Modlitba zameraná na kráľovstvo II.

Ako prichádza duchovné obnovenie?

O tomto sa dá hovoriť dlho a veľa, ale teraz sa zameriame na to, čo je biblicky a historicky jedinou nezameniteľnou, univerzálnou prísadou časov duchovného obnovenia: spoločná, prevládajúca, intenzívna, na kráľovstvo zameraná modlitba. O čo ide?

Modlitba:

1. Je zameraná na Božiu prítomnosť a kráľovstvo.

Jack Miller hovorí o rozdiele medzi modlitebnými stretnutiami „udržiavacími“ a tými „na prednej línii“. Udržiavacie modlitbové stretnutia sú krátke, mechanické a úplne zamerané na fyzické, osobné potreby vnútri cirkvi. Ale modlitba „na prednej línii“ má tri základné znaky: Prvým je prosba o milosť vyznať hriechy a pokoriť sa, ďalším súcit a nadšenie pre prosperitu cirkvi a tretím je túžba poznať Boha, vidieť Jeho tvár, vidieť Jeho slávu.

Keď sledujete modlitebné stretnutie, je pomerne jasné, či sú tieto znaky prítomné. Najzaujímavejšie je študovať biblické modlitby za obrodenie, ako v Skutkoch 4:2, Mojžišovej 33 či Nehemiášovi 1, kde sú tieto tri prvky evidentné. Všimnite si napríklad v Skutkoch 4, že učeníci, ktorí boli ohrození, neprosili o ochranu pre seba a svoje rodiny, ale iba o odvahu ďalej kázať!

2. Je odvážna a konkrétna.

História obrodení ukazuje zopár či viacero ľudí, ktorí preberajú vedenie v horlivej modlitbe za obnovenie. Ich vzorom je Mojžiš (2. Mojžišova 33), ktorý postavil svätostánok vedľa tábora Izraelitov, kde sa on a ostatní modlili za Božiu prítomnosť a za to, aby videli Jeho slávu.

Takáto modlitba nepotrebuje začať (a zvyčajne ani nezačína) ako organizovaný cirkevný program, ale je skôr horlením lídrov v ich komôrkach. Charakteristika tejto modlitby zahŕňa ľudí udávajúcich tempo v modlitbe, ktorí trávia čas sebaskúmaním. Bez ozajstného pochopenia milosti to môže byť kruté a deprimujúce. V kontexte evanjelia je to však očisťujúce a posilňujúce. „Postŕhajú svoje šperky“ (2. Mojžišova 33:1–6). Skúmajú samých seba, hľadajúc modly a odstraňujú ich.

Potom začínajú s veľkou prosbou — uzrieť slávu Božiu. To zahŕňa prosbu o osobné zakúsenie slávy a prítomnosti Boha („nech Ťa poznám,“ 2. M 33:13); o skúsenosť ľudu so slávou Božou (verš 15) a aby svet mohol vidieť slávu Božiu cez Jeho ľud (verš 16). Mojžiš prosí, aby bola Božia prítomnosť očividná pre všetkých: „Tak mňa a Tvoj ľud bude možné odlíšiť od ostatných národov, ktoré sú na povrchu zeme!“ Toto je modlitba za to, aby bol svet očarený a užasnutý zjavením Božej moci a žiary v cirkvi, aby sa naozaj stal novým ľudstvom, ktoré je symbolom budúceho kráľovstva.

3. Je prevládajúca a spoločná.

Týmto jednoducho myslíme, že modlitba by mala byť neustála, nie sporadická a stručná. Prečo? Chce Boh vidieť, ako sa podlizujeme? Prečo jednoducho neodovzdáme svoju požiadavku a nečakáme? Sporadická, stručná modlitba ukazuje neprítomnosť odovzdanosti, sebestačnosť, a tak teda nemáme postavený oltár, ktorý môže Boh poctiť Svojím ohňom (pozrite 1. Kráľov 18). Musíme sa modliť bez prestania, modliť sa dlho, modliť sa tvrdo a zistíme, že tento samotný proces prináša to, o čo sme prosili — aby sa naše stvrdnuté srdcia roztopili, aby boli strhnuté zábrany, aby cez ne prešla sláva Božia. Potrebujeme vytrvalú, opakovanú modlitbu.

Budovanie oltára

Vráťme sa k Štefanovým „mini-Letniciam“ v Skutkoch apoštolov 7. Keď bol Štefan privlečený pred ľudský súd, bol nespravodlivo odsúdený a mal byť popravený. Ale bol naplnený Duchom Svätým (verš 55). Ako to? Text nám hovorí: „plný Ducha Svätého, vzhliadol k nebesám, videl slávu Božiu a Ježiša stáť na pravici Božej, i riekol: Ajhľa, vidím nebesá otvorené a Syna človeka stáť na pravici Božej. Oni však skríkli mohutným hlasom, zapchávajúc si uši, a potom sa jednomyseľne oborili na neho… kým ho kameňovali, zvolal silným hlasom: Pane, nepočítaj im tento hriech!“ (verše 55–57, 59–60)

Čo sa stalo? Po prvé, modlil sa. Pozdvihol oči.

Po druhé, mocou Ducha Svätého sa niečo, čo Štefan vedel vo svojej mysli, stalo pre jeho srdce reálnym. Videl Ježiša stáť po pravici Božej. Toto sa týka Jeho úlohy ako nášho Príhovorcu (1. Jánov 2:1 hovorí, že máme u Otca príhovorcu, ktorý hovorí na našu obranu — Ježiša Krista Spravodlivého. On je zmierením za naše hriechy). V tom momente, keď ho pozemský súd odsudzoval, si uvedomil, že nebeský súd ho chváli.

Inými slovami, „plnosť“, ktorú zakúsil, bola skúsenosťou evanjelia. V tom momente mal extrémne živé, mocné videnie toho, čo už poznal intelektuálne — že v Kristovi sme nádherní v Božích očiach a oslobodení od odsúdenia (Rímskym 8:1; Kolosenským 1:22). Duch zobral tento intelektuálny koncept a zaplnil ním celú jeho dušu, myseľ, srdce a predstavivosť.

Po tretie, Štefan bol schopný, aj keď len na chvíľu, ukázať nové ľudstvo, ktoré Boh tvorí. Mal odvahu. Odpustil svojim utláčateľom. Čelil svojim žalobcom nielen s odvahou, ale s pokojom a radosťou. To je duchovné obnovenie. Nie je to jednoducho emocionálna skúsenosť — je to práca Ducha Svätého, ktorá mení srdce a tým formuje život a životnú prax.

Dobrým obrazom hľadania plnosti Ducha je koncept „budovania životného oltára“. V Starej zmluve sa vystaval oltár a bola naň umiestnená obeta a následne Boh zoslal Svoj oheň na spálenie tejto obety (napríklad 1. Kráľov 18). Toto je skvelá ilustrácia sily osobného obrodenia a duchovného obnovenia. Pavol ju používa, keď nám hovorí, aby sme sa urobili „žijúcou obeťou“ (Rímskym 12:1–2). Nemôžeme vytvoriť duchovné obnovenie — môžeme len pripraviť oltár a obetu. Iba Boh môže zoslať oheň.

Keď sa pozrieme na Skutky 1, vidíme, ako Ježiš pomáha učeníkom vybudovať oltár. Tento proces má aspoň štyri časti.

Obnovená cirkev je vedená víziou.

V Skutkoch 1:6–8 Ježiš napravuje chybný pohľad učeníkov na to, čo bude robiť vo svete. Hľadali politickú kampaň, a On im hovorí o povahe kráľovstva, ktorá sa bude šíriť prostredníctvom Jeho učeníkov, keď sa stávajú Jeho svedkami a veľvyslancami. Vízia je, že prostredníctvom našich slov privedieme ľudí pod Kristovo kraľovanie, čo všetko vylieči a napraví.

Obnovená cirkev je vedená evanjeliom.

V Skutkoch 1:9–11 Ježiš vystupuje do neba a anjeli hovoria učeníkom, že teraz by im malo poznanie Jeho vystúpenia dať moc. Rovnako ako v udalosti so Štefanom, len vtedy, keď „kážeme sami sebe evanjelium“ o našom postavení v Kristovi, berie Duch Svätý túto pravdu a zapaľuje ju v našich srdciach, vytvárajúc časy úžasnej istoty, ktoré nás vyzbrojujú pre službu.

Obnovená cirkev je vedená modlitbou.

V Skutkoch 1:14 vidíme, ako sa učeníci zjednocujú v spoločnej, prevládajúcej modlitbe. Len v modlitbe a prostredníctvom modlitby berie Duch Svätý víziu a evanjelium a robí z nich ohnivé reality v centre našej bytosti.

Obnovená cirkev je vedená lídrom.

V Skutkoch 1:15–26 vidíme, ako učeníci prosia Boha, aby vybral lídrov. Osobné a spoločné obrodenia sa dejú prostredníctvom lídrov, ktorých vyberá a vyzbrojuje Boh.

Ako potom môžeme my ako lídri „vybudovať oltár“, snažiac sa o naše obnovenie: ako cirkev a ako ľud mocou Ducha Svätého? Začnime teraz.

Po prvé, modlite sa, aby váš zbor pochopil svoju vlastnú víziu novým spôsobom. Venujte čas ďakovaniu Bohu za váš zbor, za to, čo vykonal vo vašom živote a za to, čo ho vidíte robiť v životoch iných a vo vašom spoločenstve. Proste Boha, aby vám pomohol lepšie porozumieť a pochopiť, čo vás volá robiť, aby ste zasiahli svoje mesto. Modlite sa, aby vaša skupinka a misionári dali ľuďom lepšie spoznanie vízie vášho zboru a skúsenosť skutočného spoločenstva.

Po druhé, modlite sa, aby boli vaše bohoslužby v tomto období obzvlášť požehnané, aby pravda evanjelia bola nezvyčajne živá a duchovne skutočná pre všetkých poslucháčov — veriacich aj neveriacich — a aby Božia prítomnosť bola evidentná.

Po tretie, modlite sa, aby vaše obdobia a služby modlitby neboli len prebiehajúcim programom, ale aby signalizovali väčší dôraz na spoločnú modlitbu a jej praktizovanie vo vašom zbore.

Po štvrté, prijmite svoju vodcovskú rolu v zbore. Aj keď nie ste úradníkom — aj keď o sebe rozmýšľate ako o „dobrovoľníkovi“ — vy, ako aktívny pracovník a služobník, ste modelom pre tých menej zapájajúcich sa.

Venujte čas modleniu sa za seba, aby ste mohli vstúpiť do obdobia sebaskúmania. Proste, aby ste mohli byť, s plným uistením evanjelia, na seba aj tak tvrdý. Proste, aby vám Boh ukázal spôsoby, v ktorých nereprezentujete Krista tak, ako by ste mali: vo vašich vzťahoch, vo vašom pracovnom živote, vo vašom rodinnom živote, vo vašich zvykoch a prístupe a vo vzťahoch vnútri zboru. Venujte čas modleniu sa za seba, aby Boh urobil všetky veci, ktoré o evanjeliu viete vo svojej hlave, skutočnými pre vaše srdcia, a za zmenu spôsobu, akým žijete, tam, kde potrebujete zmenu.