Kresťanský pohľad na cvičenie

Desať rokov som viedol veľmi sedavý spôsob života.

V roku 2006 som nastúpil do svojej prvej kancelárskej práce na plný úväzok. K práci som dostal notebook a mobilný telefón. Nasledujúci rok som sa oženil, môj životný štýl sa zmenil a čoskoro som prestal pravidelne cvičiť. Trvalo mi roky, kým som si uvedomil, že to musím zmeniť.

V lete 2015 som s podporou mojej ženy začal asi trikrát týždenne ráno behať. V nasledujúcich mesiacoch a rokoch som s radosťou pridal aj ďalšie nenáročné fyzické aktivity. Vďaka tomu som sa veľa naučil o Božom svete, ľudskom tele, hľadaní radosti a o svojej vlastnej duši a motivácii.

Takmer po dvoch rokoch mojej cesty som napísal článok, o ktorom som si myslel, že bude len jediným článkom o cvičení. O niekoľko mesiacov neskôr mi priateľ navrhol, aby som na túto tému napísal krátku knihu. Možno niekedy, pomyslel som si. Potreboval som sa ďalej učiť a vydržať ešte niekoľko rokov.

Teraz, takmer o desať rokov neskôr, nastal ten správny čas. Krátka kniha je napísaná a teraz je k dispozícii pod rovnakým názvom, ktorý mi pred ôsmimi rokmi navrhol môj priateľ: A Little Theology of Exercise (Malá teológia cvičenia).

Som pastor, nie osobný tréner. Môj hlavný záujem o fyzické cvičenie nie je chudnutie, sebavedomie, dlhý život alebo lepšia kvalita života. To môžu byť dobré veci. Ale mojou hlavnou starosťou je, ako môže cvičenie slúžiť duchovnej radosti, a tak oslavovať Boha a robiť z nás ľudí, ktorí ho ctia tým, že robia dobro pre druhých.

V tomto duchu zvážte zoznam desiatich kľúčových princípov, ktoré som si osvojil na svojej ceste cvičením.

1. Boh nás stvoril, aby sme sa hýbali a meditovali

Boh nás stvoril ako ľudí mimoriadne flexibilných. Sme stvorenia, ktoré myslia a cítia, ale sa aj hýbu a konajú. Na rozdiel od iných stvorení nás Boh stvoril pre rozjímanie a námahu, pre zastavenie sa a premýšľanie a potom pre konanie vo svete, aby sme splnili úlohy.

Boh nás stvoril pre rytmy života: nie vždy byť v pohybe, nie vždy byť v pokoji. Oslavujeme Boha tým, že o ňom premýšľame, tešíme sa z neho a reprezentujeme ho vo svete. Meditujeme a pohybujeme sa. Typický ľudský život zahŕňa oboje. Boh nás stvoril, aby sme boli premýšľaví a plodní, aby sme prežívali emócie a konali vo svete.

2. Žiadne telo nie je dokonalé

Všetci sme hriešnici. Hriech prebýva v nás a ovplyvňuje nás, dušu i telo, vo všetkých našich schopnostiach. Nikto teda nie je dokonalý. A žiadne telo nie je dokonalé: Nikto nemá dokonalé fyzické telo. Kvôli ľudskému hriechu žijeme v prekliatom svete a v tomto prekliatom svete nikto z nás nie je bez chorôb alebo zraniteľnosti voči úrazom a chorobám.

Väčšina z nás až príliš dobre a bolestivo vie, ako ďaleko majú naše telá od dokonalosti. A o to viac to platí pre naše nestále, menej viditeľné srdcia. Všetci máme slabosti a rôzne nedostatky, niektoré väčšie, mnohé veľmi malé. V tomto padlom svete by sme mali pravidelne ďakovať Bohu za akékoľvek telesné schopnosti, ktoré máme.

3. Náš moderný život je oveľa sedavejší než život našich predkov

Prečítajte si staré knihy a uvidíte, aké nadčasové sú pohyby ľudského srdca a duše. Náš vnútorný život stále hlboko rezonuje so žalmami spred troch tisícročí. Ale ako veľmi sa líši náš vonkajší život! Hlavne vďaka technológiám dnes žijeme oveľa sedavejším spôsobom života v porovnaní s biblickými časmi, keď ľudia všade chodili pešo a nikdy nevideli obrazovku.

„Radosť z pohybu rastie časom.“

Toto je vhodné miesto na definovanie pojmu cvičenie, ktorý je moderným fenoménom (najmä posledných 150 rokov). Túto definíciu som prevzal z knihy Exercised od Daniela Leibermana. Cvičenie je „dobrovoľná fyzická aktivita vykonávaná v záujme zdravia a kondície.“

Ako pastor a redaktor mám veľmi sedavý pracovný život. Okrem kázania a vyučovania trávim väčšinu času pred počítačom alebo na stretnutiach. Ak sa nevenujem „dobrovoľnej fyzickej aktivite,“ takmer vôbec sa nehýbem a čoskoro stratím kondíciu potrebnú na niekoľko dôležitých fyzických aktivít, ktoré musím vykonávať.

4. Byť „fit“ je pojem, ktorý kresťania môžu oceniť

Keď premýšľame o kondícii, správna otázka znie: „Fit — ale načo?“ Pavol nám dvakrát dáva užitočnú frázu: „hotoví do každého dobrého diela“ (2. Tim 2:21; Tit 3:1). Ste pripravení — telom aj dušou — konať dobro, keď sa objaví potreba? Ste pripravení konať dobré skutky?

Zdravý kresťanský život nie je pasívnou existenciou; je dobré mať to na pamäti v dobe, ktorá nás neustále podmieňuje k väčšiemu a väčšiemu pohodliu a pasivite. Ako poznamenáva J. C. Ryle:

„Nebolo by ťažké nájsť aspoň dvadsaťpäť alebo tridsať rôznych pasáží v epištolách, kde sú veriaci jasne vyučovaní, aby vynakladali aktívne osobné úsilie, a kde sa k nim hovorí ako k zodpovedným za to, aby energicky konali to, čo by Kristus chcel, aby konali, a kde sa im nehovorí, aby sa „vzdali“ ako pasívni činitelia a sedeli nečinne, ale aby vstali a konali. Svätá násilnosť, konflikt, vojna, boj, život vojaka, zápasenie sú spomínané ako charakteristické črty pravého kresťana.“ (Holiness (Svätosť), xxiii-xxiv)

Kresťanský život vyžaduje rytmus činnosti a odpočinku. Boh nás nestvoril len ako bytosti schopné rozjímania a konania, ale nás v Kristovi aj nanovo formuje — aby sme boli ospravedlnení vierou a posväcovaní mocou Ducha.

5. Kresťanský prístup k cvičeniu sa nezameriava na to, aby človek vyzeral dobre, ale aby konal dobro

V Matúšovi 5:16 Ježiš hovorí: „Tak svieť vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli“ — videli čo? Vaše vyrysované brucho? Vaše telo pripravené na pláž? Nie — „aby videli dobré skutky a velebili vášho Otca, ktorý je v nebesiach.“ Konáte ich tak účinne a pokorne, že ľudia síce vidia vás, ale slávu vzdávajú Bohu.

Našou úlohou je urobiť z fyzickej námahy prostriedok, okrem iného, k duchovnému zdraviu a radosti. Mnohí z nás zistili, že pravidelný pohyb a fyzická námaha nám pomáhajú jasnejšie vidieť a hlbšie vychutnávať Boha v Kristovi a potom robiť dobro druhým, aby sme im ukázali Krista.

6. Cvičenie je nadobudnutá záľuba

Táto lekcia nevychádza len z osobnej skúsenosti, ktorú potvrdzujú aj svedectvá iných, ale aj zo zdravého rozumu. Radosť z pohybu rastie časom. Keď si vaše nohy a pľúca zvyknú, ich zaťažovanie prestáva byť nepríjemné a stáva sa príjemnejším. Nech je to pre vás povzbudením, ak ste vyskúšali cvičenie a cítili ste sa pri tom hrozne. Dajte tomu trochu času.

Boh navrhol naše telá tak, že tým, že vynakladáme energiu, získavame ešte viac. Svoju kapacitu zvyšujete tak, že vynaložíte energiu, ktorú máte, potom si oddýchnete, zotavíte sa — a tento cyklus opakujete. Prvé týždne bývajú najťažšie, ale časom sa to zlepší, ak vytrváte. Pre mnohých sa výhody cvičenia prepoja so samotnou aktivitou natoľko, že pohyb začne byť radosťou.

7. Cvičenie zlepšuje funkcie mozgu

Ako starnem, toto bolo moje najväčšie poznanie — nielen z vlastnej skúsenosti, ale aj z odbornej literatúry, ktorú som čítal. Ako píše harvardský psychiater John Ratey:

„Všetci vieme, že pohyb nám zlepšuje náladu, no väčšina z nás netuší prečo. Predpokladáme, že je to preto, že odbúrava stres, uvoľňuje svalové napätie alebo zvyšuje hladinu endorfínov — a tým to pre nás končí. No skutočným dôvodom, prečo sa cítime dobre, keď rozprúdime krv, je ten, že pohyb uvádza mozog do optimálnej funkcie. Podľa mňa je tento účinok fyzickej aktivity oveľa významnejší — a fascinujúcejší — než to, čo robí s telom. Budovanie svalov a zlepšovanie kondície srdca a pľúc sú v podstate len vedľajšie účinky. Svojim pacientom často hovorím, že zmyslom pohybu je budovať a formovať mozog.“ (Spark (Iskra), str. 3)

Cvičenie zvyšuje bdelosť, jasnosť myslenia a bohatstvo i hĺbku cítenia. Aj keď samo osebe nevytvára duchovnú radosť, výrazne napomáha jej dosiahnutiu tým, že zdokonaľuje myseľ a naladí naše srdce.

8. Tlačenie tela do výkonu formuje vôľu

Tlačiť na seba v nepohodlí cvičenia trénuje vôľu neustúpiť tak rýchlo, keď zažívame odpor. Kopce, na ktorých v živote najviac záleží, sú zvyčajne tie najťažšie na výstup — a keď nútime telo zdolávať diaľku či behať do kopca, formujeme svoju vôľu angažovať sa a vytrvať v emocionálnych a vzťahových výzvach, ktoré prichádzajú v živote, práci a kresťanskej službe.

9. Máme tendenciu preceňovať to, čo sa dá dosiahnuť v krátkodobom horizonte, a podceňovať to, čo sa dá dosiahnuť v dlhodobom horizonte

Tento princíp platí pri trénovaní tela — a možno ešte viac pri formovaní vnútornej osobnosti. Telo je veľmi poddajné. Len to nemôžete urobiť naraz. Ak nie ste v kondícii, nemôžete sa do budúceho týždňa pripraviť na maratón. Ale je úžasné, ako môžete za šesť mesiacov pretvoriť, formovať a zmeniť svoje telo. A potom si predstavte, čo môžete dokázať za šesť rokov.

Sila zvyku sa prejavuje prostredníctvom malých, zvládnuteľných každodenných krokov a postupnej starostlivosti v priebehu času — nie prostredníctvom drastických diét a neudržateľných predsavzatí.

10. Boh chce, aby sme sa k nemu modlili za naše cvičenie

Boh chce, aby sme posvätili náš telesný život tým, že budeme počúvať, čo Boh hovorí vo svojom Slove, a odpovedať mu v modlitbe. Pavol píše v 1. Tim 4:4–5:

Veď všetko, čo Boh stvoril, je dobré, a nič nie je na zavrhnutie, čo ľudia prijímajú s ďakovaním, lebo sa posväcuje slovom Božím a modlitbou.

Svätosť telesného života začína počúvaním Božieho slova o našom tele a jeho pohybe, a pokračuje modlitbou ako odpoveďou naň. Spomínajú sa dva druhy modlitby:

1. prijímanie jeho daru telesného života a pohybu s vďakou a 

2. prosba, aby Boh posvätil naše telesné aktivity, aby ich zasvätil svojmu zámeru a svojej sláve v našom živote.

Modliť sa pred jedlom je dobrý zvyk. Boh by chcel, aby sme sa modlili aj za ostatné aspekty nášho telesného života vrátane cvičenia.

Či už vediete úplne sedavý spôsob života, alebo ste svetovo uznávaný športovec, možno je modlitba vaším ďalším krokom. Začali by ste modlitbou za svoje telo a cvičenie? A keď vás Boh povedie ďalej, zamyslite sa nad tým, ako by ste mohli posvätiť svoj telesný život pre svoju radosť v Bohu a dobro druhých.