Čo je spása? I.

Úvod

V dobe, keď sa zdá, že pozornosť mnohých kresťanov zaujali emocionálne zápasy, ťažká minulosť či údajne nízke sebavedomie, niektorí povedia, že dokonca ani spása nie je dosť pre všetky ich potreby. No ak by títo ľudia skutočne rozumeli úžasným veciam, ktoré pre nich Boh urobil, ich životy a postoje by boli dramaticky odlišné.

Všetko, čo v živote potrebujeme, nachádzame vo vzťahu s Ježišom Kristom. „Lebo v Ňom prebýva všetka plnosť božskosti telesne, a aj vy prišli ste k dokonalosti v Ňom, ktorý je hlavou každého kniežatstva a moci“ (Kol 2:9–10). V tomto verši slovné spojenie prísť k dokonalosti doslova  znamená „uspokojiť“, „ukončiť“, „naplniť“.  Len sa zamysli — pretože si veriaci, samotný Boh, vo všetkej svojej plnosti prebýva v tvojom živote.

Uvedomuješ si aké je to dôležité? Ak sme skutočne pochopili čo sa udialo v deň, keď sme svoje životy zverili Kristovi, odpovede na naše problémy budeme čoraz menej hľadať mimo Krista a Jeho Slova. Budeme Mu však čoraz viac ďakovať za odpovede na problémy a za silu aplikovať tie odpovede v našich životoch, ako sú nám dané skrze spásu!

Spása prináša ospravedlnenie

Ospravedlnenie je súdny úkon Boha, ktorý prehlasuje človeka vinného pred Bohom nevinným. Je to úplné oslobodenie vinného hriešnika. Apoštol Pavol ozrejmuje, že ospravedlnenie prichádza výhradne vierou v Boha (pozri R 3:24). Z toho dôvodu je to základné učenie kresťanskej viery. Anglický kazateľ Charles Spurgeon povedal: „Všetci protestanskí kresťania pripúšťajú, že stálosť alebo pád v cirkvi stojí na ospravedlnení vierou.“

Satan chce určite spochybniť toto základné učenie, lebo dobre vie, že ak sa ho veriaci bude držať, môže mu zmeniť život. „A ktorých predurčil, tých aj povolal; a ktorých povolal, tých aj ospravedlnil, a ktorých ospravedlnil, tých aj oslávil. Čo teda povedať na to? Keď Boh za nás, kto proti nám?“ (R 8:30–31).

Diabol nechce, aby sme rozumeli tejto koncepcii, ktorá by v nás mala spôsobiť, že ju chceme pochopiť čoraz lepšie. Ak tak chceme urobiť, musíme sa pozrieť na dva významy, ktoré sa skrývajú za slovom ospravedlnenie.

Ospravedlnenie predstavuje odpustenie našich hriechov

V deň, keď si vložil svoju vieru v Krista, boli tvoje hriechy okamžite odpustené! Boh ťa zbavil viny a trestu za hriechy, ktoré si spáchal.

„Vedzte teda, mužovia, bratia,  že sa vám skrze Neho zvestuje odpustenie hriechov, a že od všetkých (hriechov),  od ktorých vás ani zákon Mojžišov nemohol ospravedlniť, je každý veriaci ospravedlnený skrze Neho“ (Sk 13:38–39).

„A na ich hriechy a na ich neprávosti viacej nepomyslím“ (Žid 10:17).

„Kto je Boh ako Ty, ktorý odpúšťa viny, ktorý prehliada priestupky zvyšku svojho dedičstva? Netrvá navždy pri svojom hneve, lebo rád udeľuje milosť. Zľutuje sa opäť nad nami, rozšliape naše viny a uvrhne do hlbín mora všetky naše hriechy“ (Mich 7:18–19).

„… lebo im odpustím ich viny a na ich hriech si už nespomeniem“ (Jer 31:34b).

Boh nám nielenže naše hriechy odpúšťa, ale na nich aj zabúda. Boh v podstate zobral naše hriechy, zahodil ich do jazera zabudnutia a nalepil na nich symbol hovoriaci: „Zákaz rybárčenia.“ Boh nechce, aby sme si pamätali, čo je On ochotný zabudnúť.

Ak by len toto predstavovalo spásu, bolo by to viac, než by sme kedy mohli dúfať. Predstavuje to však len prvý význam ospravedlnenia. Pretože ospravedlnenie nehovorí len o tom, čoho nás Boh zbavil (našich hriechov); hovorí  taktiež o tom, čo nám Boh namiesto toho daroval.

Ospravedlnenie predstavuje spravodlivosť, ktorú Boh vložil na náš účet.

Slovo ospravedlnený tiež znamená „pripísať na účet.“ Boh ospravedlňuje človeka tak, že všetku Kristovu spravodlivosť mu pripisuje na účet. F 3:9 vysvetľuje: „a aby som aj sám bol v ňom ako taký, ktorý nemá vlastnej spravodlivosti zo zákona, ale z viery v Krista, teda spravodlivosť z Boha, (založenú) na viere.“

Predstav si, že máš desaťmiliónový dlh. Veritelia ho od teba permanentne vymáhajú. Ty však nemáš žiadnu nádej, že by si tento enormný dlh mohol splatiť sám. V tom čase by niekto prišiel a zaplatil dlh za teba. Bol by si šťastný, že už viac nič nedlhuješ, ale skontroloval by si si zostatok na účte. A keď si to urobil, zistil si, že tvoj zostatok je 20 miliónov dolárov! Zatiaľčo sa ti predstava, že by sa ti mohlo niečo také stať zdá byť neuveriteľná, to, čo urobil Boh pre mňa a pre teba skrze spásu je dokonca ešte menej uveriteľné. A pritom to nie je predstava. V okamihu, keď sme svoj život dali Kristovi bol náš nedostatočný zostatok spravodlivosti nahradený Kristovou dokonalou spravodlivosťou.

Poučenie od márnotratného syna

Koncepciu odstránenia hriechu a nahradenia ho spravodlivosťou nachádzame v príbehu o márnotratnom synovi (pozri L 15:11–32). Tento mladý muž sa vrátil do otcovho domu s plným vedomím, že je hriešnik, a tak len dúfal, že mu otec dovolí pracovať na svojom statku ako nájomnému robotníkovi. A predsa otec urobil pre svojho syna oveľa viac. Rozkázal svojím sluhom: „Prineste rýchlo najkrajšie rúcho a oblečte ho; dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy; potom vezmite vykŕmené teľa, zabite ho a jedzme a veseľme sa“ (L 15:22–23).

Otcovo konanie voči márnotratnému synovi vzbudilo hnev staršieho brata. Žiarlil, lebo podvedome cítil, že on si zaslúži to, čo dostal jeho brat. „Pozri, koľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvojho rozkazu, ale nikdy si mi nedal ani kozliatko, aby som sa poveselil s priateľmi;  keď však prišiel tento tvoj syn, ktorý ti prehýril majetok s neviestkami, zabil si mu vykŕmené teľa“ (L 15:29–30).

Starší syn si myslel, že by mal dostať tieto dobré veci pre svoje skutky. No to, čo nám Boh dáva, nemá s našimi skutkami nič spoločné. Závisí to od Božej lásky k nám, nášho pokánia a vzťahu s Ježišom Kristom.