Pre koho nesieš kameň?

Pre koho robíš, to čo robíš? Elisabeth Elliot napísala jeden vymyslený príbeh, ktorý by mohol byť o mnohých z nás. Znel približne takto:

Jedného dňa povedal Ježiš učeníkom: „Chcel by som, aby ste kvôli Mne niesli kameň.“ Nič viac nevysvetlil. Učeníci teda hľadali po okolí kameň, ktorý by mohli odniesť. Peter, ktorý bol praktický, hľadal ten najmenší, aký sa dal nájsť. Ježiš predsa nepovedal, aký má byť ťažký a veľký! Tak si ho vložil do vrecka. Potom Ježiš povedal: „Nasledujte Ma!“ Vydali sa na cestu. Okolo poludnia im Ježiš povedal, aby si posadali. Zamával rukami a všetky kamene sa zmenili na chleby. Potom vyhlásil: „Je čas na obed.“ Peter zjedol svoj obed za pár sekúnd. Keď sa obed skončil, Ježiš povedal aby vstali. Svoju požiadavku zopakoval: „Chcel by som, aby ste kvôli Mne niesli kameň.“ Tentoraz si Peter povedal: „Aha! Teraz sa už nedám nachytať!“ Poobzeral sa a uvidel malý balvan.

Zodvihol ho, dal si ho na chrbát, ale bol taký ťažký, až sa zapotácal. Povedal si však: „Už sa neviem dočkať večere.“ Nato Ježiš povedal: „Nasledujte Ma!“ Vydali sa na cestu a Peter len tak-tak držal krok. Približne v čase večere ich Ježiš priviedol k brehu rieky a povedal: „Teraz všetci hoďte svoje kamene do rieky.“ Keď to urobili, znovu im povedal: „Nasledujte Ma!“ a vykročil. Peter spolu s ostatnými ohromene na Neho pozeral. Ježiš si povzdychol a povedal: „Zabudli ste, čo som vám povedal? Pre koho ste niesli kamene?“