Priateľstvo, spoločenstvo a súcit vedú druhých ku Kristovi

Nevyrastala som v kresťanskej rodine. Po tom, čo som bola 11. septembra 2001 svedkom zrútenia budov Svetového obchodného centra, ma pozvala spolužiačka Lauren z newyorskej univerzity, aby som sa pripojila k jej priateľom na nočnú modlitbu. Povedala som: „Nie, ďakujem. Ja sa nemodlím.“ Hoci som ju odmietla, spriatelila sa so mnou a v priebehu niekoľkých nasledujúcich mesiacov sa ona a jej priatelia stali aj mojimi priateľmi. Priťahoval ma spôsob, akým milovali jeden druhého a aj mňa, a často som žasla nad ich štedrosťou a starostlivosťou. Nakoniec som prijala jedno z ich mnohých pozvaní do kostola, pretože som im začala dôverovať a milovať ich spoločenstvo. Približne o rok neskôr som sa z veľkej časti vďaka ich vytrvalosti stala Ježišovou nasledovníčkou.

Počas takmer dvadsiatich rokov, ktoré odvtedy uplynuli, som rada využívala príležitosti, aby som druhým ukázala Toho, kto zachránil môj život a stále ho obnovuje. Mala som to privilégium robiť to vo svojom osobnom živote a tiež v profesionálnom živote, keď som bola zamestnankyňou newyorského presbyteriánského zboru Redeemer. Keď premýšľam o tom, ako som v priebehu rokov videla ľudí, ktorí sa stali Kristovými nasledovníkmi, vrátane mojej vlastnej rodiny, vidím, že Boh pracuje mnohými spôsobmi. Dnes sa s vami podelím o tri z nich. Ak máte záujem šíriť svoju vieru s blízkymi vo svojom živote, zvážte tieto veci.

1. Boh koná prostredníctvom autentických vzťahov. Neodmietla som len prvé Laurenine pozvanie navštíviť jej spoločenstvo, ale aj mnoho ďalších. Pozvania na štúdium Biblie, modlitby a nedeľné stretnutia v kostole však boli menej časté ako jej pozvania len tak spolu tráviť čas, pozerať film alebo sa spoločne najesť. Bola to priateľka, ktorá si našla čas, aby ma spoznala a podporila v ťažkých časoch. Ak chcete, aby niekto, na kom vám záleží, zažil krásu evanjelia, nerobte „evanjelizáciu priateľstvom,“ len im buďte priateľom. Vie váš priateľ alebo člen rodiny, že ho máte radi bez ohľadu na to, či s vami súhlasí, alebo nie? Príslovia 17:17 nás napomínajú: milujte svojich priateľov za každých okolností. Ježiš je trpezlivý a vytrvalý voči svojim deťom, aj keď sa zo dňa na deň mení to, či sa k nemu približujeme, alebo vzďaľujeme. Majte rovnakú trpezlivosť a vytrvalosť so svojimi blízkymi a nikdy sa nevzdávajte nádeje.

Ak chcete, aby niekto, na kom vám záleží, zažil krásu evanjelia, nerobte „evanjelizáciu priateľstva,“ len im buďte priateľom. Vie váš priateľ alebo člen rodiny, že ho máte radi bez ohľadu na to, či s vami súhlasí, alebo nie?

2. Boh koná prostredníctvom spoločenstva. Ľudia sa ma často pýtajú: „Ako sa z vašej rodiny stali kresťania? Čo ste povedali alebo urobili?“ Rada zdôrazňujem, že to všetko, samozrejme, urobil Boh, že sa toho veľa povedalo a zapojilo sa do toho veľa ľudí. Nestalo sa to len na základe toho, že raz počuli evanjelium a rozhodli sa uveriť Ježišovi. Mnoho bratov a sestier v Kristovi milovali členov mojej rodiny a modlili sa za nich niekoľko rokov. Moja rodina nielenže počula evanjelium, ale zažila ho prostredníctvom láskavosti, pohostinnosti a priateľstva iných. Boh mi priviedol do cesty priateľov, ktorí boli odhodlaní pomôcť mojej rodine, aby mohli spoznať Boha. Boli ako priatelia ochrnutého muža z Matúša, Marka a Lukáša, ktorého priatelia urobili do strechy preplneného domu dieru, aby muža mohli spustiť dolu a postaviť sa tvárou v tvár Ježišovi. V Marekovi 2:5 sa píše: „Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: Synu, odpúšťajú sa ti hriechy!“ Máte priateľov, ktorí budú milovať vašich blízkych, starať sa o nich a modliť sa za nich spolu s vami? Vytvorte spoločenstvo so spoločnou víziou urobiť všetko pre to, aby sa vaši blízki dostali do Ježišovej životodarnej prítomnosti.

3. Boh koná prostredníctvom svojho súcitu a spravodlivosti. V dnešnej dobe sú kresťania často známi skôr tým, proti čomu sú, ako tým, že konajú dobro. Sme známi svojím bojom, politickou príslušnosťou a nedostatkom záujmu a spoluúčasti na súčasnom a historickom utrpení iných. Preto je pre mnohých kresťanstvo nepodstatným náboženstvom, ktoré nestojí za to, aby mu venovali čas alebo, ešte horšie, kresťanstvo je toxické náboženstvo, ktorému sa treba za každú cenu vyhnúť. Ak chceme milovať svojich priateľov a šíriť u nich evanjelium dôveryhodným spôsobom, musíme mať súcit a pochopiť, čo si myslia o cirkvi, kresťanoch a Bohu, alebo aké sú ich osobné skúsenosti. Môže sa to zdať nelogické, ale často som mala príležitosť podeliť sa o evanjelium s ľuďmi len preto, že som sa dokázala vcítiť do ich hlbokých obáv týkajúcich sa cirkvi a kresťanstva. A okrem toho, že svojmu blízkemu prejavíte súcit, pozvite ho, aby sa k vám pripojil, keď budete praktizovať Boží súcit a spravodlivosť vo svojom meste tým, že budete žiť s tými, ktorým sa nedostáva dostatočnej starostlivosti, alebo ktorí sú odsunutí na okraj spoločnosti. Videla som, ako sa mnoho ľudí stalo ochotnými dozvedieť sa viac o našej viere, pretože boli svedkami toho, ako kresťania riešia chudobu, systémový rasizmus a utrpenie. Videli, že naša viera skutočne rieši naliehavé problémy dnešného sveta a môže skutočne priniesť pozitívnu zmenu. Odráža váš život iný príbeh ako rozdelenie alebo ľahostajnosť voči utrpeniu, ktoré je v dnešnom svete tak ľahko vidieť? Nech naše životy poukazujú na Toho, ktorý v Jeremiášovi 9:23 hovorí: „Ja, Hospodin, preukazujem milosť, právo a spravodlivosť na zemi, lebo v týchto veciach mám záľubu.“

Ak chceme milovať svojich priateľov a šíriť u nich evanjelium dôveryhodným spôsobom, musíme mať súcit a pochopiť, čo si myslia o cirkvi, kresťanoch a Bohu alebo aké sú ich osobné skúsenosti.