Slúžiť majú členovia cirkvi

Americký protestanti hovoria o povolaní do služby evanjelia nie veľmi užitočným spôsobom. Na opis kňazského zamestnania na plný úväzok používame frázy ako „vstup do služby“ — akoby „služba“ bola vyhradená iba pre pastorov alebo iných pracovníkov cirkvi na plný úväzok.

Tieto výrazy môžu odrážať väčší problém medzi protestantmi — prílišné zameranie na profesionalizáciu. Mnohí kresťania, často aj nevedome, žijú tak, akoby bolo najlepšie ponechať službu na profesionálov.

„Cirkev je rodina. Prijmite svoju identitu ako brat alebo sestra v tejto rodine. Ak vidíte nejakú potrebu, pomôžte ju naplniť.“

Potrebuje nový člen cirkvi poučenie? Zavolajte zamestnancov cirkvi. Potrebuje niekto poradenstvo? Vyhľadajte odborníka. Potrebuje váš sused počuť evanjelium? Zavolajte farára. Napriek tomu, že pastori si stále navzájom pripomínajú, že nie sú profesionáli, ešte stále majú čo robiť, aby o tom presvedčili aj svoj zbor. Členovia cirkvi často vnímajú vodcov ako tých, ktorí robia skutočnú prácu. Oni majú „slúžiť“.

Biblický pohľad je celkom iný. Písmo, samozrejme, označuje prácu pastorov ako službu. Napríklad, Pavol prikazuje Timotejovi: „Konaj si službu“ (2. Tim 4:5). Ale biblickí autori si nevyhradzujú slovo „služba“ iba pre tých, ktorí sú povolaní do služby evanjelia. Každý kresťan je zapojený do služby. Pavol to jasne uvádza v Liste Efezským 4:11–12:

„A On ustanovil jedných za apoštolov, iných za prorokov, zase iných za evanjelistov a iných za pastierov a učiteľov, aby pripravovali svätých na dielo služby, budovať telo Kristovo.“

Podľa Pavla je úlohou pastorov a cirkevných predstaviteľov „pripraviť“ kresťanov pre službu. Jeden služobník slúži druhému. Pastori sú v zásobovacej línii, členovia cirkvi sú v prvej línii. Slúžiť majú členovia cirkvi.

Kňazstvo všetkých veriacich

Keď je nám už známa história vykúpenia, uvedomíme si, aké šokujúce, dokonca škandalózne je Pavlovo tvrdenie. V Starom zákone bola služba v chráme vyhradená pre kňazskú triedu. Neskôr v Starej zmluve dal Duch moc mimoriadnym jednotlivcom, ako sú králi a proroci, aby ich poveril určitými úlohami (Zjav 31:3; 35:31; 1. S 16:13; Ez 2:2; 3:24).

Ale teraz ten istý Duch zostúpil na všetok Boží ľud, prebýva v nich a obdaroval ich, aby slúžili telu Kristovmu (1. K 12:7, 12–13). Skutočnosť, že všetci slúžime, hovorí o tom, kým sme — novým zmluvným kňazstvom pred Bohom (1. Pt 2:9; Zjav 1:6). Naša schopnosť slúžiť jeden druhému je zakorenená v našej identite — identite, ktorá bola „každému z nás daná“ milosťou (Ef 4:7).

Áno, pastori majú osobitné povinnosti a sú poverení vykonávaním služby odlišnej od služby členov cirkvi. Epištoly sa však vo všeobecnosti zameriavajú na službu, ktorá sa vyskytuje medzi členmi cirkvi navzájom.

„Jeden služobník slúži druhému. Pastori sú v zásobovacej línii, členovia cirkvi sú v prvej línii.“

Aj v Liste Efezským, v 4. kapitole podčiarkuje tento bod Pavlova často opakovaná metafora tela. Pastori pripravujú členov cirkvi a to sú tí, ktorí „budujú telo Kristovo“ (Ef 4:12). Vystrojení slovom, opakujeme to isté slovo jeden druhému: „[Hovorte] pravdu v láske,“ aby sme „rástli v každom ohľade v Toho, ktorý je Hlava, v Krista“ (Ef 4:15). Preto „každá časť“ musí robiť svoju prácu, „aby telo rástlo a budovalo sa v láske“ (Ef 4:16). Pavol zdôrazňuje dôležitosť zboru, ktorý sa má starať a slúžiť jeden druhému.

Služba, vyučovanie, poradenstvo

Tento popis je v súlade s tým, čo vidíme na inom mieste v Novom zákone. Apoštoli nehovoria pastorom, ako majú zostavovať programy, ani ich nepoučujú, ako delegovať problémy „správnym ľuďom“. Ale povzbudzujú členov cirkvi, aby slúžili.

Zoberme si napríklad dobre známe pasáže „jeden druhého“. Služba nepatrí výlučne diakonom; členovia zboru tiež „slúžia jeden druhému“ (G 5:13). Pastori nie sú jediní, ktorí vyučujú; členovia tiež „učia jeden druhého“ (R 15:14). Vedúci chvál nie je jediný, kto žehná druhým hudbou; členovia tiež spievajú jeden druhému (Kol 3:12–16). Certifikovaní poradcovia nie sú jediní, ktorí nám pomáhajú pri riešení životných problémov; členovia sa tiež „navzájom povzbudzujú“ (1. Tes 5:11).

Dokonca aj počas našich spoločných stretnutí, ktoré mnohí kresťania vnímajú ako čas výlučne zameraný na službu vedúcich, autor Listu Židom zdôrazňuje úlohu, ktorú členovia zohrávajú pri vzájomnej službe a povzbudzovaní (Žid 10:24–25).

Naša každodenná služba

Jedným z dôvodov, prečo kresťania majú tendenciu vnímať službu ako niečo, čo má robiť pastor, je to, že ich prácu považujú za príťažlivejšiu a dôležitejšiu ako prácu v prvej línii. Kázanie alebo iné verejné služby sa zdajú byť tým miestom, kde sa odohráva „skutočná“ služba. Ale Pavol naznačuje, že služba vyučovania je, aspoň čiastočne, prípravná. Uschopňuje členov, aby vykonávali službu — službu, ktorá je rovnako skutočná ako služba kázania.

Možno považujeme verejnú službu za tú skutočnú práve preto, že to, čo Pavol nazýva „dielom služby,“ službu, ktorú vykonávajú členovia, sa zdá byť bezvýznamnou. No aj tak zvážme, čo sám Pavol zdôrazňuje vo zvyšku Listu Efezským ako „službu“. Na čo nás pripravuje cirkevné učenie? Uschopňuje nás:

• odložiť ohováranie a lož a hovoriť pravdu so svojím blížnym (Ef 4:15, 25);
• usilovne pracovať (Ef 4:28; 6:5–8);
• odložiť lakomstvo a podeliť sa o to, čo máme s ostatnými (Ef 4:28);
• zdržať sa neslušných vtipov, rúhania a iných „bláznivých rečí“ (Ef 4:29; 5:4);
• byť láskavý a navzájom si odpúšťať (Ef 4:32);
• vyhnúť sa falošnému učeniu (Ef 5:6);
• milovať naše manželky a podriadiť sa našim manželom (Ef 5:22–33);
• vychovávať naše deti na Božiu slávu (Ef 6:4) a
• byť k zamestnancom spravodliví (Ef 6:9).

Ako vyzerá „skutočná“ služba podľa Pavla? Tak, že dve mladé mamičky odložia nabok rivalitu a porovnávanie, aby si navzájom slúžili. Alebo keď mladý muž odmietne povedať neslušný vtip a namiesto toho sa rozhodne niekoho povzbudiť.

„Boh nám dal vodcov, aby pripravovali členov cirkvi, nie aby ich nahradili. Slúžiť majú členovia cirkvi.“

Keď sa muž snaží pomôcť svojej manželke duchovne rásť, aj keď prehliada jej nespravodlivú kritiku. Keď sa manželka rozhodne vážiť si svojho manžela, aj keď má možnosť hovoriť o ňom neúctivo. Keď niekoho pozveme po kostole na obed, povieme susedovi o evanjeliu alebo niekomu pošleme e-mail s povzbudením.

Samozrejme, žiaden z týchto skutkov nevyzerá očarujúco. Ale pre Pavla je presne toto skutočnou službou. Pastori učia a kážu, aby podporili tento druh práce medzi členmi zboru.

Rodina služobníkov

Ako by sme potom mali reagovať na Pavlovo učenie v Liste Efezským 4:11–12? Ak ste členom miestneho zboru (a dúfam, že ste), nečakajte, kým vás farári alebo riaditelia programov požiadajú, aby ste niečo urobili. Nečakajte so službou, až kým nájdete program sponzorovaný zborom, kde môžete uplatniť svoje dary.

Cirkev je rodina. Prijmite svoju identitu ako brat alebo sestra v tejto rodine. Ak vidíte nejakú potrebu, pomôžte ju naplniť. Ak niekto potrebuje podporu, povzbuďte ho. Otvorte dvere vášho domu pre druhých, podeľte sa s ostatnými o to, čo máte, a pozvite neveriacich do vášho života. Biblia nevykresľuje cirkev ako náboženský klub plný rôznych akcií, ale ako rodinu plnú služobníkov.

Počas zákazu vychádzania nariadeného vládou pre šírenie COVID-19 boli všetky aktivity v mojom zbore pozastavené. Ale bratia a sestry sa zaviazali, že budú počas svojej prestávky na obed volať alebo písať ostatným členom zboru, aby diskutovali o knihe, ktorú práve čítajú. Členovia zboru našli nové kreatívne spôsoby, ako slúžiť svojim komunitám a osloviť svojich susedov evanjeliom.

Aj naďalej boli pohostinní, keď sa zhromaždili na otvorenom priestranstve, sediac od seba dva metre a navzájom sa povzbudzovali Božími sľubmi. Robili to preto, že boli pripravení na to, aby slúžili, aj keď túto službu vykonávali počas dodržiavania sociálneho odstupu.

Toto je len jeden príklad toho, ako Božie Slovo dáva každému kresťanovi dary Ducha Svätého, aby slúžil v cirkvi. Nevyhľadávajte profesionálov alebo poverených pracovníkov, aby vykonávali misiu cirkvi. Boh nám dal vodcov, aby pripravovali členov cirkvi, nie aby ich nahradili. Slúžiť majú aj členovia.