Rozhovor so Stefanom Gustavssonom

Stefan, si riaditeľ Think Tanku Apológia — Centrum pre kresťanskú apológiu. Je apológia dôležitá aj v dnešnej postfaktuálnej dobe?

Zámerom kresťanskej apológie je vysvetľovať a brániť evanjelium, dobrú správu o Ježišovi Kristovi. Toto povolanie potrebuje každá spoločnosť v každej historickej etape, vrátane tej, v ktorej práve žijeme. Samozrejme, námietky sa budú v rôznych kultúrach a spoločnostiach líšiť, no povolanie vysvetľovať a brániť evanjelium je rovnaké.

V našej dobe máme viacero špecifických výziev. Jednou z nich je, že potrebujeme nielen diskutovať o obsahu pravdy, ale taktiež o pravde ako takej. Žijeme, ako si vo svojej otázke povedal, v postfaktuálnej dobe, kde ľudia kladú väčší dôraz na pocity než na fakty. Avšak len do istej miery. Nikto nemôže dlhodobo ignorovať pravdivosť otázky ako: Je táto hrča na mojom tele nebezpečná alebo nie? Je môj partner v manželstve verný alebo nie?

Keď príde k životne dôležitým otázkam — a Boh jednoznačne patrí do tejto kategórie — je ťažké odmietať otázku pravdy.

 Aký druh apologetiky potrebujeme v dobe relativizácie pravdy, keď má každý vyhranený názor na akúkoľvek tému?

Apologetika je o komunikácii, a teda je najmä o vzťahoch. To znamená, že sa týka reálnych ľudí a ich života. Dôležitou vecou nie sú špecifické apologetické metódy. Oveľa dôležitejšie je počúvať a snažiť sa porozumieť, odkiaľ ľudia pochádzajú a zaoberať sa tým, na čo sa pýtajú.

Veľa ľudí formuje individualizmus a relativizmus a reagujú proti tvrdeniam o objektivite pravdy. Zároveň však akceptujú vedu a modernú medicínu, ktoré sú založené na pravde a používajú jazyk ako keby bol objektívne zmysluplný. Takže ako relativisti žijú v neustálom rozpore, kedy popierajú a zároveň akceptujú pravdu.

 Ako vyzerá prostredie, z ktorého pochádzaš?

Narodil som sa a vyrastal na juhu Švédska, v najviac sekularizovanej časti v najviac sekularizovanej krajine sveta. Naša rodina bola živá, kresťanská, aktívna v evanjelicko-luteránskom hnutí prebudenia a ja som prišiel k viere ako mladý muž. Ako kresťan som sa cítil takmer ako cudzinec, keďže len málo mojich rovesníkov boli kresťania. Buď moju vieru ignorovali, alebo zosmiešňovali. To vo mne postupne prebúdzalo intelektuálne otázky: Je kresťanská viera skutočná alebo ma len ovplyvňuje môj kresťanský pôvod? Má evanjelium dobré dôvody, aby som mu veril? Máme dobré odpovede na mnohé námietky, ktoré naša kultúra má proti kresťanstvu? A aký silný je základ sekulárneho svetonázoru, ktorý v dnešnej dobe nahradil kresťanstvo na západe?

 Kto ťa zatiaľ v živote najviac ovplyvnil?

Keď som ako teenager bojoval s rôznymi druhmi problémov, ktoré som spomínal vyššie, narazil som na knihu od Francisa Schaeffera, Boh, ktorý je tam. Zanechalo to vo mne hlbokú stopu a začal som so zápalom študovať Shaefferove knihy. Pomáhal mi objaviť nový svet apologetiky, a tak som začal čítať aj C. S. Lewisa, Osa Guinnessa a neskôr aj mnoho ďalších mysliteľov ako Wiliama L. Craiga, Johna Lennoxa či T. Kellera.

Veľa rozprávaš na verejnosti. Na aký typ otázky je najťažšie odpovedať a ako na takéto otázky odpovedáš?

Odpovedať na otázky môže byť ťažké z rôznych dôvodov. Niektoré otázky vyžadujú dobré a hlboké pochopenie problematiky, napríklad, keď sa musíte zaoberať vedou. Iné otázky majú emocionálny náboj, napríklad pri otázke bolesti. Ale bez ohľadu na problém, ktorému čelíme, potrebujeme si pripomenúť niekoľko vecí. Po prvé, že žiadny svetonázor ani filozofia nie je bez problémov, takže nikoho neprekvapí, že pri kresťanstve taktiež vznikajú otázky, na ktoré je ťažké nájsť odpoveď — dokonca aj keď máme dostatok vedomostí. Že máme nezodpovedané otázky nie je samo o sebe problém, vychádza to z faktu, že nie sme Boh, a teda nerozumieme všetkému. Po druhé, potrebujeme porovnať odpovede, ktoré nám dáva kresťanská viera s odpoveďami, ktoré nám dávajú alternatívne viery. Takže čo je sekulárna odpoveď na problém bolesti? Z takéhoto porovnania evanjelium vždy vychádza dobre.

 Prečo a ako si sa stal apologétom?

Ako som spomenul, apologetika bola pre mňa veľmi dôležitá v procese vyhodnocovania viery, ktorú som dostal počas detstva, aby som ju ako dospelý odmietol alebo plne prijal. A tak ako sa stala dôležitou častou mojej cesty, prirodzene som chcel túto pomoc, ktorú som dostal, ponúknuť aj ostatným. Naviac, apologetika je kľúčový element nie iba k potvrdeniu viery pre ľudí, ktorí už sú kresťanmi, ale takisto aj pri evanjelizácii. Intelektuálne prekážky často stoja v ceste ľuďom, ktorí by čo len začali uvažovať o kresťanskej viere.

Si veľmi známy rečník, ktorý veľa cestuje po Európe. Čo myslíš, že je najväčšia výzva, ktorej ľudia v cirkvi čelia práve teraz, a ako by sme na ňu mali reagovať?

Záleží to od miesta, ale naša spoločná výzva je, aby sme dokázali ukázať relevantnosť  kresťanskej viery a to, že skutočne odpovedá na existenčné otázky ohľadom zmyslu, morálky, krásy a nádeje. Ak je to pravda, je to skutočne dobrá správa pre všetko, čo je pre nás ako ľudské bytosti dôležité.

 Keďže píšeš články do novín a si súčasťou televíznych diskusií, aké sú v dnešnej dobe najväčšie témy, ktorým sa vo Švédsku venuješ? Prečo je dôležité komunikovať a byť prítomný v médiách?

Nanešťastie, nemôžeme si témy stále vyberať sami, ale musíme odpovedať na to, čo sa deje okolo nás. V dnešnej dobe sú to LGBTQ+ otázky, ktoré dominujú v kultúre už niekoľko rokov. Mnoho ľudí chce nás kresťanov prinútiť, aby sme zmenili chápanie toho, čo znamená byť ľudskou a sexuálnou bytosťou. Na to potrebujeme reagovať. Samozrejme, to nie je jediná otázka, ktorú riešime. Môj posledný článok v novinách je odpoveď ateistickému profesorovi filozofie, ktorý popieral možnosť spájať zázraky a vedu, pretože bol naturalista. Tu musíme citovať Petra: „… ale posväcujte Pána Boha vo svojich srdciach a buďte vždycky hotoví zodpovedať sa každému, kto žiada od vás počet o nádeji, ktorá je vo vás, s krotkou tichosťou a bázňou.“ 1. Pt 3:15 (prof. Roháček)