Nebojte sa manželských problémov

Mala som v hlave jasný obraz. Videla som ovečku, ktorú zozadu vedie pastier. Ovečka vďaka ľahkým úderom palice zozadu kráčala rovno po chodníku. Počula som, ako Pán hovorí: „Neboj sa, budem ťa viesť a chrániť.“

Práve keď som čelila strachu z manželstva, Boh mi prehovoril do srdca. Vtedy som so svojím manželom ešte len chodila a tento strach ma zväzoval, bránil mi spraviť v našom vzťahu ďalší krok. Bála som sa byť zraniteľná, pretože som nechcela riskovať, že sa zraním. Chcela som život bez osobnej bolesti a trápenia. Chcela som si srdce chrániť vlastnými rukami namiesto toho, aby som ho zverila do Otcových rúk.

„Pastier nás neudiera palicou, len aby nás viedol, ale aj aby sme sa naučili disciplíne.“

Keď mi Boh povedal, aby som sa nebála, naivne som si myslela, že tým pádom bude všetko fajn a nič zlé sa mi nestane. Určite by ma ušetril od zlomeného srdca. Keď sa na to teraz dívam spätne, pri vstupe do manželstva som Bohu skutočne neverila, verila som skôr svojmu optimistickému pohľadu na vec a sentimentálnosti vzťahov. Teraz to už viem, pretože realita manželstva nakoniec otriasla mojím optimizmom a sentimentálnosťou. Namiesto toho sa môj strach stal skutočnosťou.

Pán, môj vodca

Nepovedal Boh, že ma bude chrániť? Prečo by ma v manželstve viedol priamo do bolesti a smútku? Každá bolesť je to isté, ako keď je dieťa samé v tme detskej izby, bez nočného svetla, a vie, že pod posteľou je strašidlo. Chceme len, aby niekto zasvietil svetlo, nech to strašidlo zmizne. Boh vraví, že sa nemáme báť, pretože v tomto prekliatom svete je čoho sa báť, ale on nechce, aby sme sa tých desivých vecí báli.

Manželstvo môže byť desivé, pretože ide o niečo neznáme. Môže byť ťažké, pretože zažívame to, ako sa naše silné a slabé stránky stretávajú s partnerovými. A keďže sme sebecké ľudské tvory, bojíme sa ťažkých vecí. Boh však do našich životov prináša ťažké veci, aby nás odhalil a zvliekol z nás vrstvy nášho ja, ktorému musíme zomrieť. Môj strach z manželstva bol v podstate strach z údolia tieňa smrti.

„Jeho disciplína je určitým druhom ochrany pred našimi vlastnými hriešnymi srdcami.“

Kráľ Dávid, ktorý bol sám pastierom, napísal: „Hoc by som šiel temným údolím, nebudem sa báť zlého. Veď ty si so mnou, tvoj prút a tvoja palica sú mi útechou“ (Ž 23:4). Dávid pri práci s ovcami vedel, ako narábať s prútom a palicou. Vedel, že prút slúži na počítanie oviec. Dobrý pastier si počíta a chová ovce — vie, ktoré mu patria. Prút je nám útechou, keď sa vydávame na neprebádané územie manželstva, pretože vieme, že sme súčasťou Božieho stáda, za ktoré zaplatil. Patríme samotnému Bohu.

Prút a palica sa tiež používajú na vedenie oviec. I keď nás možno v manželstve Dobrý pastier vedie k bolestivým údoliam, stále môžeme jeho srdcu dôverovať. V Jeho láskyplnej prozreteľnosti sa bolesť stáva darom, ktorý má moc nás v odovzdanosti Bohu dostať na kolená. Ako povedal Charles Spurgeon: „Keď nás súženie vedie k nebu, je to šťastie! Je dobré stáť pred súdom a tým pádom chcieť viac Božej milosti.“

Pánova disciplína

Pastier nás neudiera palicou, len aby nás viedol, ale aj aby sme sa naučili disciplíne. Netrestá nás, ale učí a vysvetľuje. Ukazuje nám cestu, ktorou máme kráčať. Učí nás nebáť sa neznámeho, ale dôverovať srdcu Dobrého pastiera, ktorého predstava o ochrane sa líši od tej našej. Nesľubuje nám život bez bolesti a manželských problémov, ale sľubuje, že bude chrániť naše večné duše. Lebo je pripravený s palicou sa vrhnúť na tých, ktorí na nás duchovne útočia, a práve jeho upokojujúca, láskyplná prítomnosť chráni naše srdcia a mysle pri prechode údolím tieňov. Jeho disciplína je určitým druhom ochrany pred našimi vlastnými hriešnymi srdcami. Čo sa mňa týka, prejavili sa moje hriešne sklony k strachu a nezverila som svoje manželstvo Bohu.

„Nesľubuje nám život bez bolesti a manželských problémov, ale sľubuje, že bude chrániť naše večné duše.“

Keď nás Dobrý pastier vedie v manželstve údolím tieňov, vedie nás priamo k sebe. A to je tá najväčšia útecha — patriť Kristovi a cez skúšky dostávať viac z neho, pretože temným údolím s nami kráča sám Kristus. Preto Dávid dokázal povedať: „Nebudem sa báť zlého.“ I keď nás Boh možno vystavuje bolesti a trápeniu, nerobí to s potešením. Lebo Dávid tiež hovorí o Bohu toto: „O mojej biede máš záznam, do svojej nádoby daj moje slzy. Či v tvojej knihe nie je o nich záznam?“ (Ž 56:8)

Ježiš, ktorý kráča s nami, nesie vlastné jazvy ako dôkaz o svojej osobnej bolesti. Prešiel si vlastným temným údolím a teraz s nami súcití a prihovára sa za nás. Kristus sa ochotne postavil pod kliatbu tohto sveta, aby nás zachránil pred našou vlastnou zlobou a večným zatratením. Zaplatil vysokú cenu, aby sme sa mohli stať jeho milovanou ovečkou, a na tých, ktorí ho stáli život, dá veľký pozor. Dobrý pastier položí za svoju ovečku život, my takéhoto pastiera máme a s ním sa manželských problémov báť nebudeme.