Mali by kresťania nechať svojich drahých spopolniť?
https://stocksnap.io/photo/S8Z3K9BFQ8
- 11. Júl '16
- 8 minút
- 7217
- 79
V tomto článku navrhujem, aby kresťanské spoločenstvá pomohli pozostalým rodinám finančne zabezpečiť jednoduchý kresťanský pohreb, nech žiaden kresťan nie je spopolnený len preto, že je to lacnejšie.
Nemyslím, že by to mala byť položka v rozpočte zboru, skôr zvláštny charitatívny fond, na ktorý by členovia zboru prispievali pravidelne alebo vtedy, keď vyvstane potreba. Smútiace rodiny by mohli diskrétne osloviť správcu fondu a oznámiť mu, že potrebujú pomoc. Všetko by prebiehalo diskrétne medzi rodinou a pohrebnou službou.
Som presvedčený, že pastori by mali zároveň ľudí odhovárať od drahých pohrebov. V zbore zloženom z ľudí viacerých kultúr, ktorý je sýtený Bibliou a tvoria ho cudzinci a pútnici (1. list Petra 2:11) zameraní na Božie kráľovstvo, nesmie byť nikto tlačený k názoru „čím drahšia truhla, tým viac milovaný zosnulý“. Pastori by sa mali snažiť pestovať hodnotový systém zboru tak, aby drahé pohreby (a svadby!) neboli normou. Normou by mala byť jednoduchosť zameraná na Pána Boha, zakorenená v evanjeliu a vyvyšujúca Krista.
Koľkí protestanti by si zvolili kremáciu, keby nebola lacnejšia ako jednoduchý tradičný pohreb? Len málokto. V posledných desaťročiach v USA kremácia raketovo stúpala (1960 — 3,5 %; 1999 — 24,8 %; 2014 — 46,7 %; v niektorých štátoch je to viac ako 75 %). Má to rozličné príčiny, ale najväčšími sú sekularizácia a finančné náklady. Viac ľudí hľadá to najlacnejšie riešenie a menej skúma, či je to v súlade s biblickými kritériami.
Chcem sa dotknúť oboch príčin. Po prvé, navrhujem, aby cirkev kultivovala kresťanskú kultúru, ktorá je opačná: očakávame jednoduché, menej nákladné pohreby a všetci sme ochotní pomôcť a prispieť, aby si takýto pohreb mohol dovoliť každý člen zboru. Po druhé, chcem poukázať na niekoľko náznakov v Biblii, prečo je pochovanie do zeme vhodnejšie ako spopolnenie. Napísal som vhodnejšie, nie prikázané, v nádeji, žeby nik, kto sa rozhodne inak, necítil odsúdenie ani vylúčenie. Povzbudzujem tých, ktorí sa rozhodnú pre spopolnenie, aby náš nesúhlas nepovažovali za odsúdenie. Veď medzi priateľmi nie sú možné závažné nezhody.
Dôstojnosť ľudského tela
V Písme sú dve indície upriamujúce od spopolnenia na pochovanie. Jednou je dôraz na dôležitosť ľudského tela v tomto aj budúcom živote. Tou druhou je zmysel ohňa v súvislosti s telom človeka teraz i v živote, ktorý príde.
Ponajprv, biblická viera, na rozdiel od gréckeho náboženstva, nepokladá telo za väzenie duše. Takže ani život po smrti nikdy nepovažovala za „nesmrteľnosť duše“, ktorá sa konečne vyslobodila z väzenia tela. Naopak, kresťanstvo vždy pozeralo na telo ako na nevyhnutný predpoklad úplnosti človeka. Takže budúci život vnímalo predovšetkým ako vzkriesenie tela do slávneho večného života. Pavol nepovažoval za ideál nejaký prechodný stav bez tela, medzi smrťou a vzkriesením (2. list Korintským 5:4).
Najvýznamnejší fakt týkajúci sa tela človeka je, že večný Boží Syn sa vtelil do ľudského tela a bude ho mať naveky. Stal sa telom, prebýval medzi nami, a my sme videli Jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený syn (Ján 1:14). Teraz, v nebi, má Pán Ježiš telo, ktoré mal na zemi, ale oslávené. Keď príde, „pretvorí naše ponížené telo, „aby sa stalo podobným Jeho oslávenému telu“ (List Filipským 3:21). To bolo bezprecedentné vyzdvihnutie dôstojnosti a slávy ľudského tela v histórii.
Pavol hovorí, že v tomto živote „je telo pre Pána a Pán pre telo“ (1. list Korintským 6:13). Ale hovorí o tele ešte úžasnejšie veci.
A vari neviete, že nepatríte sebe, ale že vaše telo je chrámom Svätého Ducha, ktorý vo vás prebýva a ktorého máte od Boha? Boli ste draho vykúpení. Oslavujte teda Boha vo svojom tele. (1. list Korintským 6:19–20)
Všimnite si štyri ohromujúce fakty: 1. Naše telá sú chrám Ducha Božieho. 2. Kristus zomrel, aby kúpil pre seba nás, aj naše telá. 3. Preto nám naše telá nepatria, nemôžeme ich používať, ako chceme, ale ako sa páči Jemu. 4. S našimi telami by sme preto mali zaobchádzať tak, aby bola viditeľná Božia sláva.
- Naše telo, Boží príbytok.
- Naše telo, Božia kúpa.
- Naše telo, Božie vlastníctvo.
- Naše telo, Božia sláva.
Pavol povedal, že dúfa, že oslávi Krista na svojom tele, či životom, alebo smrťou (Porov.: List Filipským 1:20). Oslava Pána Boha, to je to, načo je telo — v živote aj v smrti.
Konečným určením chrámu Ducha, ktorý bol kúpený krvou a patrí Bohu, nie je zničenie, ale sláva vzkriesenia. Je ním práve kontinuita medzi telom, v ktorom teraz prebýva Duch, a prácou Ducha v posledný deň, ktorá zaručí naše vzkriesenie:
Ak teda vo vás prebýva Duch Toho, ktorý vzkriesil Ježiša z mŕtvych, tak Ten, ktorý vzkriesil Krista z mŕtvych, oživí aj vaše smrteľné telá svojím Duchom, ktorý prebýva vo vás. (List Rímskym 8:11)
Telo nebude nikdy zavrhnuté. Bolo kúpené krvou Pána Ježiša!
Toto všetko smeruje k názoru, že pochovávanie majú sprevádzať symboly zodpovedajúce sláve ľudského tela. Pavol chápal pohreb ako obraz „siatia“ zrna do zeme, ktoré vyženie výhonky s oveľa väčšou nádherou pri vzkriesení, keď sa pri Kristovom príchode otvoria hroby.
A čo seješ, neseješ ako telo, ktoré má vzniknúť, ale holé zrno, či pšenice, alebo niečoho iného… Tak je to aj so zmŕtvychvstaním: čo sa seje porušené, vstáva neporušené; čo je zasiate potupené, vstáva v sláve; čo je siate bezvládne, vstáva v moci. Seje sa telo prirodzené, vstáva telo duchovné. Ak jestvuje prirodzené telo, jestvuje i duchovné. (1. list Korintským 15:37, 42–44)
Pohreb do zeme — siatie tela — je biblický obraz viery vo vzkriesenie tela.
Kresťania vnímali pohreb ako uloženie tela na odpočinok, akoby spalo, kým čaká na prebudenie pri vzkriesení. „My, čo zostaneme nažive až do Pánovho príchodu, nepredídeme zosnulých (Pozn.: v anglickom preklade „tých, ktorí zaspali“)“ (1. list Tesalonickým 4:15). „Nie všetci zomrieme, ale všetci budeme premenení“ (1. list Korintským 15:51). Prvé „kresťanské pohrebiská sa volali coemeteria (cintorín), čo doslova znamená „miesto spánku“ a odzrkadľuje to vieru v budúce vzkriesenie“ (Timothy George).
Jedným z dôvodov na uloženie tela do hrobu, akoby spalo, bolo to, že nikto nevedel, kedy sa Pán Ježiš vráti. Bolo možné, že trúbka sa ozve zanedlho po pohrebe a mŕtvy vstane, akoby si len zdriemol.
Ale hlavným dôvodom bolo posolstvo symboliky vzácnosti tela v tomto živote a jeho oslávenie pri vzkriesení. Dva symboly — siatie zrna, akoby bolo pripravené vyklíčiť, a uloženie tela na odpočinok, akoby bolo pripravené sa prebudiť — boli hlavným dôvodom, prečo kresťania pochovávali svojich mŕtvych a poskytovali pohreb tým, ktorí si to nemohli dovoliť.
Hrôza ohňa
Druhou indíciou v Písme, ktorá odkazuje od spopolňovania na pochovávanie (okrem významu ľudského tela), je význam ohňa vo vzťahu k telu človeka teraz aj v živote, ktorý má prísť.
Nechať oheň zničiť telo človeka, to bol znak pohŕdania. Nebolo to úctivé, ale opovržlivé zaobchádzanie s telom. Taký je aj zmysel spálenia Achána. Zradil Izrael, a preto ho aj s rodinou nielen ukameňovali, ale aj spálili, a tým pripravili o normálny pohreb.
Jozua povedal: Prečo si nás uvrhol do nešťastia? Teba nech dnes uvrhne Hospodin do nešťastia! Potom ho celý Izrael ukameňoval — spálili ich ohňom a zahádzali ich kameňmi. (Jozua 7:25)
Určite, oheň je veľkým darom od Pána Boha. Zohrieva a osvetľuje, usmerňuje, pripravuje jedlo, zušľachťuje. Ale vo vzťahu k ľudskému telu je to hrozná vec. Zraňuje, mučí, zabíja a ničí.
Ešte nápadnejšie je to vo vzťahu k telu po smrti. Ako kresťania veríme, že po smrti bude Boží súd (List Židom 9:27). A oheň je naozaj posledný symbol, ktorý by sme vo vzťahu k smrti chceli použiť! Peklo (gehenna) je miestom ohňa (Matúš 5:22; List Jakuba 3:6). A ten oheň bude telo cítiť.
Lepšie obídeš, ak zahynie jeden tvoj úd, ako keby celé tvoje telo prišlo do pekla. (Matúš 5:30)
Bojte sa skôr Toho, kto môže aj dušu, aj telo zahubiť v pekle. (Matúš 10:28)
Otec Abrahám, zľutuj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň konček prsta vo vode a ovlaží mi jazyk, lebo sa v tomto plameni hrozne trápim. (Lukáš 16:24)
Zhrňme si to. Dve indície v Biblii smerujú od spopolňovania k pochovávaniu, a to: 1. dôstojnosť ľudského tela, pretože je to Božia kúpa a vlastníctvo teraz i naveky, a 2. hrôza ohňa, čo spôsobuje telu človeka, najmä po smrti.
Štyri ďalšie dôvody, prečo pochovávať do zeme
Okrem týchto biblických usmernení sú ešte ďalšie dôvody, ktoré by nás mali zastaviť skôr, ako sa rozhodneme našich drahých spáliť. (Použiť slovo „spálenie“ namiesto „kremácia“ je, ako použiť spojenie „roztrhať bábätko“ namiesto „potratiť plod“ — bráni nám to zakrývať realitu.) Napríklad:
- Tam, kde kresťania tvoria len menšinu, je spopolňovanie veľmi časté. A tam, kde vplyv kresťanov dáva priestor rýchlej sekularizácii, spopolňovanie rýchlo stúpa. „Takmer všetci, ktorí sa pridŕžajú hinduizmu, sikhizmu, budhizmu a džinizmu, spaľujú svojich mŕtvych… Japonsko je krajinou s najvyšším pomerom kremácie na svete, v roku 2008 to bolo 99,85 %… Pomer spopolňovania vo Veľkej Británii sa konštantne zvyšuje z 34,7 % v roku 1960 na 73,44 % v roku 2008… [V Kanade zastúpenie kremácií stúplo] z 5,89 % v roku 1970 na 68,4 % v roku 2009“ (Wikipedia). (Pozn.: V japonských mestách Tokyo a Osaka majú vyhlášky, ktoré požadujú spopolňovanie „pre nedostatok hrobových miest a zo zdravotných dôvodov“. Pochybujem, že by tieto dva argumenty boli rozhodujúce, ak by nešlo o iné otázky, súvisiace so svetonázorom. Pán Boh dá múdrosť kresťanom, ktorí majú toto zákonné obmedzenie navyše.)
- „Prvé spopolnenie sa v Amerike konalo v roku 1876. Sprevádzalo ho čítanie z diel Charlesa Darwina a hinduistických textov. Po dlhé roky si kremáciu vyberalo relatívne málo ľudí (najmä liberáli a voľnomyšlienkari)“ (George).
- Už samotný priebeh kremácie spôsobuje, že je ťažké zabrániť nepoctivosti. Napríklad, ako by ste zistili, či krematórium naozaj spálilo vášho drahého, alebo len zlikvidovalo jeho telo? Už boli v tejto súvislosti škandály. Možno je pre krematórium lacnejšie telo zlikvidovať. A všetci radi uprednostníme lacnejšiu službu.
- Ako si niekto môže byť istý, že dostal popol svojho blízkeho? To sa jednoducho nedá ustrážiť. Veď všetci vieme, že v krematóriu môžu mať jednu nádobu na popol a z nej vám potom „odsypať“ vaše 2 kilá. Neexistuje spôsob, ako sa o tom presvedčiť.
Skromný návrh
Ľudia očakávajú jednoduché, menej nákladné rozlúčky a pohreby, a preto povzbudzujem zbory do zušľachťovania tejto obvyklej kresťanskej kultúry, a teda do ochoty prispieť k tomu, aby si kresťanský pohreb mohol dovoliť každý. Na základe biblických usmernení a ďalších dôvodov, ktoré som uviedol vyššie, dokladám, že vhodnejší ako kremácia je pohreb s uložením tela do zeme, zameraný na Pána Boha a zakotvený v evanjeliu. Vhodnejší. Nie prikázaný. Je bohatý na kresťanskú pravdu, ktorá sa bude stávať stále jasnejšou, ako sa bude postupne meniť naša spoločnosť na menej kresťanskú.
John Piper © Desiring God. Website: desiringGod.org
Pôvodný článok nájdete na: www.desiringgod.org
Stránka chcemviac.com je zadarmo. Ak sa Vám náš obsah páči, podporte nás. Pribudne viac dobrého obsahu. Ďakujeme.