Ako vyvážiť svoj študentský život?

Otázka znie: Ako vyvážiť svoj študentský život so všetkým ostatným, čo chcem robiť? Niektoré otázky musíme rozmeniť na drobné, pretože slová, ktoré ich tvoria, nesú sami o sebe vlastnú dôležitosť. Aj táto otázka je jedna z tých, hoci navonok vyzerá dosť neškodne. „Rovnováha?“ „Všetko?“ „Čo robiť?“ Wow. Pozrime sa na to bližšie.

Najprv, sa pozrime na pojem rovnováha. Život vzdoruje rovnováhe. Spomeňme si na dni, keď sme chceli zažiť rovnováhu a namiesto toho sme si obliali naše najlepšie šaty, alebo stratili dokument v počítači, zmeškali dôležitý hovor, a to všetko v jeden deň. Alebo vtedy, keď sme plánovali dobehnúť všetky domáce úlohy a povinnosti, a zrazu nás vyrušila uplakaná kamarátka alebo sme sa dozvedeli smutnú správu z domova. Rovnováha je koniec koncov nedosiahnuteľná. A je dokonca až nežiadúca, pretože ak by bola dosiahnuteľná, život by bol otrasne nudný. Stratili by sme možnosť robiť riskantné rozhodnutia. Drsné lekcie, ktoré sú tu na to, aby nás obrusovali ako drahokamy by nám chýbali. Ježišovými slovami — soľ by stratila svoju chuť. Boh nás nikdy nepovolal k tomu, aby sme žili v rovnováhe, ale aby sme si boli vedomí dobrodružstiev, ktoré pre nás On sám vytvára.

Po druhé, o čo viac je nepravdepodobná rovnováha v našom živote, o to dôležitejšie sú naše priority, a aj ich udržiavanie (a prispôsobovanie, ak je to potrebné). Toto nám pomáha chrániť sa od ochladnutia. A práve tu vstupujú na scénu mýty o frázach „všetko“ a „musieť robiť“. Kde sa to v nás nabralo, že si myslíme, že musíme robiť všetko? Alebo, ak „všetko“ je len jednorazové slovo použité na veci, čo sa odkotúľali z nášho zoznamu, tak potom kedy sme sa rozhodli, že „musíme robiť“ všetko? Priznajme si, že naše zoznamy činností sú plné zábavy, ktorú chceme podniknúť, povinností, ktoré musíme robiť a tiež toho, čo si myslíme, že sme „nútení“ robiť.

Niekedy je dobré povedať si: „O.k., čisto teoreticky: Prečo som práve teraz na tejto škole? Nevybral som si to snáď sám? A prečo?“ Aj keď to možno znie hlúpo, predpokladá sa, že študenti sú v škole na to, aby tam študovali. To je priorita číslo jeden. Veľa študentov sa taktiež angažuje v rôznych aktivitách a dobrovoľníckych činnostiach. Mnohí kresťania sa zaoberajú zefektívnením ich služby, čo môže mať pre rôznych ľudí rôznu podobu. Dokážeme robiť toto všetko a zároveň si udržať správne študijné návyky? Profesor, s ktorým sme sa rozprávali povedal: „Najdôležitejšie je aby ste nerobili hlúposti. Nebuďte tak zaneprázdnení a neporiadni, že budete zaspávať na hodinách a potrebovať doučovanie. Kto už by vás za to mohol rešpektovať? Pomôže to snáď vašej reputícii, alebo keď budete mať nejaký spor, či viere, ktorú vyznávate? Súčasťou toho, že ste na škole rešpektovaní je dobrá organizácia vlastného života.

Napokon, rovnako ako je dôležité štúdium, aj samotný študentský život skrýva v sebe oveľa viac. Reagovať na zaneprázdnenosť tým, že ustúpime a nebudeme robiť nič iné okrem štúdia je rovnako prehra a popretie toho, že máme čo ponúknuť našim spolužiakom. Či už sme kresťania alebo nie, tým, že by sme sa úplne stiahli z mimoškolských aktivít riskujeme, že by sme sa tým uzatvorili pred príležitosťami, kde by nás Boh mohol budovať v spoločenstve alebo si nás použiť v živote druhých. Buďme vždy dostupní kdekoľvek sme, v triedach, na internáte, v bufete, v malých skupinkách. Nebuďme leniví a prestaňme si robiť modlu z učenia. Ochladnutie viery nenastane, pokiaľ sme v blízkosti tých správnych vecí.

Tiež si treba pamätať, že Pán Ježiš povedal „Nebuďte teda ustarostení o zajtrajší deň, lebo zajtrajší deň postará sa o seba. Dosť má deň svojho trápenia. (Mt 6:34)“ Sme ľudia a máme život na to, aby sme ho naplno žili. Sme obklopení ľuďmi, ktorých nám Boh dáva a ktorých miluje. Ako píše žalmista „Veď On vie, ako sme utvorení, v pamäti má, že sme prach“ (Ž 103:14). Táto jednoduchá pravda môže byť povzbudením, ak si dáme pozor na naše priority a budeme si všímať to, ako si nás Boh chce použiť aby sme sa starali o ľudí, s ktorými sa denne stýkame.

Ako toto všetko funguje prakticky? Máme tu nejaké tipy, ktoré vám môžu byť nápomocné:

1.  Najprv sa rozhodni byť dobrým študentom.

Tvoj rozvrh sa často bude meniť, avšak to, čo ti môže pomôcť, je napr. plán robiť si vždy domáce úlohy a pripravovať sa na testy. Dobrým nápadom môže byť zakladač na každú vyučovaciu hodinu na pracovnom stolíku. Takisto, je fajn mať súbory aj v notebooku, kvôli poznámkam alebo online úlohám. Každý deň po vyučovaní a ešte predtým ako pôjdeš do bufetu, si prejdi poznámky, ktoré si si napísal v ten deň, a vyznač si časti, ktoré sú ti ešte nejasné. Taktiež sa uisti, že máš urobené všetky domáce úlohy. Usporiadaj si poznámky do zakladačov na každú vyučovaciu hodinu. Ak máš ešte pár minút pred večerou a ešte trochu síl, začni s úlohami. Snaž sa ich robiť ihneď a neodkladať to. Môžeš sa pustiť do úloh hneď večer, ešte skôr ako ostatní a nebudeš musieť ťahať nič po nociach. A v nedeľu si nebudeš musieť robiť starosti, zatiaľ čo všetci ostatní budú makať s prípravou na pondelňajšie hodiny. A keď sa navalia testy, budeš si vedieť ľahko nájsť svoje poznámky a čokoľvek, čo ti bude ešte nejasné nájdeš v svojich poznámkach.

2.  Uvedom si, že nepotrebuješ napraviť celý svet.

Úplne stačí, keď sa budeš venovať len ľuďom vo svojom okolí. Ak je tvoje štúdium pod kontrolou, v podstate môžeš byť rád ak si súčasťou vysokoškolských organizácií a malých skupiniek. Upriamenie pozornosti na globálne problémy a príležitosti na službu sa stávajú niečím, čo chceš robiť.

3.  

Ak máš fakt problém s týmto všetkým, najmä ak sa cítiš preťažený všetkými starosťami o svet a o kultúru vôkol seba, skús odstrániť zo svojho slovníka frázy typu „mal by som“ aspoň na týždeň. Postrehneš rozdiel hlavne vtedy keď sa sám pristihneš pri tom, že berieš na seba všetky bremená, keď začínaš vety frázou „mal by som… “. Namiesto toho, keď sa bude dať, začni používať frázy ako „mohol by som“, „môžem“ a „vyberám si“. Začni praktizovať otázku „Ako asi tak koná Boh v mojom okolí? Je možné, že by ma Boh chcel pozvať aby som s Ním spolupracoval?“ Možno začneš vnímať to, akým darom sú situácie (hoci aj keď ťa niekto vyrušuje) a tým ľahšie odložíš bokom aktivity, ktoré nie sú tvojou prioritou alebo povinnosťou.

4.  Získaj pomoc od kamaráta alebo poradcu

. Starší študenti, kňazi alebo pracovníci s vysokoškolskou mládežou ti môžu byť veľkou pomocou. Jeden prezident spoločenstva v InterVarsity (kresťanská misijná organizácia) nám povedal, že má priateľov v iných vysokoškolských skupinkách, s ktorými sa rozpráva o niektorých problémoch využitia času, energie a vedenia, „pretože vedia byť chápaví a objektívni keď cítim, že je toho na mňa priveľa.“

5.  

Rozprávaj sa slobodne s Bohom. Ako to povedal O. Hallesby vo svojej knihe Modlitba, rozhovor s Bohom je ako dýchanie duše. Tak, ako nás vzduch obklopuje a je podstatný pre naše bytie vôbec, tak aj modlitba je podstatná a mala by byť tak prirodzená ako dýchanie. Takže, nezadržiavaj dych. Boh už predsa vie, čím si zaneprázdnený a pozná všetko, čo chceš urobiť. Dovoľ Mu byť tvojou súčasťou a začni sa rozprávať s Tým, ktorý ťa stvoril a dal ti tvoje dni.