Nemôžeš zvládnuť svoju bolesť

Vieš, ako žialiť?

Bolesť, utrpenie, smútok, choroba a žiaľ sú vecami, ktorým sa na tomto svete nevyhneme — Boh nám však dal spôsob, akým môžeme nájsť nádej v týchto životných ťažkostiach. Nárek je cestou k nádeji.

Celá Biblia je cvičením náreku pred Pánom. Máme nespočetné množstvo Žalmov o náreku. Prečo teda nenariekame viac v kostole? Prečo si na srdce dávame slúchadlá, cez ktoré k nám neprejde hluk, a snažíme sa byť zamestnaní, aby sme sa vyhli bolesti? Nerobme to, naučme sa, ako správne nariekať.

Znova sa učiť, ako byť ľuďmi

Samozrejme, že sa chceme vyhnúť utrpeniu, smútku a traume, ale v skutočnosti to nedokážeme. Skutok Adama a Evy stále ovplyvňuje nás a tento svet.

Každý, koho poznáme a milujeme, sa obráti v prach. Rodinní členovia budú počuť ťažké slová od lekárov. Veľké straty postihnú našich priateľov. Budeme plakať. Predstieranie, že zvládneme naše utrpenie sami nám nijako nepomôže. Neboli sme stvorení na to, aby sme to zvládli. Potrebujeme na to Krista, nášho Veľkňaza, muža utrpenia, ktorý na seba vzal náš smútok.

Keď si myslíme, že sami zvládneme naše utrpenie, správame sa, ako keby sme boli Bohmi. Keď smútime, znova sa učíme, ako byť ľuďmi. Nariekanie je priznanie si, že to sami nezvládneme a že potrebujeme Božiu moc, zľutovanie a milosť. Ak by sme sami zvládali naše utrpenie, nepotrebovali by sme Ježiša, Jeho kríž, Jeho moc a Jeho vzkriesenie.

Viac než zvládneš

Počuli ste ľudí hovoriť: „Boh Ti nedá viac, ako unesieš.“ Je to nesprávne. To by znamenalo, že si môžeme povedať: „Zvládnem to“, alebo: „Mal by som byť schopný zvládnuť to sám.“ Kresťanstvo je však o tom, že opustíme našu sebestačnosť: „Bože, potrebujem Ťa!“ Jeho moc sa v slabosti dokonáva — 2. Korinstkým 12:9. Na všetko, čo mi nedokážeme, je tu Boh, ktorý to dokáže a Spasiteľ, ktorý to už dokázal.

Kresťanstvo je o nesení si vlastného kríža, umieraní s Kristom, vstávaní s Kristom, žití s Kristom. Každý jeden deň je viac, než zvládneme. Bez Ježiša nemôžme robiť nič (Ján 15:5). Pravidelne budeme zažívať viac, než s čím sa budeme vedieť vysporiadať, preto potrebujeme, aby bol Boh naším útočiskom. Žiaľ nás učí otvoriť naše srdcia a nechať ich naplniť Bohom.

My všetci buď trpíme teraz, alebo poznáme niekoho, kto trpí. Rakovina, smrť, choroba, trápenie v našej rodine, zrada, strata, nespravodlivosť vo svete či osobný strach — Boh nám v náreku ukazuje overenú cestu k sebe.

Čo je nárek?

Nárek je hlasné vyjadrenie nášho smútku Bohu. Niekedy ho počujú aj naši bratia a sestry v Kristu. Otvorte si Žalospevy a pozrite sa na Jeremiášov nárek: „Hoci o pomoc volám a kričím, modlitbe mojej zatarasil cestu“ (Žalospevy 3:8). Jeremiáš má pocit, že ho Boh nepočúva. Dnes by sme to povedali takto: „Keď sa modlím, cítim sa, ako keby sa moja požiadavke nedostala až k Bohu. Keď sa modlím, necítim nič zvláštne.“

Mojžiš narieka v 13. verši 90. Žalmu takto: „Vráť sa, ó Hospodine! Dokedy… ? Zmiluj sa nad svojimi sluhami!“ Nevie ako dlho to ešte vydrží. Je unavený. Ako dlho tomu ešte musíme čeliť? Dnes by sme sa modlili takto: „Pane, ako dlho to ešte budú musieť moji priatelia vydržať? Prosím milostivý Pane, priveď ich tvrdohlavé dieťa domov.“ Nárek je osobná prosba — hlasné emócie a myšlienky.

Jeremiáš a Mojžiš nám ukazujú, že nenariekame preto, aby sme sa zbavili problémov, ale aby sme svoje oči upriamili späť na Boha.

Nárek vedie k Bohu

V Žalospevoch v 3. kapitole si Jeremiáš pripomína Božiu milosť. „Vezmem si to k srdcu, preto budem čakať na Neho. Hospodinove skutky lásky neprestávajú, lebo Jeho milosrdenstvo sa nekončí;  obnovujú sa každého rána, veľká je Tvoja vernosť. Hospodin je môj údel, vraví moja duša, preto budem očakávať na Neho“ (Žalospevy 3:21–24).

Mojžiš si spomína na Pánovu lásku a vie, že tam môže nájsť nadpozemskú radosť — uspokojenie, ktoré prekračuje všetko, čo poznáme — uprostred utrpenia. „Nasýť nás ihneď zrána svojou milosťou, aby sme po všetky svoje dni radostne plesali. Potešuj nás toľko dní, koľko si nás ponižoval, toľko rokov, koľko sme zlé veci videli.“ Prosíme Boha, aby nás sebou uspokojil — toho, ktorý za naše hriech dal svojho jediného Syna, aby sme skrze vieru v neho mali večný život.

Biblický nárek nás nenecháva napospas životu, privádza nás späť k Bohu. Nádej, ktorá je v evanjeliu, nás podopiera v utrpení. Pripomíname si Božiu vytrvalú lásku. Spomíname si na ukrižovaného a vzkrieseného Spasiteľa. Prázdny hrob slúži ako náhrobný kameň všetkým našim utrpeniam. Jedného dňa mihnutím oka spraví Boh všetko nové. Trúbka sa už teraz ladí.

Dovtedy hlasno ukazujme Bohu náš smútok a dúfajme v Neho.