Pôst prakticky

„Keď sa postíte, nebuďte zamračení ako pokrytci, ktorí si nasadzujú smutný výzor na tvár, aby ľudia videli, že sa postia. Veru hovorím vám: Majú svoju odmenu! Ale keď sa ty postíš, pomaž si hlavu a umy si tvár, aby nie ľudia videli, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti; a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí tebe.“ Mt 6:16–18

O čo ide v pôste?

V pôste ide o vzťah s Bohom. Ak sa postíme, postíme sa Bohu. Ak sa nepostíme, je to tiež medzi nami a Bohom. Preto Pán Ježiš odporúča navonok vôbec nedať najavo, že sa človek postí. Nech to zostane v skrytosti. Je to medzi tebou a Bohom. Nie žeby vonkajšie prejavy pôstu boli zlé. Jednoducho, tie vnútorné sú dôležité.

Dôležitý je Boh. Ako vo všetkom, tak i v pôste. A ak sa postíš Bohu, tak Boh ti v skrytosti odplatí. Nie je potrebné, aby ľudia videli tvoj pôst. Dôležité je, aby ho videl Boh. A On sa k nemu potom aj v skrytosti prizná.

Pôst sústreďuje našu pozornosť na Boha. Ak sa pri pôste zameriavaš na chudnutie, na pokoj svojej duše, na dosiahnutie svojich cieľov, prosto — na seba, tak sa radšej neposti, ale ani sa nemodli, lebo aj v modlitbe sa môžeš viac sústreďovať na seba ako na Boha. Ak sa teda napriek tomu modlíš, skús sa aj postiť.

Skutočne, keď sa človek postí — nech si už zvolí akúkoľvek formu –, tak mu to pomáha viac si uvedomovať Boha, zvlášť ak pôst spája s modlitbou a čítaním Písma Svätého.

Dva omyly pri pôste:

1. Názor, že pôstom si môžem nejako zaslúžiť Božiu priazeň, že môžem akoby „prinútiť“ Boha, aby vypočul moje modlitby. Mylné je si myslieť, že si pôstom zaslúžim nejaké výhody u Boha.
2. To druhé nebezpečie je duchovná pýcha. Človek začne svoju zbožnosť vystavovať na obdiv pred druhými.  Začne si namýšľať, že je lepší či duchovnejší ako ostatní, ktorí sa nepostia.

A hoci aj Pán Ježiš upozorňuje na tieto nebezpečenstvá, to nie je dôvodom, aby sme sa nepostili. Naopak, Pán Ježiš predpokladá, že Jeho nasledovníci sa postia.

Ako sa prakticky postiť?

Postiť sa môžeme tak, že do svojho života buď niečo pridáme, alebo z neho niečo uberieme. Čo môžeme pridať? Nie, tu nejde o jedlo. Skôr o nejakú činnosť — napríklad viac času venovať modlitbe, čítaniu Biblie či pomoci druhým. Ako to však vtesnať do už tak naplneného denného rozvrhu?
No, pomocou môže byť práve to, že niečo vynecháme. Ak vynecháme nejaké jedlo, tak získame trochu času, ktorý by sme inak strávili jeho prípravou a jedením. A tých pár minút môžeme venovať práve času, ktorý trávime s Bohom.

Alebo môžeme trochu svojho času venovať pomoci druhým, návšteve niekoho osamelého, chorého a pod. Alebo sa zriekneme pozerania TV, surfovaniu po nete, a získame času oveľa viac. Alebo sa zriekneme nákupu niektorých vecí, ktorí si inak doprajeme a ušetrené peniaze venujeme na diakoniu, charitu a pod.

Možností a foriem je mnoho. Podstatou však je vždy zamerať svoj život viac na Boha. A keď sa postíme ako kresťania v tomto období pred Veľkou Nocou, tak je prirodzenou súčasťou pôstu aj rozjímanie nad tým, čo pre nás urobil Pán Ježiš, keď nastúpil cestu ku krížu.

Skúsme preto toto pôstne obdobie využiť na to, aby sme svoj duchovný zrak zamerali viac na Boha, na Pána Ježiša. Aby sme viac času strávili v Jeho blízkosti a učili sa žiť viac v Jeho prítomnosti. Nestavajme si veľké ciele. Konajme v tichosti a skrytosti, pred Bohom a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí tebe.