Starší muži! Mladí muži vás potrebujú

Medzi staršími a mladšími mužmi dnes existuje smutná, široká priepasť. Medzigeneračná diskriminácia a odlúčenie sú živé a, nuž, demotivujúce.

Potrebujeme nájsť spôsob ako predať fakľu, ale príliš veľa mostov je spálených. Mladší chlapi potrebujú starších chlapov. Starší muži! Vďaka Božiemu plánu a milosti sú veci, ktoré môžeme prijať len od vás a nikoho iného! Špeciálne tí z nás, ktorí nemáme otcov, alebo kresťanských otcov, alebo aktívnych a sústredených kresťanských otcov. Ale zdá sa, že rozdiel v dekádach dokáže spolu dobre fungovať nanešťastie iba veľmi sporadicky.

Ja sám sa ako mladý muž pokúšam zistiť, ako konkrétne dokážu starší chlapi milovať, napomínať a investovať do mladých mužov okolo seba — mužov ako som ja. V mene ostatných mladých mužov, pokorne a priamo vás spoločne s mojimi bratmi prosím o päť vecí.

1. Lásku

Mladí muži kladú starším mužom otázku: „Záleží ti na mne? Skutočne ti na mne záleží?“ Môžeme hľadať odpovede, múdrosť a inšpiráciu pre komplexnosť života sledovaním videí na YouTube. Vďaka kresťanským blogom dnes dokážeme získať prístup k odpovediam na väčšinu životných otázok bez potreby vôbec zdvihnúť telefón. Stále sa vás síce môžeme spýtať, ale starších mužov potrebujeme nie kvôli tomu, že sú chytrejší.

Mladí muži potrebujú neustálu lásku, lásku, ktorá odráža lásku Otca (1. Jánov 2:13–14). Potrebujeme to, lebo kráčame po ceste monštrami na horizonte — monštrami hlboko v našich srdciach a všade okolo nás. Vy, starší muži, nie ste nevyhnutne našimi otcami, ale ste „priateľom otca“ — „blízkym susedom“ (Príslovia 27:10), ktorý nás učí o „káraní“, „múdrosti“, „utrpení“, „cudzoložstve“ a „preklínaní“ (Príslovia 27:11–14) — o tom, ako konať to všetko (alebo sa tomu vyhýbať). Kráľ hovorí, „priateľa svojho otca neopúšťaj.“ Tak sme tu. Aspoň teda niektorí z nás. Možno vás hneváme, ale neopúšťame vás.

2. Príbehy

Mladí muži potrebujú počuť: „všetko bude v poriadku“. Väčšinu dní sme celkom presvedčení, že naše životy sú úplným sklamaním, ba dokonca miestom zasiahnutým prírodnou katastrofou.

Počúvame: „Ty nie si muž!“ To, čo potrebujeme počuť, je: „Si muž! Tak sa podľa toho správaj.“ Počúvame: „Nad týmto nemôžeš vyhrať.“ Potrebujeme počuť: „Poznám ten hlas. Takto sa s ním dá bojovať.“ Počúvame: „Ona ťa nemiluje, takže tvoj život je bezcenný.“ Potrebujeme počuť: „Toto je len také obdobie. Boh pozná tvoje potreby. Porozprávajme sa o tom.“

Boh vás učil lekcie, keď ste boli mladí. Modlíte sa: „učil si ma od mojej mladosti“ a „ani do staroby a šedín neopúšťaj ma, Bože, kým nezvestujem Tvoje rameno všetkým budúcim pokoleniam“ (Žalm 71:17–18). A teraz za každý váš sivý vlas chceme počuť jeden príbeh o Božej vernosti, jednu lekciu z rokov, keď ste sa učili o Bohu a Jeho slove, jedno „budeš v poriadku“ za každý sivý prameň.

Stalo sa vám niekedy, že ste mali rovnakú životnú skúsenosť? Povedzte nám o nej. Potrebujeme počuť: „Boh je verný v tejto situácii, videl som to — ja som to zakúsil. Neviem ako to bude vyzerať u teba, ale On je s tebou a On je verný. A ja som tiež.“ Hovorte nám relevantné a nápomocné príbehy. Nikdy neuvidíte ako dopadne život mladého muža. Ale môžete sa stať historickou kotvou nádeje , že Boh je skutočne prítomný v tomto tragickom svete — v tragickom živote mladého muža — pretože my si tým niekedy nie sme takí istí.

3. Modlitbu

Pre väčšinu kresťanov je ťažké tráviť čas osamote s Bohom. Pre nás to, že trávite čas s Otcom — s vaším Otcom — aby ste sa za nás — za naše dobro modlili, že sa modlíte za múdrosť pre nás — to pre nás znamená viac, než si uvedomujete. So všetkou zlomenosťou medzi dnešnými generáciami by bolo neobvyklým a nezaslúženým požehnaním brať vaše modlitby ako istotu.

Pavol sa bál, že efezskí „klesnú na mysli“ a tak sa modlil, aby „vám [Boh] podľa bohatstva svojej slávy dal skrze svojho Ducha mocne zosilnieť na vnútornom človeku“ (Efezským 3:13, 16). Často klesáme na mysli, keď si vyberáme vlastnú cestu. Potrebujeme silu. V modlitbe odhaľujeme naše nedospelé srdce. Vezmite tých desať, pätnásť rokov, ktoré pred nami máte náskok a urobte s nimi v modlitbe to, čo sme sa ako nešikovní, neskúsení a vystrašení mladší muži zatiaľ nenaučili.

4. O pocit bezpečia

Necíťte potrebu s nami súťažiť. Nevyrovnáme sa vám, takže sa s nami neporovnávajte. Pokiaľ potrebujeme vaše dospelejšie otcovské rady, je dosť možné, že sa nám ich nedostáva od našich vlastných otcov. Väčšina chlapov, ktorým je ich otec odcudzený alebo úplne neprítomný, cíti, akoby po celý život súťažili s ostatnými mužmi — kvôli výsledku, kvôli náklonnosti a prijatiu.
Buďte nám priateľom vo vojne života — spoluvojakom. Potrebujeme podporu, priateľstvo a nekonkurenčné spoločenstvo, ako to vaše — potrebujeme osobu, ktorá by nám tvárou v tvár zhmotnila Boží nezáujem o súťaživé výkony. Je naozaj ťažké nič nerobiť „z hašterivosti a márnej ctižiadosti, ale radšej v pokore iných pokladajte za hodnotnejších než seba“ (Filipským 2:3). Ale môžeme sa to naučiť robiť vďaka vášmu príkladu.

Jedna z najpraktickejších podôb, akú to môže mať, je forma dobrého naslúchania. Pri počúvaní toho, čo hovorí mladý muž o sebe, budete v jeho slovách počuť ukrytý „hlas (jeho) úpenia“ (Žalm 86:6) a to vás lepšie pripraví hovoriť „slovo povedané v pravý čas“, ktoré je „ako zlaté jablká na strieborných podnosoch“ (Príslovia 25:11).

Tiež možno budeme potrebovať pomoc s tým, ako vás počúvať, pretože dokážeme byť netrpezliví, tvrdohlaví a zaujímať obranný postoj (a aj tak, čo by sme robili so zlatými jablkami?) Boh ponúka model tejto pokory a trpezlivosti: „dobrota Božia ťa vedie k pokániu“ (Rímskym 2:4). Boh je milosrdný, pretože nikomu nepotrebuje nič dokazovať. Toto bezpečie prináša úžasné výsledky vo vzťahoch a v ľuďoch vo všeobecnosti.

5. Zraniteľnosť

Buďte trpezliví. Sme pomalí. Nemajte pocit, že na nás musíte kričať. Ľudia na nás často kričia. Buďte neoblomní, ak to potrebujeme. Potrebujeme mať možnosť spýtať sa vás na hocičo — a dostať úprimnú, neposudzujúcu odpoveď. A tým mám na mysli aj otázky o kresťanskom raste vo všeobecnosti — pri boji s hriechom. Potrebujeme cítiť, že „sme v tom spolu“, nie „ty si také zlyhanie“.
Väčšina mužov sa už cíti, ako zlyhanie. Buďte originálni a buďte s nami. Je 1. Korintským 10:13 skutočne pravdou? „Pokušenie, ktoré vás zachvátilo, je len ľudské.“ Pomôžte nám naučiť sa žiť s napätím v tomto verši: s tým, že je to „ľudské“ — nie divné ani stigmatizované, ani niečo, čo treba držať v temnote — a prijať volanie k tomu, „aby sme ho mohli zniesť“, čo je bez spoločenstva takmer nemožné. Potrebujeme nejaké miesto — nejakého muža — ktorý by nás nabádal k rastu, ale tiež je bezpečné spovedať sa mu.

Každý chce byť mužom

Otcovia, tieto slová neboli adresované do súdnej siene. Týmito „potrebami“ vás neodsudzujem. Nie, majú za cieľ uctiť si vás. „Píšem vám, otcovia, pretože ste poznali Toho, ktorý je od počiatku“ (1. Jánov 2:13). Mladí muži sklamali starších mužov mnohými spôsobmi — nekompetentnosťou a nekonzistentnosťou, kvôli chybám a hanebným skutkom, kritizovaním všetkých ostatných a opájaním sa seba samými — naše životy sú poznačené zlyhaniami. Je to tak.

Nezáleží na tom, čo vám hovorí ten mladý, tvrdohlavý mládenec, ktorého máte vo svojom živote, chceme dospievať. Chceme skúsenú, pevnú, liečivú ruku naprávajúcej (nie trestajúcej) disciplíny. Chceme, aby nám niekto povedal, že sa mýlime. Chceme rásť! Každý muž chce byť mužom, ktorý vie prijať lásku Kristovu a vďaka tomu sa stať skúseným milovníkom Boha, pomáhajúcim milovníkom priateľov a slúžiacim milovníkom ženy.

Chceme sa vám podobať tak, ako sa vy podobáte Kristovi (1. Korintským 11:1).