Nauč sa Božiu myseľ naspamäť

Julie Falk @ Flickr.com, https://www.flickr.com/photos/piper/2703079462/

  • 31. Dec '22
  • 6 minút
  • 5119
  • 2

Argumenty v prospech učenia sa Písma naspamäť si už počul tisíc krát.

Argumenty v prospech učenia sa Písma naspamäť si už počul tisíc krát. Si presvedčený, že jeho pozitíva by boli nespočítateľné, a že ukryť Božie slovo do svojho srdca a uchovať si ho na neskoršie použitie je možno najlepší spôsob, ako využiť tvoj čas. Lenže skúšaš to znova a znova a ešte stále nechápeš, v čom je ten trik.

Možno si sa vrátil do spomienok na neprestajné memorovanie vecí na základnej škole, ktorých sa nevieš zbaviť, alebo si to nakoniec vzdal a hodil si to na svoju otrasnú pamäť. Vždy si vedel, že by bolo úžasné mať pokladnicu Písma alebo arzenál zhromaždených zbraní, ktoré si môže použiť Duch. Ale ak si si to celé šetril pre neistú budúcnosť a s dneškom to malo spoločného iba veľmi málo, pravdepodobne sa ti to nezdalo až také urgentné.

Je však možné, že prielom príde už pri malej zmene perspektívy. Čo ak pamätanie si Písma naspamäť sa vlastne týka len dneška? Prestaň aspoň na minútku myslieť na budúce dekády, zabudni na litánie denno-denných opakovaní textov naučených v minulosti, zabudni na mentalitu budovania zásob a vŕšenia kôp. Aspoň natoľko, aby to prestalo byť tvojou poháňajúcou motiváciou. Namiesto toho sa zameraj na prítomnosť. Tá najlepšia vec na zapamätanom Písme je, že kŕmi tvoju duše už dnes a prepojí tvoj život a myseľ so životom a mysľou samotného Boha.

Tvaruj svoju myseľ pre dnešok

Je dobré a v poriadku, ak si odkladáš blyštiace poklady a naostrené zbrane pre budúce použitie, ale ak si utkaný z rovnakej látky ako ja, zistíš, že je až príliš jednoduché odložiť to na neskôr, pretože sa ti zdá, že každý deň má už aj bez toho dosť trápenia (Matúš 6:34). Možno ten objav, ktorý potrebuješ spraviť, aby si sa vedel pohnúť dopredu, je začať jednoducho uplatňovať nasledujúcu prosbu z modlitby Pánovej na tvoju snahu naučiť sa Bibliu naspamäť: Chlieb náš každodenný daj nám dnes (Matúš 6:11).

Keď dostaneme Písma do nášho srdca, neučíme sa naspamäť len starodávne texty, ktoré sú ešte stále relevantné, ale načúvame hlasu nášho Stvoriteľa a Vykupiteľa samotného a učíme sa od neho. V momente, keď sa učíme naspamäť riadky Biblie, tvarujeme naše mysle tak, aby odrážali štruktúru a myšlienkový svet Božej mysle.

Dobrá teológia formuje naše mysle tak, aby sme mysleli Božie myšlienky, a to tým, že napodobňuje Boha vo všeobecnosti. Ale písmo naučené naspamäť tvaruje naše mysle s takou veľkou presnosťou, s akou je to len ľudsky možné, aby odrážalo každé vrásnenie a záhyb v mysli Boha. Teológia nás dostane na štadión, Písmo naučené naspamäť rovno do sídla tímu.

A tak nás Biblia naučená naspamäť nielen pripravuje na možnosť, že niekedy využijeme naučený verš pri utešovaní alebo pri vydávaní svedectva, alebo pri boji s hriechom, ale mocne pomáha v súčasnosti, keď nás mení na ten typ osoby, ktorý kráča v Duchu. Prispieva hneď a teraz k tomu, aby sme boli obnovení duchom svojej mysle (Efezským 4:23) a boli premenení obnovením mysle, aby sme vedeli rozpoznať, čo je vôľa Božia, totiž, čo je dobré, milé a dokonalé (Rímskym 12:2). Nielenže k tomu potom máme prístup pre prípad budúceho rozhodovania sa a pre boj s pokušením v najrozličnejšom kontexte, ale už samotný skutok memorovania Písma tak, ako rozumieme významu jeho textu a nechávame ho na nás pôsobiť, mení súčasne našu myseľ tak, aby z nás spravila ten druh ľudí, ktorí „rozpoznávajú, čo je vôľa Božia“.

Učenie sa Božieho slova naspamäť teda nie je iba odkladanie depozitu pre budúce použitie, ale aktívum, ktoré nám prináša zisk už teraz.

Niektorí to nazývajú „meditácia“

Všimni si tvrdenie vyššie: „tak, ako rozumieme významu jeho textu a nechávame ho na nás pôsobiť“. Tým mám na mysli to, ako prestúpi duchovná disciplína a stratené umenie, ktoré niektorí nazývajú „meditácia“, našu snahu memorovať.

Na meditácii nie je absolútne nič nevyhnutne „transcendentálne“ a „New Age“. Jej pôvodná verzia, na ktorú na rôznych miestach odkazuje Biblia, znamená hlboké uvažovanie o ktorejsi pravde vyslovenej z Božích úst, ako aj jej premieľanie v našej mysli dosť dlho na to, aby sme pocítili jej význam v našom srdci a potom dokonca začali premýšľať nad jej aplikáciou v našich životoch. Ak necháme pracovať meditáciu v tandeme s memorovaným Písmom, bude mať nevýslovný efekt na to, akým spôsobom budeme prechádzať týmto namáhavým procesom. Po prvé, núti nás spomaliť. Dokážeme sa veci naučiť oveľa rýchlejšie, keď sa nepozastavujeme, aby sme ich pochopili a uvažovali nad nimi. Keď berieme meditáciu vážne, nielen že sa snažíme porozumieť tomu, čo sa učíme naspamäť, ale tiež sa nad tým zastavíme a precítime to, ba dokonca to zároveň s memorovaním začíname uplatňovať.

Keď sa snažíme naučiť Písmo naspamäť s pomocou meditácie, neodkladáme si ho len pre neskoršiu transformáciu, ale vychutnávame si stravu pre našu dušu a zakúšame transformáciu už dnes. A keď je ohnisko záujmu zamerané viac na kŕmenie a tvarovanie, potom je konštantné opakovanie naučeného dôležité menej. Predtým naučené, no teraz zabudnuté texty už viac nie sú tragédiou, sú príležitosťou na meditáciu a tvarovanie svojej mysle podľa nich ešte o to viac.

Prestav svoju myseľ na veci Ducha

Ďalšia dôležitá výhoda pre dnešok, a nielen pre budúcnosť, je, ako zapamätaná Biblia spolu s meditáciou znovu upriami naše duše na záležitosti daného dňa. Je to spôsob ako prestaviť naše mysle „na duchovné zmýšľanie“ a potom „život podľa Ducha“ (Rímskym 8:5), ktorý je „život a pokoj“ (Rímskym 8:6).

Používanie meditácie súčasne s memorovaním nám pomáha počúvať príkaz v Kolosenským 3:2 „Myslite na to, čo je hore“. Pomáha nám to nastaviť sa na daný deň s tým, že „duchovné posudzujeme duchovne,“ a nekráčame po ceste „prirodzeného človeka“, ktorý „neprijíma veci Ducha Božieho“ (1. Korintským 2:13–14). A keď sa prestavíme na veci Ducha, tým že premeníme naše mysle Božími slovami, výsledok je jednoducho pozoruhodný. Pavol sa pýta spolu s Izaiášom, „kto poznal myseľ Pánovu, aby Ho učil?“ a odpovedá týmto šokujúcim odhalením: „My však myseľ Kristovu máme“ (1. Korintským 2:16, Izaiáš 40:13).

Myseľ Kristova je tvoja

Inými slovami, apoštol má na otázku „Kto poznal myseľ Pánovu“ dve odpovede. Prvá je implicitne zahrnutá v rétorickej otázke v Rímskym 11:34: „Veď kto poznal myseľ Pánovu, alebo kto Mu bol radcom?“ Odpoveď je: Nikto. Jeho myseľ nekonečne presahuje tú našu. „Aké nevyspytateľné sú Jeho súdy a nepochopiteľné cesty Jeho.“ (Rímskym 11:33) Žiaden človek nemôže celkom poznať myseľ Božiu.

Ale Pavol aj napriek tomu dáva druhú odpoveď v 1. Korintským 2:16: „máme myseľ Kristovu.“ Keď čítame a študujeme Písma a stále lepšie im porozumieme, meditujeme nad nimi a učíme sa ich naspamäť, získavame „myseľ Kristovu“ čoraz viac tým, že sme stále podobnejší jeho obrazu. Nemôžeme úplne poznať myseľ Boha, ale postupne dokážeme spraviť skutočný pokrok. A len málo vecí, ak vôbec nejaká, nám vtláča Božiu myseľ do našich myslí tak ako memorovanie s meditáciou, o ktorých sa tak jasne hovorí v Písmach.

Dva úžasné dôsledky

Ešte jeden ďalší text zmieňuje „myseľ Kristovu“ a poukazuje na dva úžasné dôsledky memorovania Božej mysle.

Filipským 2:5, ktoré je úvodom k slávnemu „Kristovmu hymnusu“ vo Filipským 2:6–11, hovorí: „Tak zmýšľajte medzi sebou, ako aj Ježiš Kristus.“ Čo to znamená? Dve jasné veci v bezprostrednom kontexte sú jednota (Filipským 1:27–2:2) a pokora (Filipským 2:3–4).

A neexistuje lepšia ladička harmónie v tele Kristovom, než sú jeho členovia snažiaci sa spoločne podriadiť svoje mysle mysli Kristovej, a to nielen prostredníctvom kresťanských konceptov, ale samotnými Božími slovami. Ak budeme mať myseľ Kristovu, staneme sa katalyzátorom pre spoločenstvo, v ktorom „stojíte v jednom Duchu a spolu ako jedna duša bojujete za vieru v evanjelium“ (Filipským 1:27) a ktoré zmýšľa rovnako, má rovnakú lásku, je jedna duša a jedna myseľ (Filipským 2:2).

A takáto „jednota mysle“ ide ruka v ruke s pokorou v 1. Petra 3:8. Len málo vecí rozvíja pokornú myseľ tak, ako podriadenie našej mysle slovám Božím tým, že sa ich učíme naspamäť. A tak sa stávame ľudom, pre ktorý platí:

„… nič nerobte z hašterivosti a márnej ctižiadosti, ale radšej v pokore iných pokladajte za hodnotnejších než seba, a nehľadajte každý len svoj prospech, ale aj prospech iných.“ (Filipským 2:3–4)

Ukry si jeho slová do svojho srdca. Vybuduj si arzenál pre boj s pokušením. Ale nevzdávaj sa sily memorovania Božej mysle naspamäť, ktorá mení život už dnes.

Uverejnené 16.12.2014

David Mathis © Desiring God. Website: desiringGod.org
Pôvodný článok nájdete na: www.desiringgod.org

4,8/5 (24 hlasov)

Stránka chcemviac.com je zadarmo. Ak sa Vám náš obsah páči, podporte nás. Pribudne viac dobrého obsahu. Ďakujeme.

Chcem podporiť

Ak máte záujem o pravidelné novinky z nášho webu, dajte nám svoju e-mailovú adresu, a my vám ich s radosťou každý týždeň pošleme.

Kliknutím na tlačidlo „Odoberať novinky“ vyjadrujete svoj súhlas so spracovaním osobných údajov.