Chcete nasledovať Ježiša? Prineste si Bibliu

V predchádzajúcom článku som tvrdil, že potrebujeme reformáciu a naše zbory potrebujú prebudenie, a navrhol som klásť väčší dôraz na učeníctvo, ktoré niečo stojí.

Tentoraz nám chcem pripomenúť, čo to učeníctvo vlastne je. Viem, že to môže znieť zvláštne. Toto slovo používame stále.

Ja však tvrdím, že to, čo sa dnes vydáva za učeníctvo, v príliš mnohých prípadoch nezodpovedá skutočnému významu tohto slova.

STOJÍ TO VEĽA?

Vo svete Biblie bol učeníkom žiak, ktorý sa učil u učiteľa. Vzdelával sa prostredníctvom inštrukcií od učiteľa a napodobňovaním jeho spôsobu života. V gréckej Novej zmluve je učeník (μαθητής, mathétés; v latinčine discipulus) Ježišov nasledovník, ktorý sa učí, čo Ježiš hovorí, a potom to uplatňuje v praxi, čím sa mu stále viac podobá.

Mnohí z nás sa dnes aspoň z času na čas venujú „učeníctvu“. Rozprávame sa o svojom kresťanskom živote s ostatnými a navzájom si pomáhame vytrvať vo viere. Ale koľko z týchto rozhovorov zahŕňa skutočné vzdelávanie, nehovoriac o raste v zbožnosti? Koľko z toho nám pomáha spoznávať Pána a stávať sa mu podobnejšími? Tvrdím, že príliš málo.

Samozrejme, existuje mnoho spôsobov, ako spoznať Pána a napodobňovať jeho život. (Viacerým sa budeme venovať v nasledujúcich článkoch, ak Pán dá.) Ale najspoľahlivejším spôsobom, ako pochopiť, čo učí, a žiť život podobný Kristovi, je študovať, čo hovorí na stránkach Biblie. „Celé Písmo je Bohom vnuknuté,“ pripomína nám Pavol, „a užitočné na učenie, karhanie, nápravu a výchovu v spravodlivosti, aby Boží človek bol dokonalý a pripravený na každé dobré dielo“ (2. Tim 3:16–17).

Údaje z nedávnych prieskumov naznačujú, že aspoň niektorí z nás sú vášnivými čitateľmi Biblie. Americká biblická spoločnosť minulý rok uskutočnila prieskum a zistila, že 11 percent dospelých Američanov teraz číta Bibliu takmer každý deň. Jeden zo šiestich číta Bibliu väčšinu dní v týždni. Len polovica ju číta menej ako dvakrát ročne.

Koľkí z nás by však mohli pred Bohom dosvedčiť, že za posledných niekoľko rokov urobili významný pokrok v poznaní Biblie — a teda aj v poznaní Pána? Keby ste každých päť rokov absolvovali test zo svojich vedomostí o Božích veciach podľa Písma, dosiahli by ste dnes lepší výsledok ako naposledy?

LEKCIE Z NORTHAMPTONU

Pri príprave na vyučovanie predmetu o Jonathanovi Edwardsovi v tomto semestri opäť premýšľam o jeho metódach učeníctva. Edwards bol hriešnik, ktorý robil veľa vecí zle. Ale jeho vášeň pre poznanie a lásku k Bohu je inšpirujúca a poučná. Uvediem len jeden príklad: stretával sa s mladými ľuďmi v Northamptone v malých skupinkách, pravdepodobne vo svojom dome, aby ich učil viere. Na tento účel si viedol zoznam biblických otázok. Nie sú pre slabé povahy. Tu je ukážka otázok, na ktoré očakával od mladých ľudí odpovede:

1. Ktorý z izraelských a judských kráľov vládol najdlhšie?

2. Ako sa volal Dávidov predok, o ktorom čítame, že bol na púšti s Mojžišom?

3. Ako často sa menil rod izraelských kráľov alebo ako často prechádzala koruna desiatich kmeňov z jedného rodu do druhého pred zajatím desiatich kmeňov?

8. Kto bol otcom Chetitov, odkiaľ mali svoje meno?

54. Kto je posledným prorokom pred Kristom, o ktorom máme správu a ktorého službu sprevádzali a potvrdzovali zázraky?

105. Ako často nachádzame záznam o tom, že Kristus urobil zázrak a otvoril oči slepých?

106. Ako často nachádzame záznam o tom, že Kristus utíšil vietor a more?

133. Aký bol najväčší počet tých, ktorí videli Krista po zmŕtvychvstaní?

139. O koľkých mužoch máme v Písme správu, že boli nazarejci?

Nerád to hovorím, ale je to pravda: len máloktorí z našich najvernejších členov cirkvi by si s týmito otázkami poradili. V skutočnosti by si s nimi poradilo iba málo našich kazateľov.

Viem, čo si možno myslíte. Prečo ten dôraz na faktografiu, detaily Písma? To nie je najlepší spôsob, ako pomôcť ľuďom rásť v milosti. Nemali by sme radšej klásť dôraz na celkový dej Písma, na samotné posolstvo evanjelia alebo na etiku Biblie?

Máte pravdu, keď si kladiete takéto otázky a keď sa snažíte, aby „hlavné veci zostali hlavnými vecami“, ako to zvykneme hovoriť. Edwards s tým bezvýhradne súhlasil. Pre neho a ďalších, ktorí poznali Pána, si však skutočné poznanie podstatných vecí — akcieschopná inteligencia o Božích veciach — vyžaduje pozornosť aj na ich detaily. Biblický príbeh obsahuje postavy, udalosti, podzápletky, zvraty, ktoré ho zakotvujú v dejinách a zdôvodňujú jeho dej. A biblická etika nie je blesk z jasného neba; vychádza z dejín Božieho spásonosného diela medzi nami.

Autor Listu Hebrejom pri podrobnom rozpise evanjelia ponúka vedľajšiu myšlienku:

O tom by sme mohli veľa hovoriť, ale je to ťažké vysvetliť, pretože ste leniví počúvať. Veď hoci by ste už po toľkom čase sami mali byť učiteľmi, znova potrebujete, aby vás niekto učil základné pravidlá Božích slov. Stali ste sa takými, čo potrebujú mlieko, a nie tuhý pokrm. Lebo ten, kto ešte potrebuje mlieko, je neskúsený v slove spravodlivosti, keďže je ešte dieťa. Tuhý pokrm je pre dokonalých, pre tých, čo majú návykom vycvičené zmysly na rozlišovanie dobrého a zlého. (Heb 5:11–14)

Edwards na tento oddiel Písma kázal kázeň s názvom „Dôležitosť a výhoda dôkladného poznania Božej pravdy“ (1739). Svojmu ľudu povedal, že biblické učenie je určené pre všetkých — nielen pre duchovných a „učených mužov, ale… pre ľudí každého charakteru“. Boh vyzýva všetkých, aby hľadali poklad ukrytý vo svätom písme, a to „učených aj neučených, mladých aj starých, mužov aj ženy“. Ani ten najbystrejší učenec ho nenájde celý.

V skutočnosti tí, ktorí „študovali najdlhšie a dosiahli najväčšie úspechy“, ako Edwards priznal na základe dlhoročných skúseností, „vedia len málo z toho, čo treba vedieť“. Biblický „predmet je nevyčerpateľný“, pretože Autor „je nekonečný a sláva jeho dokonalosti nemá konca“. Všetci by sme teda mali svoje srdce a myseľ upriamiť na jeho Slovo a urobiť zo štúdia jeho kníh „dôležitú náplň svojho života“.

Edwards tento bod zavŕšil odporúčaním, aby ľudia venovali toľko času hľadaniu Boha ako hľadaniu mamony, čo je výzva, ktorú by sme dnes mali dobre počúvať:

Neuspokojte sa s tým, že máte toľko vedomostí, koľko vám hodia do cesty a koľko v istom zmysle nevyhnutne získate častým… kázaním slova, ktorého ste povinní byť poslucháčmi, alebo ktoré náhodne získate v rozhovoroch; ale nech je vašou veľkou úlohou hľadať ho, a to s rovnakou usilovnosťou a námahou, s akou ľudia kopú v baniach… zlato.

Aby si nikto nezúfal, uvedomme si, že o svete vo všeobecnosti vieme oveľa viac ako Edwardsovci. V skutočnosti naši najvzdelanejší členovia poznajú všeobecné zjavenie lepšie ako samotný Edwards. Napriek tomu najzásadnejšie poznanie Pána a jeho vôle pre náš život pochádza zo zvláštneho zjavenia. A priznajme si, že hoci mnohí z nás hovoria, že Pána milujú, v skutočnosti ho veľmi dobre nepoznajú. Aká škoda.

ŽIADNY ČAROVNÝ PRÚTIK

Usilujme sa o deň, keď bude viac Ježišových nasledovníkov túžiť napredovať v poznaní Pána — keď ich vyznania náklonnosti k Bohu a jeho Slovu budú sprevádzané skutočným úsilím o poznanie božskej pravdy. To sa ľahšie povie, ako urobí. V priebehu rokov som sa zúčastnil mnohých rozhovorov o tom, ako vzbudiť hlbokú túžbu po poznaní Boha. Neexistuje žiadny zázračný prostriedok. Boh je nekonečný, nie je ľahké ho pochopiť.

V júli 2020 spoločnosť LifeWay Research uskutočnila prieskum medzi protestantmi, ktorí chodia do kostola, a zistila, že viac ako polovica z nich má problém porozumieť tomu, čo čítajú v Písme. Potrebujú pomoc s učeníctvom. Preto je tu výzva: Urobme všetko, čo je v našich silách, aby sme ju poskytli. Nečakajme na neexistujúce zázračné riešenie výzvy učeníctva. Namiesto toho napodobňujme Filipa s etiópskym eunuchom: poslúchnime Božie volanie, horlivo bežme k tým, ktorým slúžime, pýtajme sa, ako im môžeme pomôcť, a čo najlepšie ich veďme k poznaniu Pána a jeho Slova. Ak to budeme robiť verne, pokorne a s láskou, som presvedčený, že aj oni pôjdu svojou cestou s radosťou (Sk 8:26–39).