Zabudol si na niečo?

K lekárovi prišla žena s ťažkými popáleninami na ušiach. Povedal: „Za celú prax som ešte niečo také nevidel. Ako sa to stalo?“ Žena odpovedala: „Žehlila som a popritom pozerala televízor. Zrazu zazvonil telefón. Namiesto slúchadla som zdvihla žehličku a popálila si ucho.“ „To je strašné!“ povedal lekár. „Ale ako ste si popálili to druhé?“ „Neuveríte, ale ten človek zavolal ešte raz!“

Domnievam sa, že mnohí ľudia v cirkvi sú dnes, podobne ako tá žena, až príliš roztržití. V mnohých ohľadoch míňame cieľ a nechápeme, aké majú byť naše priority. Po prvé, stratili sme zo zreteľa, kto sú naši skutoční nepriatelia. Hollywood? Vláda? Podľa Biblie sú to: svet, telo a diabol. Myslím, že sme tiež zabudli na skutočné zbrane nášho boja. Sú nimi bojkoty a protesty? Nie. Sú to predovšetkým modlitba a Božie slovo. A napokon, myslím, že sme zabudli, čo je naše skutočné posolstvo. Je ním to, že sme proti homosexualite či potratom? Nie, naše hlavné posolstvo nie je negatívne, ale pozitívne: je to príbeh života, smrti a vzkriesenia Pána Ježiša.

Bojím sa, že ľudia vedia viac o tom, proti čomu my, ako kresťania, sme, ako o tom, začo sme. Vedia, čomu veríme? Vedia, čo si myslíme o Pánovi Ježišovi?