Požehnanie z osamelosti

Zmocnil sa ma pocit osamelosti. Za dva roky vstúpilo do manželstva päť mojich spolubývajúcich, a to nespomínam nespočetné množstvo iných kamarátov. Bola som už unavená zo svojej opustenosti. Občas ma to tak zraňovalo, že som padla na kolená a v slzách prosila Boha, aby odo mňa zobral tú bolesť.

Vtedy som však netušila, že Boh používal bolesť na to, aby ma voviedol do najkrajšieho ľúbostného vzťahu v mojom živote. Nedaroval mi však muža, do ktorého by som sa zaľúbila, ale priblížil ma k Mužovi, ktorý ma už miloval.

„Trikrát družička — ani raz nevesta“, znelo mi v ušiach a hoci bolo pre mňa úžasné stáť vedľa niektorých z najvýnimočnejších žien, aké poznám, neustále som pociťovala strach z toho, že ja ostanem sama. Premýšľala som, čo je na mne zvláštne. Rozmýšľala som, čo by som mohla urobiť pre to, aby som bola príťažlivejšia a či ostanem sama navždy.

Ja, ja, ja… myslela som iba na seba. Svoje nedostatky som sa pokúšala napraviť čítaním kresťanských kníh typu „pomôž si sám“ na témy ako sa pripraviť na manželstvo či ako pochopiť mužov. Všetky informácie boli veľmi užitočné, no neodstránili vo mne pocit osamelosti.

Jedného večera som padla na kolená a volala som k Bohu, aby odo mňa zobral tú bolesť. Bola som už unavená z toho, že som stále nechcená a bez lásky. Ako som tam skrčená ležala na dlážke, pripomenul mi 1. list Jána 4:8, kde sa píše: „Boh je láska.“ Vo svojom srdci som vedela, že ak chcem zažiť pravú lásku, potrebujem sa sústrediť na vzťah s Ním, nie na vzťah z tohto sveta.

Keďže som chcela spoznať Pánovo srdce úplne zblízka, začala som čítať Písmo. Ako sa píše v Jánovi 1:1: „… Slovo bolo u Boha a Boh bol to Slovo.“ Začala som knihou Genesis a postupne som prečítala celú Bibliu. V nej som nenašla nič iné len Božiu lásku pre Jeho ľud a pre mňa osobne. Vedela som, že som nedokonalá, no v Žalme 139:13–16 som našla verše o tom, že On ma stvoril, pozná ma a miluje ma presne takú, aká som.

Lebo Ty si mi stvoril ľadviny, v matkinom živote Ty si ma utkal. Ďakujem Ti, že si ma úžasne divne utvoril; divné sú Tvoje skutky. A moja duša to dobre vie. Neboli skryté moje kosti pred Tebou, aj keď som utvorený v skrytosti, utkaný v hlbinách zeme. Tvoje oči ma videli, keď som bol v zárodku, všetko to bolo napísané do Tvojej knihy, všetky dni boli vopred stanovené, hoc ešte ani jeden z nich nejestvoval.

Práve táto láska ma priblížila k Božiemu srdcu.A čím viac som sa k Nemu približovala, tým jasnejšie mi Jeho svetlo odhaľovalo sebectvo, v ktorom som žila. Pán odo mňa nevzal bolesť, ale použil ju na to, aby prečistil môj život, ako oheň čistí zlato (Malachiáš 3:3)

Samota mi začala pripomínať kríž, obetovanie vlastných túžob Pánovej vôli. Ježiš nám v Matúšovi 16:24–25 hovorí: „Kto chce prísť za mnou, nech zaprie seba samého, vezme svoj kríž na seba a nasleduje ma! Lebo kto by si chcel zachrániť život, stratí ho; ale kto by stratil život pre mňa, nájde ho.“

Až keď som objala kríž a prijala smrť vlastného ja, konečne som si uvedomila, že život nie je o mojich túžbach, ale o preukazovaní Kristovej lásky druhým. Bolesť, ktorú som prežila, mi umožnila stotožniť sa s bolesťou iných a pomáhať mnohým ženám, keď sa cítili osamelé, odmietnuté, nedostatočné a zranené stroskotanými vzťahmi.

Samota sa stala nástrojom, vďaka ktorému som mala čas organizovať stretnutia pri obede s inými ženami, ktoré potrebovali radu, začať so štúdiom Biblie, učiť sa naspamäť verše z Písma, dlho sa modlievať a čítať, čítať a čítať. Bol to luxus, aký si nemohli dovoliť ľudia s vážnou známosťou alebo v manželstve.

Pavol hovorí: „I nevydatá žena i panna starajú sa o veci Pánove, aby boli sväté telom i duchom. Vydatá však stará sa o veci sveta, ako by sa páčila mužovi.“ (1. Korintským 7:34) Dostala som úžasný dar, a to práve vtedy, keď som bola v živote najnižšie.

Toľkí kresťania zabúdajú, že Boh nás volá, aby sme sa znížili.Vyzýva nás, aby sme boli ponížení (Žalm 138:6), pokorní (List Jakuba 4:6), krotkí (Matúš 5:5). Dokonca nás vyzýva zomrieť (Rímskym 6:3–5). Nič z toho neprichádza ľahko a často si to vyžaduje bolesť. Boh nám však za to zasľúbil poznanie, milosť, dedičstvo a večný život.

Populárna kresťanská hudobná skupina Caedmon´s Call spieva pieseň s názvom „Údolia sa naplnia najskôr“ (“Valleys Fill First“). Poukazuje na skutočnosť, že keď prší, voda steká do najnižších miest a najskôr napĺňa údolia. Kristova krv bola preliata, aby prúdila k tým, ktorí trpia a zápasia s ťažkosťami. Ježiš povedal: „Nepotrebujú lekára zdraví, ale chorí!“ (Lukáš 5:31).

Ja patrím k ľuďom, ktorí vo svojom živote pocítili Jeho uzdravujúci dotyk. Hoci som z pozemského pohľadu bola osamelá, Boh nielenže zaplnil prázdnotu vo mne, no uspokojenie a pocit, že niekomu patrím, mnou dokonca preteká.

Moje zranenie trvalo asi dva roky a potom sa Boh rozhodol, že ma oslobodí. Približne v čase, keď sa moja bolesť stratila a ja som našla uspokojenie v živote bez partnera, Boh ma priviedol k človeku, za ktorého som sa nakoniec vydala.

Som šťastná s tým, čo mám a som vďačná za požehnanie, ktoré prijímam cez muža darovaného od Boha. Naozaj predstavuje všetko, po čom som túžila. Prichádzajú však aj dni, kedy mi chýba požehnanie zo samoty. Vtedy som bola nútená hľadať dôverné priateľstvo u Pána a boli to skutočne krásne dni.

Teraz sa modlím za iných v podobnej situácii, aby aj ich životy boli zmenené skrze bolesť z osamelosti. Každému osamelému srdcu, či už bez partnera alebo s ním, chcem povedať: Miluj Pána, hľadaj Jeho tvár, čítaj si Jeho Slovo a rozdávaj Jeho lásku ďalej. Zažiješ tak požehnanie zo samoty.