Láska dlho zhovieva

Potom sa Pavla opýtajte, čo je láska a čo odpovie ako prvé? „Láska je trpezlivá“ (1. Kor 13:4). Z toho síce neusudzujem, že to nevyhnutne znamená, že Pavol považoval trpezlivosť za najväčšiu vlastnosť lásky. Ale fakt, že ju v tomto nádhernom opise kresťanskej lásky spomína ako prvú, nás musí priviesť k hlbšiemu zamysleniu.

Láska verzus vytrvalosť

Čo mal Pavol na mysli, keď napísal: „Láska je trpezlivá?“ Odpoveď možno nebude taká zrejmá, ako sa zdá.

Slovo trpezlivosť používame na opis širokej škály vecí: napríklad neustále trpieť niekoho, s kým sa všeobecne ťažko vychádza; keď nestrácame hlavu v dopravnej špičke; na dlhodobú finančnú investíciu; keď nevrieskame na svoje dieťa, ktoré má dnes svoj x-tý záchvat zlosti alebo ktoré x-tý raz nechalo mlieko na pulte; keď sa o dosiahnutie toho stavu ustavične usilujeme; či keď nevyslovíme nejakú nadávku vo chvíli, keď prestane pracovať program v počítači, ktorý požaduje úplné vypnutie, po ktorom stratíme neuloženú prácu.   

Ale Pavol mal na mysli špecifický význam, keď to povedal. Preklad kráľa Jakuba nám po jazykovej stránke napovie trochu viac: „Láska k blížnemu dlho zhovieva.“ Pohľad na grécke slovo, ktoré použil Pavol, nám pomôže ešte viac. Ide o tvar slova makrothymia.

Niekedy sa anglickí prekladatelia rozhodnú preložiť grécke slovo hypomonē ako „trpezlivosť“ (napr. Lk 8:15; Rim 2:7; 2. Kor 12:12; Zjv 2:3). Ale slovo hypomonē sa líši od slova makrothymia. Hypomonē sa takmer vždy vzťahuje na húževnatosť alebo vytrvalosť uprostred ťažkých či bolestivých okolností (spomeňte si na Jk 1:3). Ale makrothymia sa takmer vždy vzťahuje na zhovievavú, vytrvalú, trpezlivú lásku voči človeku. Má podobu sebaobetavej lásky, ktorú prejavujeme niekomu inému.                  

Božia láska, ktorá dlho zhovieva

Toto slovo malo pre Pavla silný asociatívny význam. Ako Žid chápal slovo makrothymia — „láska, ktorá dlho zhovieva“ — ako jednu z najzákladnejších vlastností Božej povahy. Lebo keď Boh na vrchu zjavil svoju slávu Mojžišovi, prehlásil:
„Hospodin, Hospodin, Boh milosrdný a ľútostivý, zhovievavý [pomalý do hnevu], hojný v milosti a vernosti.“ (Ex 34:6)

Tento opis Boha sa v Starej zmluve opakuje znova a znova (napr. Num 14:18; Ž 86:15; Joel 2:13; Jon 4:2). V gréckej Starej zmluve (Septuaginta), ktorú Pavol poznal ako svoju dlaň, je spojenie „pomalý do hnevu“ vyjadrené v jednom gréckom slove: makrothymia.

Toto slovo je silné, lebo opisuje Božiu neuveriteľne trpezlivú lásku voči hriešnikom. Boh láskyplne zdržiaval hnev pre neustále sa opakujúci hriech starodávnych národov po celé stáročia. Láskyplne zdržiaval hnev pre hrozné a ohavné hriechy kanaánskych národov po celé stáročia (Gen 15:16). Láskyplne zdržiaval hnev pre modlársku vzburu Izraela v období sudcov, a potom v období kráľov po celé stáročia. A láskyplne zdržiava hnev pre bezbožný svet po celé stáročia, odkedy prišiel Kristus „lebo nechce, aby niekto zahynul, ale aby sa všetci dali na pokánie“ (2. Pet 3:9).

Preto použil Pavol slovo makrothymia vo vetách, ako sú tieto:

• Alebo či pohŕdaš bohatstvom Jeho dobrotivosti, trpezlivosti, zhovievavosti a nevieš, že dobrota Božia ťa vedie k pokániu? (Rim 2:4)
• Čo teda, keď Boh, chcejúc dokázať hnev a oznámiť svoju moc, nádoby hnevu, pripravené na zahynutie, znášal s trpezlivosťou? (Rim 9:22)

Boh, ktorý je láska (1. Jn 4:8), dlho zhovieva voči hriešnikom. A preto tí, ktorí sa narodili z Boha a poznajú Boha, rovnako láskyplne a dlho zhovievajú voči hriešnikom.

Naša láska, ktorá dlho zhovieva  

A tak Pavol a iní novozmluvní pisatelia často používajú slovo makrothymia, pretože:

• Máme pamätať na tú milosrdnú, láskavú, zhovievavú, hnev zdržiavajúcu trpezlivosť, ktorú nám Boh preukázal v Kristovi (1. Tim 1:16).  
• Tak ako Boh si máme obliecť „srdečné milosrdenstvo, dobrotivosť, pokoru, krotkosť, trpezlivosť (makrothymia), znášať sa vospolok a odpúšťať si, ak by niekto mal sťažnosť proti niekomu; ako aj Pán odpustil [nám], tak aj [my].“ (Kol 3:12–13; Ef 4:2; 1. Tes 5:14; 2. Tim 4:2)
• •A keď Boh určí, že budeme prechádzať cez bolesť a ťažkosti, aj my máme voči nemu prejavovať zhovievavú, hnev zdržiavajúcu trpezlivosť. Nie z toho dôvodu, že nám Boh spôsobuje krivdu, ktorú mu musíme odpustiť. Skôr ide o to, že si máme spomenúť na spásonosné zámery s Abrahámom, Jóbom, prorokmi a ďalšími, aby sme tak ako oni trpezlivo čakali (makrothymia) na Boha, a dosiahli jeho zasľúbenia, vyslobodenie a ospravedlnenie. (Heb 6:15; Jk 5:10–11).    

To je dôvod, prečo Pavol v úžasnej biblickej Kapitole o láske ako prvé povedal, že láska je trpezlivá (1. Kor 13:4). Nehovorí tu o trpezlivosti v nepríjemných situáciách (tie snáď lepšie zapadajú do kategórie „láska sa nerozčuľuje“, 1. Kor 13:5). Nehovorí tu ani o zhovievavej trpezlivosti uprostred súženia (Zjv 14:12). Hovorí tu o trpezlivosti voči osobám.

A toto je trpezlivosť, ktorá dlho zhovieva. Boh volá teba a mňa, aby sme milovali ľudí, ktorých nám poslal do života, aj keď niektorí z nich urobili, alebo robia veľmi zlé veci. Máme ich milovať láskou vyjadrenou slovom makrothymia — láskou, ktorá dlho zhovieva.

Láska vyjadrená slovom makrothymia nesúhlasí so všetkým; nebude tolerovať hriech, zlé zaobchádzanie či nespravodlivosť v tom zmysle, že by ich schvaľovala. Máme ich konfrontovať. Ale robíme tak v duchu 2. knihy Mojžišovej 34:6 a v moci Ducha 13. kapitoly 1. listu apoštola Pavla Korinťanom, pričom nezabúdame, že láska „všetko znáša, všetkému verí, všetkého sa nádejá, všetko pretrpí“ a že „láska nikdy neprestane“ (1. Kor 13:7–8).   

Láska, ktorá nikdy neprestane, je láska, ktorá dlho zhovieva.