Nemodliť sa je závažný hriech

Photo by Marcos Paulo Prado on Unsplash, https://unsplash.com/photos/woman-in-black-jacket-standing-on-green-grass-field-during-daytime-LlrQF5JFRIs

  • 23. Jan '24
  • 8 minút
  • 429
  • 21

Štyri dôvody, prečo sa skloniť pred Bohom

Modlitba je základom nášho vzťahu s Bohom. Modlitba hlása, že Boh je Boh a my sme slabé a biedne stvorenia. A napriek tomu toľko kresťanov zotrváva v hriechu toho, že sa nemodlia. Túžime sa modliť, no aj tak sa nemodlíme. Tešíme sa z modlitby z nášho vnútra, ale vidíme, že naše údy vedú vojnu proti tejto vnútornej túžbe a nechávajú nás žiť ako malých bohov, ktorí sa usilujú o zbožnosť bez závislosti od Božej moci. Hoci nám Ježiš hovorí, že „sa treba stále modliť a neochabovať“ (L 18:1, Ekumenický preklad), pravidelne sa nechávame odradiť (možno práve pre nedostatok modlitby).

V mojich vlastných zápasoch s modlitbou mi pomohlo jasnejšie premýšľať o tom, prečo je taký vážny hriech, keď sa nemodlím, a ako Boh skoncuje s naším nemodlením. Moja myseľ sa vracia k príbehu z 1. knihy Samuelovej 12, kde Izrael odmieta Božiu vládu a vylučuje, že by sám volal k Bohu a žiada Samuela, aby sa za nich modlil (1. S 12:19).

Najprv Samuel povzbudzuje Boží ľud, aby sa nebál, aj keď urobil „všetko toto zlo“ (1. S 12:20). „Lebo Hospodin nezavrhne svoj ľud pre svoje veľké meno; lebo zapáčilo sa Hospodinovi učiniť vás svojím ľudom“ (1. S 12:22). Napriek ich ťažkému hriechu ich Boh neopustí a Samuel sa rozhodne za nich modliť.

Potom sa Samuel zaväzuje: „Ale odstúp odo mňa to, aby som hrešil proti Hospodinovi tým, že by som sa prestal modliť za vás; budem vás vyučovať dobrej a priamej ceste“ (1. S 12:23). Samuelove slová ma fascinujú, pretože v tomto bode dejín spásy Boh ešte neprikázal modliť sa. Nezakotvil do zákona: „Vytrvajte v modlení.“ Napriek tomu Samuel považuje nemodliť sa za hriech: „Ale odstúp odo mňa to, aby som hrešil tým, že by som sa prestal modliť za vás.“ Prečo? Uvažujme o štyroch nepochybných dôvodoch Samuelovho presvedčenia.

Boží príbeh

Podľa Samuela boli dejiny Izraela príbehom Boha, ktorý korunoval volanie Izraela vyslobodením. Boh zachránil Izrael, keď k nemu volali v otroctve, dal im krajinu (1. S 12:8) a je im pomocou dodnes (1. S 7:12). V utrpení za hriechy Izrael často volal k Bohu a Boh ho zachránil (1. S 12:8, 10–11).

Samuel nepovažuje nemodlenie za hriech preto, že zákon prikazuje modlitbu, ale preto, že Boží vzťah s vykúpeným ľudom núti k modlitbe. Ako sa môže nespoliehať na Boha v otázke budúcnosti Izraela, keď minulosť Izraela bola príbehom poníženia a pokorujúcej závislosti od Boha? Boh mu pomáhal v minulých storočiach a aj teraz mu pomôže len Boh.

Aj naša spása sa začína volaním k Bohu vo viere za vyslobodenie. Izrael volal k Bohu v otroctve Egypta a my voláme k Bohu v otroctve hriechu. Dnes sme Božím ľudom, pretože on vypočul naše volanie. Ak sme v našom príbehu volali k Bohu o pomoc a zažili jeho vyslobodenie, aká iná budúcnosť nás čaká, než volanie k Bohu o pomoc? Nemodliť sa je hriech, pretože ignoruje Boží príbeh a Boží plán pre jeho ľud. Božím zámerom je, aby sme boli na ňom závislí a volali k nemu, aby nás mohol znova a znova a znova zachraňovať. Boží príbeh korunuje naše volanie spásou a v budúcnosti to nebude inak. Boh korunuje vaše modlitebné volanie spasením. Len nezabudnite volať.

Božie zasľúbenia

Pretože Boh zasľúbil: „Nenechám ťa a neopustím“ (Joz 1:5), Samuel verí, že „Hospodin nezavrhne svoj ľud“ (1. S 12:22). Toto zasľúbenie motivuje Samuela k modlitbe. V skutočnosti by sme bez Božích zasľúbení nemali žiadny základ pre modlitbu. Božie zasľúbenia poháňali Dávidovu modlitbu. Dávid našiel odvahu modliť sa, pretože Boh sľúbil, že bude konať (2. S 7:27). Tak to robil aj Daniel (Dan 9:1–4), a aj prvotná cirkev (Sk 4:23–30).

Čo je teda modlitba? Modlitba je prosba, aby Boh urobil to, k čomu sa zaviazal. Modlitba nie je ľudským pokusom prekonať Božiu neochotu pracovať pre dobro svojho ľudu. Biblické modlitby sú skôr poháňané Božím záväzkom a prísľubom, že bude konať. Božie zasľúbenia pre jeho ľud motivujú k modlitbe. Modlitba vyjadruje našu dôveru v Boha, ktorý nám prisľúbil, že bude konať dobro.

A čo znamená to, keď sa nemodlíme? Je to nedôvera v Boha a jeho zasľúbenia. Samuel vedel, že keď sa nemodlíme, je to vážny hriech. Ako môžete nedôverovať zasľúbeniam Boha, ktorý bol taký verný, a nevyjadriť túto dôveru v modlitbách?

Božia sláva

Samuel vie, že Boh mohol zachovať Izrael, keď odmietli jeho kráľovskú moc, iba „pre svoje veľké meno“ (1. S 12:22). Preto hľadá Božiu slávu tak, že sa modlí, aby Boh neopustil Izrael. Boží záväzok osláviť seba samého robí z nemodlenia hriech. Boh hovorí, že neopustí svoj ľud „pre svoje veľké meno“ (1. S 12:22). Samuel sa prihovára za Izrael, pretože Bohu záleží na jeho sláve a Samuelovi tiež.

Keď sa modlíme, zosúlaďujeme svoje vášne, túžby a vôľu s Božou vôľou. Ak sa Boh zaviazal zachrániť svoj ľud na svoju slávu, potom sa stáva hriešnym, ak jeho služobníci nehľadajú jeho slávu v spáse jeho ľudu prostredníctvom modlitby. Nemodliť sa teda znamená zlyhať pri hľadaní Božej slávy. A prezrádza to nielen nedostatok lásky k Božiemu ľudu, ale aj nedostatok lásky k Bohu, ktorý šíri svoju slávu prostredníctvom spásy a zachovania svojho pokorného a plačúceho ľudu.

Božie evanjelium

Na rozdiel od Samuela sme od Boha dostali príkaz modliť sa (R 12:12; Kol 4:2; 1. Tes 5:17; Jk 5:13). Keď sa nemodlíme, porušujeme Boží príkaz. Podľa Novej zmluvy však silu zachovávať Božie prikázania nachádzame v evanjeliu. A ak sa nemodlíme, znamená to, že nechápeme evanjelium.

Na Kristovom kríži si Boh za cenu života svojho jediného Syna vytvára ľud. Na kríži Boh prejavuje svoj záväzok nikdy neopustiť svoj ľud. Na kríži Boh pracuje na záchrane a zachovaní ľudu pre svoje meno. Na kríži nachádzame Božie „áno“ všetkým jeho zmluvným zasľúbeniam (2. K 1:20). Jeho zmluvná láska, jeho vernosť a jeho záväzok zachraňovať pre svoju vlastnú slávu zjavené na kríži umožňujú modlitbu a nemodlenie vykresľujú ako hriech.

Skoncovať s nemodlením

Vedomie, že niečo je hriech, nám nedáva silu s tým prestať. Potrebujeme moc evanjelia. Liekom na naše srdcia bez modlitby nie sú ďalšie príkazy modliť sa, ale uzdravujúci balzam evanjelia. Kríž odhaľuje našu hriešnu pýchu, našu nedostatočnú závislosť od Boha. Pri kríži vieme, že sa nikdy nemôžeme modliť dostatočne na to, aby sme si zaslúžili Božiu priazeň. Pri kríži vieme, že si nikdy nemôžeme zaslúžiť Božiu milosť. Pri kríži vieme, že žiadny dobrý skutok nie je pre nášho dobrého Boha dosť dobrý. Na kríži sme pokorení a táto pokora je palivom pre modlitbu.

Pokorení Bohom sa v modlitbe spoliehame na neho, ktorý nás zachránil, keď sme sa sami nemohli zachrániť. A Boh, ktorý nás zachránil pred odsúdením, je ten istý Boh, ktorého potrebujeme, aby nás deň čo deň zachraňoval z moci hriechu. Kríž, ktorý nás zachránil, je ten istý, ktorého sa potrebujeme držať deň čo deň. Pochopenie evanjelia ničí našu pýchu, keď si myslíme, že sa nemusíme modliť.

Ježiš zomrel aj za tento náš hriech a zároveň nám dáva príklad, ako sa modliť. Ježiš sa bez prestania modlil na zemi a naďalej sa za nás prihovára v nebi (Žid 7:25). Ježiš, nový a lepší Samuel, by sa určite nikdy neprehrešil proti svojmu Otcovi tým, že sa nebude prihovárať za cirkev, novozmluvný Boží ľud. Ako spieval Charles Wesley:

Má päť krvácajúcich rán,

ku ktorým prišiel na Golgote;

Vylievajú účinné modlitby;

dôrazne sa za mňa prihovárajú:

„Odpusť mu, odpusť,“ volajú,

„Odpusť mu, odpusť,“ volajú,

„A nedopusť, aby ten vykúpený hriešnik zomrel!“

Jazvy z kríža sa za nás prihovárajú práve teraz pred Božím trónom. Keď sa modlíme, pripájame sa k ukrižovanému, vzkriesenému a do neba vstúpenému Pánovi v jeho vášni, aby Boh zachoval ľudí, ktorých stvoril, pre svoje meno. Je len málo takých výsad na zemi, ako je možnosť modliť sa s naším Spasiteľom. V sile evanjelia nasledujeme Ježišov príklad.

Keď naše modlitby nie sú v poriadku

Keď sa však snažíme pripojiť k Ježišovi v modlitbe, mali by sme si dávať pozor na druh modlitby, ktorý je stále hriechom proti Bohu. Po tom, čo Ježiš použil podobenstvo o vytrvalej vdove, aby nás naučil modliť sa bez toho, aby sme stratili odvahu (L 18:1), rozpráva ďalšie podobenstvo o publikánovi a farizejovi, ktorí sa idú modliť do chrámu.

Publikán sa modlí, vyznáva svoju núdzu a jednoducho prosí: „Bože, buď milostivý mne hriešnemu!“ (L 18:13). V tom istom čase sa modliaci „svätec“ — ktorý urobil oveľa viac dobrých skutkov ako publikán — sebavedome postaví pred Boha a vyrozpráva svoje predpoklady na prijatie: „Bože, ďakujem Ti, že nie som ako ostatní ľudia, vydierači, nespravodliví, cudzoložníci, alebo ako aj tento publikán. Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo mám“ (L 18:11–12). Tento farizej nie je ako ostatní hriešnici a modlí sa veľa. Modlí sa toľko, že dokonca svoje modlitby zintenzívňuje pôstom. Jeho modlitby však nie sú v poriadku z dvoch dôvodov.

Po prvé, v jeho mysli sú jeho modlitby dôvodom na to, aby ho Boh prijal. Vymenúva všetko, čo pre Boha urobil, ale od Boha nič nežiada. Modlí sa, akoby Boh potreboval jeho dobré skutky, ale on nepotreboval Božie milostivé dielo na kríži.

Po druhé, jeho modlitby sa stávajú aj dôvodom na súťaženie s ostatnými. Porovnáva svoje verné a intenzívne modlitby s ostatnými a vidí, že ostatní zaostávajú. Jeho modlitba sa stáva jeho vlastným odsúdením, pretože je dôvodom na odsúdenie iných. Z miesta svojej modlitby odchádza s dobrým pocitom, ale nie preto, že by sa tešil z Boha, prijal od Neho milosť alebo odpočíval v Božom diele spásy. Skôr sa cíti dobre, pretože sa modlil dlhšie, pravidelnejšie a horlivejšie ako ostatní. To, ako vníma nedostatok modlitby u iných, zvyšuje jeho pýchu pred Bohom, ale Boh odmieta jeho a aj jeho intenzívne modlitby (L 18:14).

Boh nevytvoril modlitbu na ospravedlnenie alebo súťaženie, ale na poníženie. Pravá modlitba zabíja našu pýchu a podporuje jeho chválu. Modlite sa pravidelne, úprimne a verne, ale nikdy nevkladajte do svojich modlitieb sebadôveru a nesúťažte prostredníctvom nich s ostatnými.

Nemali by sme to robiť

Nemali by sme hrešiť proti Bohu tým, že sa nemodlíme a tiež by sme určite nemali hrešiť proti Bohu dôverou v našu modlitbu. Kríž umožňuje a vyžaduje pokornú, závislú modlitbu a kríž je našou jedinou zásluhou pred Bohom.

Nech Kristov kríž ukončí vašu bezbožnosť a pyšné modlitby. Nech kríž zapáli modlitbu, ktorá verí v Kristovu dostatočnosť a prosí o Božie milosrdenstvo. Keď máte problém modliť sa, nepozerajte sa na seba. Nečakajte, že pocit viny, lepšie plánovanie alebo pevnejšie odhodlanie nakoniec zmenia spôsob vašej modlitby. Pozrite sa na Ježiša. Evanjelium je liekom na naše nemodlenie. Evanjelium očisťuje našu vinu z toho, že sa nemodlíme, dokazuje našu potrebu Božej milosti, je základom našej nádeje na vypočuté modlitby, posilňuje naše odhodlanie modliť sa, podporuje našu závislosť na Bohu v modlitbe a chráni nás pred vychvaľovaním v modlitbách.

Dieudonné Tamfu © Desiring God. Website: desiringGod.org
Pôvodný článok nájdete na: www.desiringgod.org

4,7/5 (16 hlasov)

Stránka chcemviac.com je zadarmo. Ak sa Vám náš obsah páči, podporte nás. Pribudne viac dobrého obsahu. Ďakujeme.

Chcem podporiť

Ak máte záujem o pravidelné novinky z nášho webu, dajte nám svoju e-mailovú adresu, a my vám ich s radosťou každý týždeň pošleme.

Kliknutím na tlačidlo „Odoberať novinky“ vyjadrujete svoj súhlas so spracovaním osobných údajov.