Čítajte ako kresťan

Photo by Ed Robertson on Unsplash, https://unsplash.com/photos/eeSdJfLfx1A

  • 8. Aug '23
  • 7 minút
  • 515

Päť zásad pre to, čo čítať a ako

Videli ste už súčasný trend výzdoby pomocou „farebných kníh“? Základnou myšlienkou je vziať knihy, ktorých obaly majú rovnakú základnú paletu farieb, a uložiť ich k sebe, čím sa všetky knihy usporiadajú podľa farieb. Niektoré kníhkupectvá a antikvariáty dokonca ponúkajú balíky modrých, zelených alebo žltých kníh, ktoré si môžete kúpiť práve na tento účel.

Ak ste na tom podobne ako ja, chápete, prečo by tento trend mohol byť lákavý, ale zároveň sa vo vás niečo vzpiera. Keď vidíte, že knihy sú vedľa seba len kvôli farbe obálky, alebo keď vidíte, že knihy sa nepredávajú kvôli tomu, čo sa v nich píše, ale kvôli tomu, ako vyzerajú, zdá sa, že to zrádza samotnú myšlienku knihy. Niečo vo mne protestuje: „Na to knihy nie sú!“

V našom vnútri sa spustí akýsi alarm, keď vidíme, že sa niečo používa mimo daný účel. A pravdou je, že sa to nedeje len v prípade fyzického vzhľadu kníh. Deje sa to aj s tým, čo je v nich. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, čo to znamená čítať ako kresťan? Určite to znamená viac ako byť kresťanom a čítať. Existujú vzácne skutočnosti, ktoré formujú a obohacujú to, čo a ako čítame. Dovoľte mi, aby som vám odporučil päť zásad, ktoré mi pomáhajú a vyzývajú ma čítať ako kresťan.

1. Čítajte rozmarne, nie zbytočne

Pod pojmom rozmarne myslím doslova „z rozmaru“. Mojím učiteľom v tomto smere bol Alan Jacobs, ktorý vo svojej krásnej knihe The Pleasures of Reading in an Age of Distraction (Potešenie z čítania vo veku rozptýlenia) presvedčivo argumentuje, že treba čítať to, „čo vám prináša radosť“ (str. 23), a nie to, čo zodpovedá abstraktným normám literárnej veľkosti. Inými slovami, kresťania nepovažujú svoje čítanie v prvom rade za plnenie povinnosti, ale za úžasnú radosť. Je však rozdiel medzi vyhľadávaním knihy preto, že si ju ostatní vážia a môžu si vážiť aj vás za to, že ju čítate (o tom o chvíľu), a vyhľadávaním knihy preto, že jej veľkosť sľubuje potešenie.

„Kresťania by nemali považovať svoje čítanie v prvom rade za plnenie povinnosti, ale za úžasnú radosť.“

Rozmar však neznamená plytvanie. Existuje spôsob, ako premárniť svoje čítanie, a najrýchlejším spôsobom, ako to urobiť, je nikdy sa nedostať za hranice svojej prirodzenej komfortnej zóny. Mnohí čitatelia, ktorí nikdy neskúsia nič náročnejšie ako zle napísanú knihu, si neuvedomujú, o koľko viac potešenia by mohli mať, keby dozreli ich čitateľské chuťové bunky. Ak nás čítanie z rozmaru môže ochrániť pred elitárstvom, nečítať zbytočne je pripomienkou, že o dobromzlom nerozhoduje úplne pozorovateľ. Dokonalosť by nás mala tešiť. Boli sme stvorení pre blaženú víziu čistej nádhery a dokonalosti. Neplytvajte čítaním.

2. Čítajte kvôli sebe, nie pre obdiv

Jedna z mojich najobľúbenejších pasáží v knihe Rady skúseného diabla (The Screwtape Letters) sa objavuje po tom, čo diabol Svrabomil zjavne „stratil“ svojho pacienta, ktorý sa začal hlboko a úprimne kajať. Strýko Krutodlak zúrivo nadáva svojmu synovcovi za jeho „omyly“.

Najprv si pacientovi dovolil prečítať si knihu, ktorá sa mu naozaj páčila, nie preto, aby sa o nej múdro rozprával so svojimi priateľmi, ale len preto, že sa mu páčila… Akoto, že ti nedošlo, že skutočné potešenie mu v žiadnom prípade nesmieš dovoliť? (str. 63–64)

Skutočná radosť, hovorí Lewis, patrí do Božej ríše. Pokorí nás, utíši naše úzkostlivé túžby po uznaní a pripomenie nám, že naša duša je skutočná a treba s ňou počítať. Čítať kvôli sebe znamená čítať pre niečo oveľa lepšie ako pre potlesk. Keď čítame kvôli sebe, sledujeme niť toho, čo Lewis nazval „tajným podpisom“ nášho srdca (Problém bolesti, str. 151). Naše obľúbené knihy odhaľujú niečo, čo do nás vložil Boh. Pasáže, nad ktorými sa smejeme alebo plačeme, aj keď sa nikto nepozerá, môžu byť ako zrkadlá našej duše.

Tešiť sa z niečoho, pretože to považujeme za krásne, nás vedie opačným duchovným smerom, než je výkon pre druhých. V druhom prípade sa v skutočnosti tešíme sami zo seba. V dobe sociálnych médií je to značné úskalie. Je veľmi ľahké uverejniť fotky toho, čo „aktuálne čítame“ len preto, aby sme získali obdiv. V niektorých prípadoch nemáme túžbu, ba dokonca ani úmysel knihy na našich fotografiách dočítať. Lewis nás pred týmto pokušením varuje a rovnako tak aj náš Pán: „Ako môžete veriť, keď sa navzájom oslavujete a nehľadáte slávu, ktorá je od samého Boha?“ (J 5:44) Neumŕtvujme očisťujúce účinky skutočnej radosti tým, že budeme závislí od ľudskej slávy.

3. Čítajte s veľkorysosťou, nie s nevôľou

Tu je otázka pre nás všetkých, ktorí čítame knihy a (najmä) píšeme recenzie: Praktizujeme zlaté pravidlo? Čítame to, čo napísali druhí tak, ako by sme chceli, aby ostatní čítali to, čo sme napísali my?

Predstavte si nasledujúci scenár: Čítate knihu kresťanského spisovateľa, ktorý sa trochu vymyká vášmu bežnému teologickému okruhu. Narazíte na vetu, ktorá vám pripadá zvláštna. Nie, že by bola zjavne nepravdivá, ale nie je to ani to, čo by ste povedali vy. V tomto momente máte na výber: Môžete čítať veľkoryso, čo znamená, že si všimnete nejednoznačnú formuláciu, ale neobviníte spisovateľa, že hovorí niečo, čo nehovorí. Alebo môžete dať slovám ten najhorší možný význam a možno dokonca označiť autora za falošného učiteľa.

„Biblia je kniha, ktorá dáva každej inej dobrej knihe jej silu.“

Ktorá z týchto možností odráža biblický príkaz „nepokladaj sa za múdreho“ (Pr 3:7), „všetkému verí“ (1. K 13:7) a „nevyjdi unáhlene k súdu s tým, čo videli tvoje oči“ (Pr 25:8)? Kresťania nečítajú s veľkorysosťou preto, že by boli príliš nesmelí na to, aby pomenovali omyl, ale preto, že veria, že pravda je dostatočne cenná na to, aby ju vytrvalo hľadali.

Tieto biblické varovania by nám mali pomôcť vytriezvieť od pokušenia čítať niečo len preto, aby sme s tým nesúhlasili. Budú chvíle a príležitosti, keď budeme musieť čítať niečo, o čom vieme, že je nesprávne. Ale svaly polemiky netreba často napínať. Dávajte si pri čítaní pozor na sťažovanie.

4. Čítajte s úžasom, nie znudene

Odrádza ma, keď nájdem rozhovor s názvom „Čo práve čítate?“ s významným pastorom alebo kresťanským lídrom a opýtaný poznamená, že nečíta beletriu. Veľká literatúra je zázračným pokladom. Najlepšie príbehy akoby rozsvietili svetlo v našich vlastných srdciach; na postavách hrdinov a zloduchov môžeme vidieť celú škálu ľudskej povahy, a na životných cestách a premenách si môžeme pripomenúť, koľko toho nevieme. Niekedy sa čudujem, koľko my protestanti čítame len preto, aby sme nazbierali viac údajov, namiesto toho, aby sme čítali preto, aby sme sa mohli aspoň trochu priblížiť k Ježišovmu obrazu.

Kazateľ poznamenáva: „Tvorenie mnohých kníh nemá konca a mnoho učenia unavuje telo“ (Kaz 12:12). Ak sa pre vás čítanie stalo únavným, spravte si niečo ako inventúru. Fascinuje vás to, čo čítate? Zabúdate pri tom na seba samých? Otvára vám to oči a obmäkčuje vaše srdce? Alebo je to len ďalšia informácia, ktorú treba absorbovať? Zamyslite sa nad metaforami a podobenstvami Božieho slova. Vy a aj ja sme stvorení na to, aby sme žasli nad Bohom — básnikom.

5. Čítajte pre večnosť, nie pre pominuteľnosť

Žijeme v hlučnom svete. Nové veci nemajú konca kraja. A drvivá väčšina z nich je bezvýznamná: tisíce tweetov, článkov a dokonca aj kníh, ktoré budú takmer okamžite zastarané, milióny hodín videí a zvuku, ktoré budú mať o týždeň sotva nejaký zmysel. Nemáme na výber či budeme žiť a čítať v takomto svete. Môžeme si však vybrať, ako v ňom budeme žiť a čítať.

Knihy, príbehy, básne a eseje, ktoré v nás zostanú najdlhšie, možno aj na celý život, budú tie, ktoré nejakým spôsobom oživia večnosť. Teologické dielo osvetľuje, ako veľmi môžeme dôverovať Kristovi. Klasický román dáva pocit, že cnosť stojí za utrpenie. Krása básne zasiahne naše srdce ako slnečné svetlo na vyhladnutom liste. Esej robí konečnú realitu o niečo jasnejšou. Sú to hodiny čítania, ktoré nikdy skutočne neopustíme; slová v nás zanechávajú odtlačok. Sú to poklady, vďaka ktorým sa nám hluk, ktorý často konzumujeme, môže zdať taký prchavý, pretože taký aj je.

Keď čítam Bibliu, neustále žasnem nad tým, ako jej sviežosť rastie s každým ďalším rokom. Čítanie Písma je viac než len naša priorita každé ráno alebo jediné neomylné slová, ktoré môžeme čítať (hoci také sú). Biblia je kniha, ktorá dáva každej inej dobrej knihe jej silu. Je epicentrom krásy, metapríbehom zmyslu — každý príbeh, ktorý sa ozýva v našich srdciach, pochádza v konečnom dôsledku z Božieho príbehu.

Pri čítaní — kníh, esejí, básní, divadelných hier a ďalších textov — hľadajte večnosť. Hľadajte zotrvávajúcu prítomnosť Biblie. Hľadajte vôňu transcendentnej pravdy. A s vďačnosťou voči tomu, ktorý je sám Slovo, ktoré sa stalo telom, nechajte tento druh čítania, aby vo vás vykonal svoje dobré dielo.

Samuel James  © DESIRING GOD. WEBSITE: DESIRINGGOD.ORG
PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: WWW.DESIRINGGOD.ORG

4,3/5 (12 hlasov)

Stránka chcemviac.com je zadarmo. Ak sa Vám náš obsah páči, podporte nás. Pribudne viac dobrého obsahu. Ďakujeme.

Chcem podporiť

Ak máte záujem o pravidelné novinky z nášho webu, dajte nám svoju e-mailovú adresu, a my vám ich s radosťou každý týždeň pošleme.

Kliknutím na tlačidlo „Odoberať novinky“ vyjadrujete svoj súhlas so spracovaním osobných údajov.