Prekážky v modlitbe

Štúdiom Ježišovho učenia o modlitbe v Mt 6:5–13 sme zistili, že  naše modlitby by mali zahŕňať:

1. zbožnú úctu, keďže pristupujeme k dokonalému Bohu;
2. žiadosť o rozšírenie Božieho kráľovstva v našich životoch, rovnako ako v životoch ľudí okolo nás a aby sa diala jeho vôľa, nech zamietne naše žiadosti, ktoré nie sú v súlade s Jeho plánmi pre nás;
3. prosba o Jeho každodenné napĺňanie našich potrieb;
4. prosba za odpustenie hriechov, ktoré sme spáchali, rovnako ako pochopenie našej povinnosti odpustiť ľuďom ich previnenia voči nám.

Ježiš nás v  záverečných žiadostiach vzorovej modlitby v Matúšovi privádza k potenciálnym prekážkam v modlitbe.

Šesť konkrétnych hriechov, ktoré môžu prekážať v našom modlitebnom živote a zničiť ho

Sebectvo

„Prosíte, ale nedostávate, lebo zle prosíte, aby ste to premárnili na svoje žiadosti!“ (Jk 4:3)

Modlíme sa, aby si nás Ježiš použil na Jeho slávu alebo na našu vlastnú? Kedykoľvek sa modlíme s nejakým skrytým motívom (napr. modlenie sa za niečiu spásu, aby sme s ním mohli ísť na rande), naša modlitba sa ruší.

Modly v našich životoch

„Človeče, títo mužovia prijali do srdca svoje modly a položili si pred seba pohnútku k svojmu previneniu. Môžem dovoliť, aby sa ma oni dopytovali?“ (Ez 14:3)

Modla je čokoľvek alebo ktokoľvek, kto zaberá miesto Boha v našich životoch. Je to ľubovoľný predmet, myšlienka, filozofia, zvyk, povolanie, šport či oddanosť, ktorá do istej miery znižuje ľudskú dôveru a vernosť Bohu.

Britský kazateľ Alan Redpath povedal: „Náš Boh je vec alebo človek, o ktorom si myslíme, že je najvzácnejší, pre koho by sme boli ochotní priniesť najväčšiu obetu a ktorý pohýna naše srdce najvrúcnejšou láskou. Je to človek, ktorého strata by nás zdrvila.“ Ak Boh nie je Pánom tvojho života, tvoja komunikácia s Ním bude menej intenzívna než by mala byť.

Neodpustenie

„A keď sa chystáte k modlitbám, odpúšťajte, ak máte niečo proti niekomu, aby aj vám odpustil previnenia váš Otec, ktorý je v nebesiach“ (Mk 11:25). Ľudia, ktorým je odpustené by mali odpúšťať. Postoj neodpustenia je jednou z najčastejších prekážok v modlitbe.

Nevyznaný hriech

„Keby som nevidel vo svojom srdci neprávosť, Pán by ma nevyslyšal“ (Ž 66:18). „Ale vaše neprávosti sa stali hrádzou medzi vami a vaším Bohom! Vaše hriechy zakryli Jeho tvár pred vami, takže nepočuje“ (Iz 59:2).

Boh ti nemôže odpustiť hriech, ktorý nevyznáš. Možnože máš nejaký hriech z minulosti, ktorý ostal neodsúdený a nevyznaný. Možno práve teraz robíš nejaký hriech, o ktorom si ani nemyslíš, že hriechom je. Potrebujeme sa modliť podobne ako žalmista: „Preskúmaj ma, ó Bože, poznaj moje srdce; skúmaj ma a poznaj moje myšlienky! Viď, či som na ceste do trápenia, a veď ma cestou večnosti!“ (Ž 139:23–24)

Nenáležitý vzťah medzi manželom a manželkou

„Podobne mužovia, uznanlivo nažívajte so ženským pokolením ako so slabším a uctite si ich ako spoludedičky milosti života, aby vaše modlitby neboli daromné“ (1. Pt 3:7).

Z tohto verša bijú do očí tri princípy:

1. Verš platí špeciálne pre manželov. Muži potrebujú rozpoznať Bohom dané zodpovednosti v domácnosti. Žena je duchovnou líderkou a iniciátorkou v príliš veľa domácnostiach. Táto pozícia však prináleží mužom.
2. Muži majú s manželkami žiť v porozumení. Žiť znamená „zblížiť sa“. Znamená to viac než len spolu žiť.
3. Muži si majú svoje ženy ctiť. Ctiť si znamená „starať sa“. Rovnako ako auto potrebuje pravidelnú starostlivosť a jeho kolesá sa môžu dostať zo svojej pozície, potrebuje byť manželstvo neustále vylepšované duchovne. Muži si musia byť istí, že napĺňajú potreby svojich žien. Potrebujú sa k nim primkýnať (pozri Mt 19:5). Mužova plná oddanosť musí patriť jeho žene (a naopak). Taktiež by mal vidieť svoju manželku ako spoločníčku (pozri Mal 2:14). Spoločník je človek, s ktorým si zjednotený myšlienkami, cieľmi, plánmi a snahami.

Ak náležite spĺňaš tieto tri oblasti manželského života, tvoj modlitebný život bude účinný a bez prekážok.

Nedostatok viery

„Ak sa niekomu z vás nedostáva múdrosť, nech si ju vyprosí od Boha, ktorý prosto a ochotne dáva všetkým, a dostane sa mu jej. Ale nech prosí s vierou, bez akéhokoľvek pochybovania. Lebo kto pochybuje, podobá sa morskej vlne, ktorú vietor unáša a zmieta. Lebo nech si taký človek nemyslí, že dostane niečo od Pána — muž (to) rozpoltený, vo všetkom počínaní nestály“ (Jk 1:5–8).

Niet pochýb o tom, že viera je kľúčom k účinnej modlitbe. Pri jednej príležitosti sa dozvedáme: „A nemohol tam urobiť iného divu, len čo na niekoľkých chorých položil ruky a uzdravil ich. A divil sa ich nevere (Mk 6:5–6).

Niektorí priviedli tento verš do extrému a hovoria, že kladná odpoveď na našu modlitbu nejakým spôsobom závisí od našej osobnej viery. Koľko viery mal teda Lazár, keď ho Ježiš vzkriesil z mŕtvych? Koľko viery preukázala raná cirkev, keď sa Peter vyslobodený anjelom z väzenia objavil v ich dverách (Sk 12)? Spočiatku neverili, že to môže byť pravda!

Áno, potrebujeme vieru a mali by sme sa modliť s takou vierou, akú máme. No Boh môže s málom urobiť veľa — najmä keď si uvedomujeme našu slabosť. Spomeňte si na príbeh muža, ktorý mal démonom posadnutého syna (pozri Mk 9:14–29). Prišiel požiadať Ježiša, aby zachránil chlapca vyhnaním zlého ducha. „Povedal Mu Ježiš: Ak môžeš? Veriacemu je všetko možné! Otec dieťaťa hneď zvolal: Verím! Pomôž mojej nevere!“ (Mk 9:23–24) Ježiš odpovedal na mužove úprimné vyjadrenie. Keď sa modlíme, Boh od nás nechce menej.

Ak chceš, aby boli tvoje modlitby mocné a účinné, drž sa bokom od šiestich prekážok, ktoré môžu zničiť tvoj modlitebný život. Potom uvidíš, že „účinná, horlivá modlitba spravodlivého zmôže veľa“ (Jk 5:16).