Najlepšia vec, ktorú môžeš spraviť so svojím životom

„Len nech každý žije v tom, čo mu udelil Pán a ako ho Boh povolal.“ (1. K 7:17)

Tento verš sa nám môže zdať trochu obmedzujúci, možno dokonca utláčateľský, hlavne ak sú naše okolnosti ťažké alebo bolestivé. To by sa ale minulo stredobodu Božieho zámeru pre nás. Tvoj život je darom a úlohou od Boha. Náš život by malo zaplniť jeho dobro a zlo, jeho sladkosť a horkosť, jeho zdravie a choroba, jeho prosperita a chudoba, jeho pohodlie a utrpenie s nesmiernou dôstojnosťou, zámerom a slávou. Nie si náhoda. Nie si ani zničeným potenciálom utrhnutým z reťaze, pretože si dostal mizerné genetické karty, pretože ťa zneužívali, alebo že si robil hlúpe a hriešne rozhodnutia, ktoré ťa oddeľovali od nádeje prospešného volania do Ježišovho kráľovstva.

Nie, existuješ, pretože Boh chcel, aby si existoval. Si tým, kým si, čím si, ako si, kde a kedy si, pretože Boh ťa stvoril (J 1:3), utkal ťa v matkinom lone (Ž 139:13), nazval ťa svojím vlastným (J 10:27; R 8:30), a určil, kde budeš žiť (Sk 17:26).

Najlepšia vec, ktorú môžeš spraviť so svojím životom, je žiť naplno tú dobrodružnú úlohu, ktorú ti dal Boh.

Boh ťa povolal

Zamysli sa na chvíľku nad týmto: „Nech každá osoba vedie život… , do ktorého ju povolal Boh.“ Boh spravil z celého tvojho života tvoje povolanie!

„Ježiš nechce, aby sme strávili život, ktorý nám dal dnes, ponorení vo vymyslenom,  nereálnom zajtrajšku.“

O svojom povolaní zvykneme rozmýšľať ako o svojom poslaní, ako o nejakej dôležitej úlohe, ktorú nám dáva Boh, aby sme ju robili z rozpoznateľného a, najradšej, váženého titulu. Možno je to kariérne poslanie alebo nekariérne poslanie v cirkvi alebo službe. To je však príliš obmedzené. Samozrejme, poslanie by malo byť motorom pre naše povolanie — spôsobom, akým plníme úlohy od Pána. Naše povolanie ale zahŕňa viac ako naše poslanie.

Naším primárnym povolaním je milovať Boha so všetkým, kým sme a milovať svojich blížnych ako seba samých (L 10:27). Toto povolanie sa týka každého, s kým prichádzame do styku, alebo nám príde na um, vo všetkom, čo robíme od rána do večera. Je dôvodom, prečo Ján Kalvín povedal: „Boh prikazuje každému z nás, aby sme vzali do úvahy Jeho povolanie pri každom skutku v živote“ (Instituce, 821).

Znamená to, že naše povolanie nie je za nejakými dverami, pri ktorých čakáme, že ich Boh jedného dňa otvorí (hoci to môže byť súčasťou zajtrajšieho povolania). Naším povolaním je milovať Boha dnes, milovať blížnych, ktorých nám Boh dnes dáva do „cesty“, a robiť dobre veci, ktoré nám dnes Boh dáva do rúk.

To je jeden dôvod, prečo nám Ježiš vraví: „Nebuďte teda ustarostení o zajtrajší deň“ (Mt 6:34). Prílišná zaneprázdnenosť zajtrajším povolaním, akokoľvek lákavá, je často spôsobom, ktorým sme zvedení do nezaujatosti voči dnešnému povolaniu. Ježiš nechce, aby sme strávili neoceniteľný dar života, ktorý nám dnes dal, ponorení vo vymyslenom, nereálnom zajtrajšku. Je pravda, že sa naše povolania časom menia. V živote prechádzame rôznymi fázami, môžeme byť rozmiestnení na rôzne miesta v rôznom čase a zažívame rôzne okolnostné a zdravotné zmeny. Všetky tieto veci pozmeňujú naše povolanie. Keďže nám Duch dáva svetlo, mali by sme sa snažiť predvídať a mať plán aj pre zmeny, ako sa na dobrých správcoch patrí.

Boh však chce, aby sme sa sústredili hlavne na život, do ktorého nás povolal, a je to život, ktorý máme dnes.

Buď verný svojej úlohe

Duch nám cez Pavla hovorí: „Nech každá osoba vedie život… , ktorý jej pridelil Pán.“

Možno si myslíš: Nepoznáš moje okolnosti. Nechcem byť necitlivý, ale na tvojich okolnostiach nezáleží.

„Najlepšia vec, ktorú môžeš spraviť so svojím životom, je žiť naplno tú dobrodružnú úlohu, ktorú ti dal Boh.“

Okolnosti korintských kresťanov, ktorým písal Pavol, boli úplne chaotické: zosobášení, zasnúbení a nezadaní, vdovy a sluhovia, obrezaní a neobrezaní. A to je len vzorka.

Zamysli sa nad sluhami. Boli fyzickým majetnom ľudského pána. Pavol im však v 1. Liste Korintským 7:21 vraví: „Nič si nerob z toho! Ale ak by si sa aj mohol stať slobodným, radšej to využi (na spasenie).“ Pavol tým chcel povedať, že okolnosti, dokonca aj tie veľmi zložité, nikoho nevylučujú z Božej úlohy. Ak sa dokážeme čestne vymotať z takýchto okolností, máme to spraviť. Ale ak nie, vezmime do úvahy to, že je to Božia úloha, aspoň pre dnešok, a buďme verní, neslúžme len naoko ako tí, čo sa ľuďom chcú páčiť, ale ako služobníci Kristovi, ktorí zo srdca plnia vôľu Božiu, oddane im slúžme ako Pánovi, a nie ako ľuďom, vediac, že každý, či otrok, či slobodný, keď dobre robí, príjme odmenu od Pána (Ef 6:6–8).

Pridelené utrpenie

Spomeň si na Pavlove okolnosti: väznený, násilne prenasledovaný, chorý, vystavený zime, hladu, stroskotaný, zradený, bez domova, biedne oblečený, zosmiešňovaný, očierňovaný, bez dôveryhodnosti, duchovne pokúšaný, utrápený, niekedy zúfalý zo života a nakoniec zavraždený (2. K 11:23–28). A bolo to veľkolepé! Všetko! Pretože Pavlov život bol skrytý s Kristom v Bohu (Kol 3:3),  a keďže Život (J 14:6) mu dal večný život, smrť mu mohla dať len celkom nový level života (F 1:21).

Ján Kalvín povedal: „Všetci by sme mali považovať svoju situáciu za pozíciu, ktorú nám pridelil Boh, aby sa nestalo, že budeme počas života lietať hore dole a necháme sa bezcieľne unášať“ (Instituce, 821). Pozri sa na svoj dnešný život ako na úlohu od Boha. Ostaň verný na svojej pozícii, až kým ťa Pán nepremiestni.

Tvoje najväčšie dobrodružstvo

V 1. Liste Korintským 7:17 je pravda so základom na skale: Boh, Stvoriteľ a udržiavateľ všetkého existujúceho, je Ten, ktorý si nás zvolil a máme tú nesmierne vzácnu česť, že môžeme žiť tu a teraz. Pridelil nám život, ktorý máme viesť. Neexistuje úžasnejší, vzrušujúcejší, nádejnejších, napĺňajúcejší, potešujúcejší zmysel života, než si uvedomiť, že sme tými, kými sme, čím sme, ako sme, kde a kedy sme, lebo to určil Boh.

„Pozri sa na svoj dnešný život ako na úlohu od Boha. Ostaň verný na svojej pozícii, až kým ťa Pán nepohne.“

Dostal si nepredstaviteľný dar života. Dostal si nekonečne viac hodnotnejší dar večného života. Dostal si ohromujúce a extrémne vzácne privilégium prijímať úlohy od Boha. Neexistuje vyššie povolanie, než viesť život, ktorý ti pridelil Pán. Prijmi svoju úlohu, toto veľké dobrodružstvo vybraté pre teba, a choď na doraz.