Neviditeľná Božia ruka

Teologický termín, ktorý označuje, že Boh sa o všetko stará, je „prozreteľnosť”. Prozreteľnosť znamená, že neviditeľná Božia ruka neustále pracuje a stará sa o záležitosti nášho každodenného života. Kniha Rút nie je teologickou rozpravou a študijným spisom, ktorý by vysvetľoval doktrínu o Božej prozreteľnosti vo forme jasne vypísaných téz. Ale keď čítame o životoch Noémi, Rút a Bóaza, vidíme obraz Božej prozreteľnosti demonštrovaný v obyčajnej rodine žijúcej v obyčajnom meste, v nie veľmi priaznivom historickom období.

Ak si ešte nečítal príbeh Rút, tak ťa povzbudzujem, aby si tak urobil (je to iba 85 veršov!). Sú tam minimálne štyri myšlienky, z ktorých sa môžeme mnoho naučiť o Božej prozreteľnosti a uplatniť ich vo svojich vlastných životoch.

1. Božiu prozreteľnosť je ťažké čítať z krátkodobého pohľadu

Rút a Noémi nemali na začiatku prvej kapitoly ani poňatia, ako sa ich príbeh ďalej vyvinie. Vlastne, ani nikdy počas svojho života poriadne nevideli, aký to malo celé výsledný koniec. Obzvlášť v ťažkých situáciách je niekedy náročné a dokonca nemúdre snažiť sa „čítať” medzi riadkami a vidieť Božiu prozreteľnosť v našich životoch. Kniha Rút nám hovorí, že Boh stále pracuje, ale neukazuje nám presne, čo robí krok po kroku.

2. Boh zvládne tvoje otázky a pochybnosti. Je na ne pripravený

Príbeh Rút nám pripomína, že môžeme s odvahou priniesť Bohu svoje otázky a pochybnosti. On ich všetky zvládne. Po slede tragických udalostí, ktoré sa odohrali v jej živote, Noémi prehlásila: „Všemohúci mi spôsobil mnoho trpkosti… Hospodin ma ponížil… Všemohúci uviedol na mňa nešťastie“ (Rut 1:20–21). Táto časť príbehu sa nám až tak veľmi nepáči. Chceme rýchlo preskočiť na tú pasáž v druhej kapitole, kde prichádza Bóaz a začína sa rozvíjať nádherný romantický príbeh. Ale ak by sme zostali aspoň na chvíľu s Noémi sedieť v jej ťažkých momentoch, zažili by sme zvláštny pocit slobody a istoty. Boh zvláda náš smútok, žiaľ, naše otázky a pochybnosti. On tomu rozumie. Niekedy je život príliš ťažký a potrebujeme si to pripomenúť. Kniha Rút nás ďalej učí, že môžeme a taktiež by sme mali prinášať všetku našu bolesť Bohu. On je schopný to uniesť, keď tak urobíme.

3. Myšlienka o prozreteľnosti často nie je prvou radou, ktorú poskytneš človeku v ťažkostiach

Ak niekto, koho poznáš, prechádza naozaj náročným obdobím, a ty mu v snahe povzbudiť ho povieš: „Netráp sa, Boh pracuje v tvojom živote, aj keď to nevidíš.” Je tam istá pravdepodobnosť, že ťa ten človek potajme nebude mať veľmi rád. Princíp Božej prozreteľnosti môže byť ako balzam, ktorý používame pre svoju dušu vo chvíľach strachu, smútku a duchovnej ťažoby. Ale nemá to byť prvá alebo hlavná rada, ktorú ponúkneme inému človeku, ktorý v živote s niečím zápasí. Poznámka: v Rútinom príbehu sú to samotné postavy, ktoré rozpoznali, že obe, aj dobré, aj zdanlivo zlé veci, ktoré sa dejú v ich životoch, sú dielom Božej práce.

4. Výsledným zámerom Božej prozreteľnosti je vždy Kristus

Po prečítaní knihy Rút si mnoho ľudí môže myslieť, že život vždy končí „happy endom“. To je však nesprávny úsudok. V Biblii je množstvo iných príbehov, ktoré opisujú ľudí zažívajúcich dlhodobý smútok, žiaľ, a to dokonca bez šťastného konca. Jozef strávil dvadsať rokov vo väzení. Ján Krstiteľ vo väzení zomrel. Jeremiáš bol povolaný do veľmi ťažkej služby a za väčšinu toho, čo robil, bol nenávidený. Božia prozreteľnosť neznamená, že ti Boh dá všetko, po čom túžiš, alebo čo si myslíš, že zúfalo potrebuješ.

Zmyslom Božej prozreteľnosti je pomôcť nám, aby sme odovzdali náš príbeh do Božieho príbehu a aby sme boli schopní vidieť, že sme zakomponovaní do väčšieho a rozsiahlejšieho príbehu, ktorého vyvrcholením je oslávenie Krista. Je to kríž a vzkriesenie Ježiša, čo je absolútnym dôkazom toho, že to, čo malo byť zlé, si Boh použil na dobré. A ako ukazuje aj rodokmeň na konci knihy Rút, najvyšším zámerom Božej prozreteľnosti je vždy zjaviť Krista v nás a cez nás.

William Cowper, britský básnik a autor mnohým hymnov z 18. storočia, celý život bojoval s depresiou, smútkom a zničujúcou stratou. Raz v rozhovore so svojím priateľom opísal svoj život ako neustále „predieranie sa cez temnotu“. Avšak napriek tomu, dokonca aj uprostred jeho duchovnej (niekedy aj fyzickej) temnoty, ktorú prežíval, bol William schopný veriť pravde o Božej prozreteľnosti a starostlivosti, ktorá mu mohla priniesť nádej do života. Počas jedného záchvatu depresie, ktorý mal, napísal nasledujúcu báseň, ktorá je od tej doby balzamom pre každé nariekajúce a unavené srdce:

Boh pracuje záhadným spôsobom,

aby tvoril zázraky.

On zanecháva stopy svojich krokov na dne mora,

On tíši búrok mraky.

Vy, ustráchaní svätí, vzpriamte sa odvážne,

mračná, ktorých sa tak bojíte,

rozplynú sa, lebo náš Pán vládne,

s požehnaním nakoniec k Nemu prídete.

Nesúď Božie cesty svojimi vratkými zmyslami,

no dôveruj v Jeho milosť;

pretože prozreteľnosť za mrakmi

ukrýva Božiu starostlivosť.