Boží muži sú mužmi Jeho slova

A napriek tomu väčšine mužov, vrátane mňa, sa veľmi nechce čítať Bibliu, a nakoniec sú zaťažení pocitom viny a hanby. Iní muži, medzi ktorých patrím tiež, to myslia s čítaním Biblie vážne a sú strategickí, ale nakoniec sú zaťažení pýchou a samospravodlivosťou. Ako nájdeme úzku cestu medzi tým, ako sa vyhýbame čítať Bibliu a chválime sa ňou, medzi nedbalosťou a aroganciou? Ako sa staneme mužom z Prvého žalmu, ktorý „nechodí podľa rady bezbožníkov, na ceste hriešnikov nestojí a v kruhu posmievačov nesedí, ale v zákone Hospodinovom má záľubu, o Jeho zákone rozjíma dňom-nocou“ (Ž 1:1–2)?

Keď sa pozriem na vlastnú skúsenosť, obdobia mojej najväčšej lásky k Bohu a ostatným korešpondovali s niečím väčším ako len verným dokončením plánu čítania Biblie. Vždy to bolo o niečom viac. A to „viac“ zahŕňalo to, že som čítal slovo ako syn, počúval slovo ako brat a potom ho šíril ďalej ako otec.

Čítajte Jeho slovo ako synovia

Z týchto troch je čítanie Božieho slova ako syn pravdepodobne najznámejšou paradigmou. Viete, že Bibliu nečítame len z povinnosti. Je to ako otvorenie škatule, ktorá je adresovaná vám osobne. Boh s vami nekomunikuje ako so svojimi rovesníkmi, kamarátmi alebo ako so svojimi nepriateľmi, ale ako so svojimi drahými deťmi. Biblia je Božím darom pre Jeho deti.

Apoštol Ján šťastne a cielene objasňuje, že nie sme iba „nazývaní Božími deťmi,“ ale že „sme“ Božími deťmi (1. J 3:1). Byť Božím synom je statické aj dynamické. Na jednej strane sa to nikdy nezmení; vždy to bude pravda. Aká motivácia počúvať Ho každý deň! Na druhej strane, to, že sme Božími synmi, sa mení vtedy, keď sa to stáva skutočnejším — keď sa viac podobáme Synovi. Ako sa to deje? Príchod všetkého, čo znamená byť Božím synom, nakoniec nastane, keď „uvidíme [Ježiša] takého, aký je,“ keď príde v sláve (1. J 3:2). V ten deň už nebudeme pochybovať alebo sa čudovať, aké to je byť Božím dieťaťom. Ale aj dnes môžeme synovstvo prežívať čoraz viac, pretože „každý, kto má takúto nádej v Ňom, očisťuje sa, ako je čistý On“ (1. J 3:3).

Takže keď pri čítaní Biblie zaujmeme postoj syna, Jeho slovo pre nás bude ako očistný dar, ktorý s radosťou prijímame od nášho nebeského Otca. Náš Otec dal svojim synom svoje slovo, aby nás vyslobodil od „prispôsobenia sa tomuto svetu“ a aby sme sa „prispôsobili obrazu Jeho Syna“ (R 12:2; 8:29).

Počúvajte Jeho slovo ako bratia

Nebezpečenstvo, že budeme iba prijímať Jeho slovo ako synovia, spočíva v našom sebaklame. Čítanie Biblie v izolácii môže byť nebezpečné. Môžeme si tak nevedomky vyberať, ktoré slová prijmeme, akceptujeme a poslúchneme, zatiaľ čo naše srdcia utíšia hlas Ducha, ktorý k nám volá prostredníctvom zvyšku Písma.

Zažil som veľa zaujímavých momentov v mojom osobnom štúdiu Biblie, a napriek tomu často zažívam ten „dvojsečný meč, ktorý preniká až do rozdelenia duše a ducha,“ keď ho pre moje dobro pevne drží niekto iný (Žid 4:12; 3:13). Potrebujeme ďalšie paradigmy, ďalší pár očí. Musíme počúvať Jeho slovo spoločne ako bratia.

Nepotrebujeme sa iba pozerať na stránky Božieho slova, ale musíme aj počúvať ostatných mužov slova. Potrebujeme, aby ostatní hovorili Božie slovo do našich sŕdc, na miesta, ktorých sa hriešne stránime. A keď budeme počúvať a poslúchať slovo od ostatných, stane sa niečo neuveriteľné — zažijeme vzácny dar bratstva (Ž 133:1).

Hovorte Jeho slovo ako otcovia

Nebezpečné je však aj to, ak budeme čítať ako synovia a počúvať ako bratia, ale zabudneme na konečný prístup: hovoriť Božie slovo ako otcovia. Ak iba čítame a počúvame slovo, kde je potom naša služba? Kde je potom naša poslušnosť príkazom „jeden druhému“ v Písme? Kde je potom všadeprítomná radosť, ktorú Pavol a Ján prežívajú so svojimi deťmi vo viere (F 4:1; 3. J 1:4)? Radosť a sláva prichádza, keď sa rozhodneme hovoriť Jeho slovo ako duchovní otcovia.

Pavol hovorí o veriacich z Korintu ako o svojich „milovaných deťoch“ (1. K 4:14) a píše: „Lebo keby ste mali aj desaťtisíc vychovávateľov v Kristovi, otcov však nemáte mnoho; veď ja som vás evanjeliom splodil v Kristovi Ježišovi. Preto vás napomínam: napodobňujte ma!“ (1. K 4:15–16). Pavol cíti k svojim deťom otcovskú náklonnosť, na rozdiel od nespočetného množstva vodcov, „ktorí poskytujú svoje služby ako nájomcovia.“ Ján Kalvin píše: „takým spôsobom, ako by to bol iba dočasný úrad a medzičasom držia ľudí v útlaku a obdive.“ Otcovia sú v tom pre svoje deti („Ty si moja radosť a sláva“). Vodcovia sú v tom často len pre seba („Ja som moja radosť a sláva“). Otcovia vychovávajú svoje deti, aby rástli a dozrievali. Vodcovia sa často oháňajú svojou autoritou, aby sa nedali zahanbiť správaním tých, ktorí sú pod nimi. Potrebujeme otcov. A musíme byť otcami.

Pavol žiada svoje duchovné deti, aby ho napodobňovali. Aby hovorili tak ako hovoril on. Aby milovali tak ako miloval on. Aby sa stali otcami, tak ako sa on stal ich otcom v Kristovi. Aby zažili radosť a slávu, keď Boh pomocou slov z našich úst vytrhne duše „z moci tmy“ a prenesie ich „do kráľovstva svojho milovaného Syna“ (Kol 1:13). Aby sledovali, ako ich vlastné duchovné deti rastú a dozrievajú vo viere prostredníctvom Božích slov, a stali sa tak úplnými a pripravenými na každé dobré dielo (2. Tim 3:17).

Viac ako len čitatelia Biblie

Muži, či už sme sa pri čítaní Biblie trápili pod ťarchou viny a hanby, alebo sme boli pohltení pýchou, modlím sa, aby sme neboli iba čitateľmi Biblie. Farizeji boli čitateľmi Biblie, ale aj tak veľa z nich bolo ďaleko od Božieho srdca. Snažte sa byť Božími mužmi tak, že sa odovzdáte Jeho slovu ako synovia.

Potom požiadajte Boha, aby do vášho srdca priniesol pokoru a aby ste mohli počúvať slovo od iných mužov. Môže to byť desivé, podať niekomu inému dvojsečný meč Božieho slova. Mnohí nie sú ochotní zveriť sa bratovi. Možno ste ako ja; bez problémov operujete srdcia ostatných, ale máte strach, ak si máte ľahnúť na operačný stôl vy. Bratia, nebojte sa! Dovoľte bratovi, aby verne a presne použil tento dvojsečný meč vo vašej duši, a znova a znova prežívajte radostnú smrť vášho sebaklamu a hriechu.

Napokon, priatelia, nenechajte si ujsť radosť z toho, že ste otcami pre ostatné Božie deti. Snažte sa povedať o mnohých svojich deťoch viery, ako to povedal Pavol o svojich: „Vy ste [moja] sláva i radosť“ (1. Tes 2:20). Dovoľte, aby vás ich pokrok a radosť vo viere vniesol hlbšie do slova a aby ste sa  mohli podeliť o to, čo ste videli.