Slávny, radikálny, bežný kresťanský život

Kresťania by mali mať vplyv na svet, v ktorom žijeme. Podobne ako nasledovníci Ježiša v Skutkoch 17:6–7, aj súčasní nasledovníci Ježiša by mali prevracať svet hore nohami. Lenže keď uvažujeme o prevracaní sveta hore nohami kvôli Ježišovi, často si myslíme, že musíme žiť „radikálne“ životy. Teda, že by sme mali predať náš Chevrolet, vzdať sa pozerania filmov a presťahovať sa do Bolívijského pralesa, aby sme mohli kázať evanjelium domorodcom, ktorí o ňom v živote nepočuli. Toto je skutočná cesta, ako mať seriózny vplyv.

Tony Merida má odlišnú perspektívu. Vo svojej knihe Ordinary: How to Turn the World Upside Down (Bežný: Ako otočiť svet hore nohami — pozn. prekl.), volá Tony kresťanov k novej normálnosti: „Väčšia časť služby evanjelia pozostáva z bežných ľudí, ktorí robia bežné veci so zameraním na evanjelium“ (9). Keď to pochopíme, všimneme si ,bežné hnutie, ktoré je zložené z bežných kresťanov, ktorí žijú na misii v rytme každodenného života, a nie len „super kresťanov´.“

Tony povoláva kresťanov, aby mali starosť o to, o čo má starosť Boh. Podrobne vychádzajúc z knihy Jóbovej odhaľuje 4 kategórie, ktoré sú podstatné pre naše svedectvo: obhajoba, pohostinnosť, služba vdovám a sirotám a láska k blížnemu. Uskutočňovanie princípov nachádzajúcich sa v týchto kategóriách je súčasťou toho, čo znamená byť „bežným“ kresťanom.

Žitie bežného kresťanského života

Milovať svojho blížneho
Všedný kresťanský život má podobu lásky k blížnemu (Matúš 22:34–40). Otázka neznie, akým slávnym si, ale či sa staráš alebo nestaráš o tých, ktorí sú v tvojom okolí. Zvykne sa to nazývať „službou milosrdenstva“ — ale to neznamená, že to nie je teologicky odôvodnené. Citovanie Františka z Assisi („káž evanjelium a ak je to nevyhnutné použi slová“) v skutočnosti nefunguje, lebo evanjelium je oznamom. Zároveň však Tony varuje pred logikou, ktorá nahovára, že „sociálna akcia je klzkým svahom k liberalizmu“ (32). Bežní kresťania preukážu lásku svojmu blížnemu skrze skutky láskavosti a milosrdenstva, a zároveň v tom istom čase zvestujú dobrú správu o Ježišovi.

Byť pohostinným
Ako často počúvaš ľudí pýtať sa, ako by sa mohli zapojiť do života svojho zboru? Majú sa stať členom nejakej komisie, prihlásiť sa na misijný zájazd alebo sa stať trénerom rodiaceho sa basketbalového tímu? Možno. Ale možno by len jednoducho mali „Najesť sa tento týždeň s mnohými ľuďmi“ (52). „Inými slovami, misia nie je vždy úchvatná. Môže mať podobu grilovačky alebo susedského basketbalového zápasu alebo znamená ísť na nákup pre svojho suseda“ (53). Všední kresťania sa priatelia s ľuďmi a sú ako Ježiš „priateľmi hriešnikov“ (Matúš 11:19). Keď otvárame naše srdca a naše dvere, ukazujeme pohostinnosť tým, že sa staráme o deti v pestúnskej starostlivosti, slúžime veteránom alebo pozývame osobu bez domova do nášho domu na večeru. V skratke: „Pohostinnosť je to, čo máme v ponuke pre tých, čo sú vonku, pre cudzincov a pre tých, čo majú nenaplnené telesné a duchovné potreby“ (41).

Starostlivosť o zraniteľných
Náš Otec sa stará o zraniteľných. Stará sa o sirotu a vdovu, pretože sa stará o každého, kto je stvorený na jeho obraz. A starostlivosť o ktoréhokoľvek z nositeľov obrazu znamená vážiť si toho, kto ten obraz stvoril. Toto je špeciálne dôležité, keďže Boh je otcom tých, čo otca nemajú. Starostlivosť o siroty nie je fenoménom 21. storočia. Je to stará myšlienka so starodávnymi koreňmi (napr. Jób 24:9; 29:11; Príslovia 23:10; Izaiáš 10:1–2; Jakub 1:27). Takže bežné kresťanstvo je v istom zmysle odpoveďou na kritickú situáciu sirôt, ktorej čelíme v našom padnutom svete.

Dať hlas tým, čo ho nemajú
Tony a jeho manželka tvoria tím, ktorý volá po „odvážnej obhajobe“ (kapitola 4). Toto volanie je prenikavé. Žiadajú čitateľa, aby si predstavil, že „… nemáš hlas. Predstav si, že nemáš obhajcu. Predstav si, že sa nemôžeš obrátiť na nikoho, kto by sa zastal tvojho práva. Žiadna ochrana. Žiadna istota“ (88). Tieto otázky majú na čitateľa, ktorý o nich uvažuje, tvrdý dopad. Existuje ohromujúca potreba, aby bežní kresťania použili svoj Bohom daný vplyv a dali svoj hlas tým, ktorí ho nemajú.

Bežný život predo mnou (a pred tebou)

Dôsledkom tejto knihy by malo byť, že budeš inak rozmýšľať nad tým, ako môžu kresťania obrátiť svet hore nohami. Nemusíš sa presunúť do džungle, aby si mohol žiť radikálne pre Ježiša. Toto môže byť životom, ku ktorému ťa Ježiš povoláva. Alebo ťa Ježiš môže jednoducho povolávať k tomu, aby si pozval slobodnú mamičku vo svojom zbore na obed. Môžeš byť povolávaný, aby si si adoptoval dieťa alebo vystúpil proti obchodu s bielym mäsom na ďalšom stretnutí skupinky.

Inými slovami, žiť radikálne pre Ježiša nemusí vôbec vyzerať tak radikálne. A za tvoj bežný kresťanský život sa ti nikdy nemusí dostať uznania. Ale to je v poriadku. Bežný kresťanský život je o sláve Božieho mena, nie tvojho.