Neprirodzená štedrosť

Židovské komunity brali vážne Mojžišove slová: „Len aby nebolo u teba chudobného!“ Ich štedrosť mala zvyčajne formu quppah, čo bola finančná zbierka, ktorá bola prerozdeľovaná raz týždenne členom komunity, a tamhuy, každodenná distribúcia jedla najzraniteľnejším. Nazvime to prirodzená štedrosť. Duch Svätý nás učí: „Hospodinova je zem, i to čo ju napĺňa.“ Všetko patrí Pánovi, my sme len správcovia. Zbor naplnený Duchom Svätým je teda neprirodzene štedrý zbor. Vidíme, že veriaci boli ochotní slúžiť iným svojím majetkom. Toto nie je pokus o komunizmus, veriaci stále vlastnia svoj majetok (Sk 12:12), toto je zmena vnímania toho majetku. Vedení Duchom Svätým ho nepovažujú za niečo, čo slúži iba im, ale za niečo, čím môžu poslúžiť bratom a sestrám a v prípade potreby ho dokážu aj predať.

Rovnako čítame, že nikto medzi nimi nebol núdzny (endeēs). Lukáš nám nehovorí, že nikto medzi nimi nebol chudobný (ptōchos), slovo, ktoré zvyčajne používa, ale núdzny. Ich starostlivosť jeden o druhého nebola definovaná minimalisticky: „Čo je najmenej, čo pre teba môžem urobiť.“, ale milovali blížneho ako seba samého. Toto vyvieralo z Ducha Svätého a ich jednoty. Túto jednotu to taktiež udržiavalo a zaiste potešovalo Svätého Ducha.

Otče, ak rastie majetok, nech neprikladám srdce. Amen.