Sklamanie z bohoslužieb

Ale s každou vzrušujúcou spomienkou sa mi vynorí desať spomienok, kde veci nefungovali práve najlepšie a z cirkvi som odišiel sklamaný. Možno okolie neodrážalo moje preferencie. Možno ľudia neboli takí priateľskí. Alebo možno kázeň vo mne nezanechala pocit, že som pripravený dobyť svet.

Veľa ľudí ide v nedeľu do cirkvi s obavou, že bohoslužby budú pre nich sklamaním. Samozrejme, cestujú domov čerstvo sklamaní. Premýšľajú, či iná bohoslužba by mohla byť viac napĺňajúca. A majú strach, že sú jednoducho predurčení, aby boli sklamaní.

Rozpoznávanie očakávaní

Predstavme si sklamanie ako matematickú rovnicu: vezmi si svoje očakávania na svoje ráno, odčítaj to, ako tvoje ráno reálne vyzeralo a rozdiel medzi týmito dvoma je to sklamanie, ktoré prežívaš.

Nedeľné ráno je viac ako rodinná večera v pohodlí domova, než ako večera v drahej reštaurácií.

Ak sa často cítiš skleslo v nedeľu ráno, premýšľaj o očakávaniach, s ktorými ideš do kostola. Čo očakávaš od prostredia? Čakáš, že to bude pekne zariadené a vyzdobené, s dobre prevedenou a kultúrne relevantnou hudbou? Buď si vedomý toho, že naše konzumné nastavenie mysle znečisťuje naše postoje v kostole. Cirkev je viac ako rodinná večera v pohodlí domova, než večera v drahej reštaurácií.

Čo očakávaš od ľudí vo svojej cirkvi? Mali by byť extrovertní, všímaví a duchovne vyspelí? Buď opatrný, aby si nepoužíval seba ako štandard, podľa ktorého hodnotíš ostatných. Komik George Carlin vtipkoval ohľadom motoristov: „Hocikto, kto jazdí pomalšie ako ty, je idiot a hocikto, kto jazdí rýchlejšie ako ty, je maniak.” Očakávať, že ľudia budú ako ty, je veľmi osamelá pozícia.

Čo čakáš od svojej budúcnosti v cirkvi? Čakáš, že tvoja účasť a dary budú uznávané? Čakáš, že tvoja služba a vedenie ťa budú viesť do väčších a väčších príležitostí? Dávaj si pozor, aby si nepoužíval cirkev k naplneniu svojich sebeckých ambícií, radšej než aby si chodil do cirkvi, kde ťa Boh môže použiť akokoľvek si On praje.

Obnovenie očakávaní

Často som nanovo nastavil svoje očakávania so slovami apoštola Pavla v 1. kapitole listu Filipanom. Po prvé, zváž jeho neuspokojivé okolie. Pavol povzbudzuje veriacich: „šíreniu evanjelia len poslúžilo, čo sa deje so mnou.” (Filipanom 1:12). Pavol odkazoval na svoje uväznenie. Predstavte si, že dostanete obálku so známkou z najviac zabezpečeného väzenia a nájdete tento odkaz: „Myslím na vás v týchto ťažkých časoch a modlím sa za vás v nasledujúcich dňoch.” Pavol používal svoje náročné podmienky, aby sa šírilo evanjelium.

Zaseknutý vo väzení, Pavol by mal byť sklamaný z okolností, ale namiesto toho, povzbudzuje ostatných. Čo očakával?

Po druhé, zváž jeho neuspokojivé vzťahy. Pavol píše: „Pravda, niektorí kážu Krista zo závisti a hašterivosti,. . . myslia si, že pridajú súženia mojim okovám.” (Filipanom 1:15, 17). Skupina ľudí odporovala Pavlovej službe a oslavovali jeho uväznenie. Teraz hlásali Krista „zo závisti a neznášanlivosti”. Pavlova odpoveď? „Zvestuje sa Kristus. Z toho sa teším a aj sa budem tešiť” (Filipanom 1:18).

Pavol by mal byť sklamaný z toho, že mu jeho rivali odporujú a podkopávajú jeho službu, ale namiesto toho sa raduje. Čo čakal?

Po tretie, zváž jeho neuspokojivú budúcnosť, ktorá nepredznamenávala nič dobré. Pavol píše: „Veď viem, že mi to (všetko) poslúži na spasenie pre vaše modlitby a pomocou Ducha Ježiša Krista” (Filipanom 1:19). Pavol sa nesnažil oklamať samého seba. Vedel, že v hociktorej chvíli môže cisár vydať rozkaz a on by počul kroky strážnikov idúcich k nemu, aby ho dali popraviť. Vedel, že toto je reálna možnosť, ale on smelo veril, že dokonca aj toto znamenalo oslobodenie. On slávne odpovedal: „Lebo mne žiť je: Kristus, a umrieť: zisk” (Filipanom 1:21).

Čeliac hroziacej poprave, by mal byť Pavol sklamaný, ale namiesto toho mal nádej. Čo čakal? 

Jedno horlivé očakávanie

Pavol má jedno očakávanie. Hovorí: „Túžobne očakávam a dúfam, že bude oslávený Kristus na mojom tele; či životom, alebo smrťou” (Filipanom 1:20). Vieme byť trpezliví, keď naše horlivé očakávanie je osláviť Ježiša, pretože život nám bude vždy dávať nové príležitosti na oslávenie Krista. Osvojme si Pavlove horlivé očakávanie: aby bol Kristus v nás vážený, bez ohľadu na všetko.

Pretože Pavlove horlivé očakávanie bolo, aby bol Ježiš oslávený tam, kde sa práve nachádzal, väzenie bolo premenené z obmedzujúcej väzby cisárom na strategický výsadok jednotky Kráľom Ježišom. Pavlove očakávanie vzdať česť Kristovi, zmenilo jeho väzenie na kazateľnicu.

Pretože Pavlove horlivé očakávanie bolo, aby bol Ježiš oslávený v jeho vzťahoch, skupinu ľudí, ktorá odporovala jeho službe, premenil z davu závisti na mobilizovanú evanjelizáciu.

Pretože Pavlovo horlivé očakávanie bolo, aby bol Ježiš oslávený v jeho budúcnosti, jeho hroziaca poprava, za úmyslom Ríma zabiť ho, bola premenená na to, že ho Boh nakoniec pozdvihol do ozajstného života. Pavlove očakávanie vzdať Kristovi česť, zmenilo hrôzostrašné popravisko na bránu do neba.

Ako Pavol prekonal tieto sklamania? Tým, že mal jedno očakávanie: „Kristovi bude vzdaná česť.“

Keď budeme tento týždeň spoločne uctievať Krista, nech nám dá toto očakávanie. Nech nám znova napojí naše srdcia na Neho, aby naša radosť a cieľ boli kvôli tomu, aby sme M vzdali česť. Otec pracuje v celom vesmíre, aby všetko smerovalo k tomuto slávnemu koncu. Nech zanecháme naše sebecké očakávania na naše prostredie v kostole, ľudí a budúcnosť, a namiesto toho prevezmeme očakávanie, že Kristus bude oslávený na našich bohoslužbách a v živote uctievania. Vlož svoju nádej do tohto neprekonateľného zámeru a nikdy nebudeš sklamaný.