Pri odpustení nemáš na výber

Tento príbeh v sebe ukrýva dobrú myšlienku. Jednoduchou pravdou je, že pokiaľ neodpustíš niekomu, kto ti ublížil alebo ťa urazil, nebudeš schopný robiť veci, ktoré od teba chce Boh.

Ježiš nás učil modliť sa: „ Otče náš, ktorý si v nebesiach! Posväť sa meno Tvoje! Príď kráľovstvo Tvoje! Buď vôľa Tvoja ako v nebi, tak i na zemi! Chlieb náš každodenný daj nám dnes! A odpusť nám viny naše, ako aj my odpúšťame vinníkom svojim!“ (Mt 6:9–12)

Je to vzorová modlitba. Je to modlitba, na ktorej staviame naše ďalšie modlitby. Ukazuje nám, ako sa máme modliť. Ježiš v podstate hovoril: „Každý deň by ste mali poprosiť Boha, aby vám odpustil vaše hriechy.“ Slovo „vina“ by sa dalo preložiť aj ako „prestúpenia“, „chyby“, „odpor“, „čo ti dlžíme“ a „čo zlé sme vykonali“.

Každý kresťan, ktorý kráča s Bohom, vie s istotou, že od Neho potrebuje denné očistenie. Vraví sa, že čím väčší svätec, tým väčší zmysel pre hriech a uvedomenie vlastného hriechu. Čím viac kráčaš s Bohom, tým viac si budeš uvedomovať svoje nedostatky. Apoštol Pavol povedal po rokoch kráčania s Pánom, že je na čele hriešnikov.

Ježiš nás učil, že sa nemáme len modliť za svoje vlastné odpustenie, ale že máme zároveň odpúšťať svojim vinníkom (Mt 6:12). Podľa Ježiša by malo byť naše štedré a neustále odpúšťanie prirodzeným výsledkom nášho porozumenia odpustenia od Boha. Inými slovami, ľudia, ktorým bolo odpustené, by mali odpúšťať.

Ak vieš niečo o Božom odpustení, mal by si odpúšťať ostatným. Ak nie si odpúšťajúci typ človeka, potom premýšľam, ako veľa vieš o Božom odpustení. On ti ho dal bezpodmienečne. Veľkoryso ti odpustil a to isté by sme mali spraviť aj my.

Odpustenie je v mnohých veciach základom všetkých vzťahov, ktoré sú zdravé, silné a trvácne. Mal by si sa učiť odpúšťať, pretože konflikt určite príde. Muži určite urazia svoje ženy. Ženy urazia svojich mužov. Rodičia urazia svoje deti. Deti urazia svojich rodičov. Členovia rodiny urazia jeden druhého. Priatelia ublížia priateľom. Kolegovia ublížia jeden druhému. Niekedy je to naschvál. Niekedy nie. Keďže sme ľudia, zraní nás to, a práve preto sa musíme učiť odpúšťať.

Kde nie je odpustenie, rastú korene horkosti. A keď rastie horkosť, je to koniec vzťahu.

V Liste Židom 12:15 vraví Biblia, že by sme mali dbať na to, aby nikto „nevyrástol ako nejaký horký koreň a nepôsobil trápenie a aby sa ním mnohí nepoškvrnili.“

Samozrejme, žijeme v dobe, keď sa odpustenie neteší obľube. Na odpustenie sa vo veľkej miere díva zhora. Ak odpúšťaš, považujú ťa za slabocha. Naša spoločnosť nevyzdvihuje odpúšťanie, ale pomstu. V našej kultúre sa stále riadime starým príslovím „pomsta je sladká“. Naša kultúra vyzdvihuje násilie a odplatu. Žijeme v zvrátenej dobe.

Biblia nám stále dookola hovorí, že máme odpúšťať. Okrem iného sa v Prvom liste Korintským 13:5 píše, že keď milujeme, nemali by sme zmýšľať zle. Táto fráza by sa dala preložiť aj ako „neuchovávaj nevybavené účty“. Je to účtovnícky pojem, ktorý znamená kalkulovať, alebo spraviť si do účtovnej knihy trvalý záznam, ku ktorému sa dá v prípade potreby vrátiť. Takže, nevyťahuj niečo, čo ti niekto povedal pred 12 rokmi. Je čas odpustiť. Je čas zabudnúť.

Odpustenie nie je dôležité len pre tvoj duchovný život, ale je dobré aj pre tvoje zdravie. Pred pár rokmi uverejnil časopis Time článok s názvom Malo by byť všetkým odpustené? Písalo sa v ňom, že „vedci a sociológovia začali extrahovať odpustenie a akt odpúšťania zo spovedníc a meniť ho na objekt kvantifikovateľného výskumu.“ Autor pokračoval: „Niekoľko psychoterapeutov hovorí, že na rozptýlenie hnevu, záchranu manželstiev a odstránenie depresie neexistuje nič lepšie.“

Svet konečne začína vidieť hodnotu toho, čo hovoril Boh po celý čas. Odpúšťať je dobré. Je to dobré pre tvoje fyzické zdravie. Je to nevyhnutné pre tvoj duchovný život. Ak si skutočne Božím dieťaťom, nemáš na výber. Musíš odpúšťať.

Biblia nám hovorí: „… buďte vospolok dobrotiví, milosrdní, odpúšťajte si, ako aj Boh odpustil vám v Kristovi,“ (Ef 4:32) a: „Znášajte sa vospolok a odpúšťajte si, ak by niekto mal sťažnosť proti niekomu; ako aj Pán odpustil vám, tak aj vy.“ (Kol 3:13)

Potom tu máme ešte toto radikálne tvrdenie Ježiša: „A keď sa chystáte k modlitbám, odpúšťajte, ak máte niečo proti niekomu, aby aj vám odpustil previnenia váš Otec, ktorý je v nebesiach.“ (Mk 11:25)

Nemôžeme mať pod kontrolou všetko, čo sa nám v živote stane. Snažíme sa o to, no nedá sa to. Existuje však jedna vec, ktorú môžeme spraviť. Odpustiť.