Jakubove lekcie o modlitbe

Modlite sa, keď prídu problémy

Po prvé, Jakub nám hovorí, že by sme sa mali modliť, keď nás niečo trápi: „Trpí niekto medzi vami? Nech sa modlí… “ (Jk 5:13)

Keď sa ocitneme v ťažkých okolnostiach, máme pokušenie vrhnúť sa na človeka, ktorý pomohol tieto okolnosti privodiť, obviňovať niekoho za našu situáciu, utápať sa v sebaľútosti alebo sa dokonca hnevať na Boha, že to dopustil v našom živote.

Čo nám však Boh hovorí, že máme robiť, keď sme v ťažkostiach a trápení? Modliť sa.

Prečo? Boh môže odstrániť naše problémy vďaka našim modlitbám. To neznamená, že Boh vždy odstráni naše trápenia, utrpenie alebo problémy, ale znamená to, že niekedy to urobí.

Jednoducho tým, že svoje problémy predložíme Bohu a uznáme, že ho potrebujeme a sme na ňom závislí, On môže tento problém, ktorému práve čelíme, odstrániť.

Modlite sa za múdrosť

Modlitba nám tiež môže dať milosť, ktorú potrebujeme, aby sme znášali svoje problémy a boli oveľa bližšie k Bohu.

Keď sa nám do cesty postavia ťažkosti, môžeme prosiť o múdrosť. Jakub nám na začiatku svojho listu hovorí: „Ak sa niekomu z vás nedostáva múdrosť, nech si ju prosí od Boha, ktorý prosto a ochotne dáva všetkým, a dostane sa mu jej“ (Jk 1:5).

Prečo by sme mali prosiť Boha o múdrosť? Pretože problémy a ťažkosti môžu prísť do nášho života ako dôsledok našej neposlušnosti voči nemu.

Jonáš čelil mnohým problémom v dôsledku svojho hriechu. Keď neposlúchol, Boh spôsobil, že ho zhltla veľká ryba. Keď bol istý čas v bruchu tejto ryby, volal k Pánovi a povedal: „Keď prahla duša vo mne, na Hospodina som sa rozpomenul, a moja modlitba prenikla k Tebe, do Tvojho svätého chrámu“ (Jon 2:8).

Ak by Jonáš nečinil pokánie, možno by neprežil, aby zakúsil Božie odpustenie a návrat k užitočnému životu. Vďaka modlitbe sa teda spamätal a dostal lekciu, ktorú sa ho Boh snažil naučiť. Tak bol vyslobodený.

Niekedy, ak sa poučíme z lekcie, ktorú nám Boh dal, potom sa trápenie, problémy a ťažkosti zdvihnú a pretrhnú ako mraky, keď po búrke zrazu zasvieti slnko.

Niekedy však naše trápenia neprichádzajú kvôli našej neposlušnosti, ale práve naopak. Naše trápenia, problémy, ťažkosti môžu prísť preto, že sme poslušní Bohu. Všetky ťažkosti, ktoré prišli na Jóba, boli preto, že bol „bezúhonný a úprimný muž“ (Job 1:8).

Keď teda prídu problémy, modlite sa. Prinášajte svoje problémy a starosti k Bohu.

Modlite sa, keď ste chorí

Jakub nám tiež hovorí, že sa máme modliť, keď sme chorí: „Je niekto chorý medzi vami? Nech si zavolá starších zboru a nech sa modlia nad ním, keď ho v Pánovom mene pomazali olejom“ (Jk 5:14).

Verím v uzdravenie. Verím, že Boh dnes uzdravuje. Vieme, že existuje prirodzený proces, ktorý Boh zázračne zabudoval do ľudského tela a ktorý v priebehu určitého času uzdravuje. Verím však, že Pán môže proces uzdravenia urýchliť. Verím tiež, že môže urobiť zázrak aj vtedy, keď možno lekár povedal, že niet nádeje.

Boh sľubuje svoj uzdravujúci dotyk. Hovorí nám, že jeho ranami sme uzdravení (pozrite Iz 53:5). Mali by sme prosiť Pána, aby nás uzdravil, keď čelíme chorobe, ale musíme si tiež uvedomiť, že niekedy Boh povie nie. Možno má na mysli iný zámer.

Eliáš ako príklad

Potom Jakub uvádza príklad spravodlivého muža, ktorého jeho čitatelia veľmi obdivovali: „Eliáš bol človek podrobený utrpeniu ako vy. Ale horlivo sa modlil, aby nepršalo, a nepršalo na zemi tri roky a šesť mesiacov. A zase sa modlil, a nebo dalo dážď a zem vydala úrodu“ (Jk 5:17–18).

Keď čítame o Eliášovi v Písme, vidíme, že predbieha vozy, kriesi mŕtvych, odpočíva na púšti a kŕmia ho havrany, ktoré mu zhadzujú jedlo.

Čítali sme o tom, ako svojimi modlitbami privolával oheň z neba a zastavoval dážď. Je pre nás ťažké považovať takéhoto muža za človeka. Zdá sa, že je nadčlovek. Je zaujímavé, že Jakub si vyberá práve jeho, jedného z najdramatickejších prorokov, a hovorí: „Eliáš bol človek podrobený utrpeniu ako vy.“

Zabúdame však, že po Eliášovom veľkom súboji s Baalovými prorokmi na vrchu Karmel, kde privolal oheň z neba, utiekol, keď sa dozvedel, že ho chce kráľovná Ízebel zabiť. Eliáš v podstate povedal Pánovi: „Vezmi si môj život. Nechcem žiť.“

Bol človekom rovnako ako my. Podliehal tým istým vášňam a zraniteľnostiam.

Ak takýto človek — dokonca aj so svojimi slabosťami — dokázal ešte pozbierať vieru a veriť Bohu vo veľkých veciach, potom to isté určite dokážeme aj my.

Jakub nám hovorí, že Eliáš „horlivo sa modlil, aby nepršalo, a nepršalo na zemi tri roky a šesť mesiacov. A zase sa modlil, a nebo dalo dážď a zem vydala úrodu“ (verše 17–18).

Sucho, o ktorom sa tu hovorí, bolo dôsledkom neposlušnosti Izraela voči Bohu. Nastal však čas, aby sa dážď vrátil, a Eliáš sa po súboji s Baalovými prorokmi modlil za dážď. Jeho modlitba však nebola nejakou bezstarostnou prosbou. Vložil do nej svoje srdce. Eliáš zanietene vylial svoje srdce do neba.

Musíme pamätať na to, aby sme robili to isté. Väčšina našich modlitieb nemá žiadnu silu, pretože sme do nich nevložili svoje srdce. A preto potom nemôžeme očakávať, že Boh vloží svoje srdce do toho, aby ich vypočul a odpovedal na ne.

Modlite sa za konkrétne veci. Modlite sa vrúcne. Modlite sa neustále. Nevzdávajte sa.