Nie si povinný dávať tento rok darčeky

Napríklad očakávania druhých ľudí. Mnohokrát dávame dary, lebo nechceme niekoho sklamať alebo uraziť. Môžeme sa cítiť povinní dať určitým ľuďom určitý počet darčekov za alebo nad určitú sumu. Takéto motivácie pretvárajú dávanie vianočných darov na obetu uspokojenia.

A samozrejme, my máme tiež nejaké vlastné očakávania. Druh a kvantita darčekov, ktoré dávame a ktoré očakávame od ostatných, majú zrejme viac dočinenia s nami než so samotnými darmi. Možno používame darčeky, aby sme znovu zachytili tie nostalgické vianočné chvíle z minulosti, alebo aby sme hľadali ideálny zážitok, o ktorom sa domnievame, že sme ho premeškali. Alebo možno je vymieňanie darčekov viac vecou tradície a menej už ide o ľudí, ktorých obdarúvame. Alebo si nesprávne myslíme, že naša hodnota a hodnota ostatných ľudí korešponduje s cenou a kvantitou darčekov, ktoré dávame a dostávame.

Tieto odlišné motivačné prúdy kalia pohľad na Vianoce. V našej kultúre sú dosť výrazné. Domnievam sa, že silná vianočná americká ekonomika je poháňaná skôr strachom, povinnosťou, manipuláciou a vlastnými prioritami než dobrým úmyslom s človekom.

Akokoľvek, musíme si to uvedomiť. Je potrebné, aby to tak v našich životoch nebolo. Zmena je možná, dokonca už aj tento rok. Darčeky môžu byť znovu niečím krásnym. Pretože Boh nám sám ukázal omnoho lepší spôsob obdarovávania.

Boh nám ukazuje, ako dávať dary

Ten lepší spôsob môžeme nájsť v najznámejšom verši v Biblii: „Boh tak miloval svet, že dal… “ (J 3:16) Zastav sa a chvíľu nad tým premýšľaj. Boh tak miloval, že dal. Boh tu zjavuje niečo vážne. Aká je spojitosť medzi milovaním a dávaním? Dávanie je pre lásku absolútne prirodzené. A keďže Boh je láska, Božou absolútnou prirodzenosťou je dávať (1. J 4:8). Dávanie je vyjadrením lásky. Darovaná láska je ozajstným darom.  

Tak a teraz poďme dokončiť ten najznámejší verš: „… že dal svojho jednorodeného Syna, aby nik, kto v neho verí, nezahynul, ale mal večný život” (J 3:16). Ak vyjadrením lásky je dávanie, potom vyjadrením najväčšej lásky je najväčší dar. Ak darovaná láska je ozajstným darom, potom najväčšia darovaná láska je tým najväčším ozajstným darom.

Toto je tá sláva, ktorá vyplýva z verša Jánovho evanjelia 3:16: najväčšia láska darovala najväčší možný dar. Boh nemôže darovať väčší dar, než akým je On sám. A neexistuje väčšia láska než to, že niekto sa vzdá svojho života, toho najvzácnejšieho, čo vlastní tu na zemi, pre tých, ktorých miluje (J 15:13). Takže, keď Boh daroval svojho večného Syna, Ježiša, aby sa stal hriechom za nás, stratených hriešnikov (2. K 5:21) a aby zaplatil náš dlh (Kol 2:14), aby sme my mohli mať Boha večne (J 3:16;  1. Pt 3:18), potom najväčšia láska bola vyjadrená najväčším darom, ktorý bol kedy komu darovaný.

Toto je až neuveriteľne úžasné. Ale Boh chce, aby si počul o tom, ako veľmi osobný je tento dar. Keď Boh miluje „svet“, nemiluje niečo abstraktné. On miluje individuálnu osobu. On miluje teba. On chce, aby si vedel, že ťa miluje. Boh ťa tak miloval, že dal za teba svojho Syna, aby ti mohol darovať svojho Syna, Ducha Svätého a seba samého naveky spolu s ostatnými darmi lásky, ktoré ti dáva ako novému stvoreniu.

Prečo je blaženejšie dávať

S týmto na pamäti sme schopní lepšie rozumieť tomu, čo Ježiš myslel, keď povedal: „Blaženejšie je dávať, ako prijímať” (Sk 20:35). Toto nebola len nejaká otrepaná fráza, že nemáme byť sebeckí, alebo „semienko prosperity”, ktoré sľubuje budúcu materiálnu žatvu pre toho, ktorý dáva. Ježiš nás chcel voviesť do vulkánu obrovskej nadprirodzenej radosti.

Láska je najsilnejšou črtou Božieho srdca a je to to najsilnejšie, čo sme kedy schopní zažiť (1. K 13:13). Skutočne milovať znamená zažiť, z čoho sa Boh najviac teší, a to vlastne aj nám prináša najviac radosti.

A tu je to tajomstvo: láska si nemôže pomôcť, ale musí oplývať dávaním, pretože dávanie je vyjadrením lásky; darovaná láska je ozajstným darom. Dávanie je uskutočňovanie lásky. Láska, ktorá nie je schopná dávať, je udusená. Presne tak ako radosť nie je dokončená, pokým nie je vyjadrená v chvále, ani láska nie je dokončená, pokým nie je vyjadrená dávaním radosti tomu, koho milujeme.

Preto je „blaženejšie dávať, ako prijímať“. Dávanie je uskutočnením lásky. Ale to neznamená, že obdarovaný je menej požehnaný, pretože on môže na oplátku odovzdať lásku tomu, kto ho obdaroval a tiež môže byť „blaženejší”. Darovaná a prijatá láska, odovzdaná naspäť a prijatá, a stále znovu a znovu môže vyvrcholiť do väčšej, mohutnejšej radosti, ktorá je v obidvoch — aj v dávaní, aj v prijímaní.  

Čo chce láska dať

Toto robí dar daný z lásky odlišným od daru darovaného zo strachu, povinnosti, sebeckých očakávaní alebo manipulácie — aj keď darovaná vec môže byť tá istá. Láska chce dávať prijímateľovi radosť. Láska prežíva radosť, keď môže naplniť potreby alebo túžby prijímateľa.

Iné motivácie chcú dávať dary, aby zapôsobili, zmiernili vinu alebo zachovali vzájomnú slušnosť medzi darcom a prijímateľom. Ale láska je motivovaná radosťou prijímateľa, a tak dáva bez toho, aby čakala, že dostane za to niečo naspäť.

Láska dáva omnoho viac ako precízne, nádherne zabalené darčeky. Láska dáva dar trpezlivosti, keď oslava Vianoc nejde práve tak, ako sme plánovali. Láska dáva dar prívetivosti, keď sviatočná nervozita narastie, odvšadiaľ sa valia intenzívne komentáre o všetkom, čo sa nedarí a naše očakávania sú zmarené. Láska dáva dar nezávidenia tým, ktorých Vianoce sa zdajú šťastnejšie, nevychvaľovania sa na sociálnych sieťach perfektným (často zavádzajúcim) obrázkom sviatočnej chvíle, dar nehľadania vlastných záujmov pri vyberaní voľnočasovej aktivity, dar nebyť podráždený deťmi plnými adrenalínu, alebo mrzutými príbuznými a dar nedusiť v sebe hnev z predošlých alebo terajších urážok od rodiny (1. Kor 13:4–5).

Urob lásku témou svojich Vianoc

Boh tak miloval svet, že dal svojho jediného Syna. Ukázal nám, ako dávať. Vyjadril najväčšiu lásku cez ten najväčší možný dar. A urobil to, pretože mu to spôsobilo večnú, všemocnú radosť, že nám môže dať radosť. Aj keď to znamenalo kríž.

„Milovaní, keď si nás Boh tak zamiloval, aj my sa máme navzájom milovať” (1. J 4:11). Vyjadrením lásky je dávanie. Darovaná láska je ozajstný dar. Ozajstný dar je naplnená láska. Toto je ten omnoho lepší spôsob obdarovávania.

Nezáleží na tom, aké boli naše predošlé motivácie, alebo aké motivácie sme mali doteraz v tomto roku. Nie je neskoro, aby sme odložili motiváciu strachu, povinnosti a sebeckých očakávaní a aby sme urobili lásku témou každého dávania. Nie je neskoro, aby sme na každého človeka hľadeli ako na vzácnu dušu, ktorú Boh stvoril, a aby sme sa usilovali o lásku, ktorá mu bude prinášať radosť.