Ťažké otázky, ktorým všetci musíme čeliť

V Novej zmluve, v Evanjeliu podľa apoštola Jána nám Ježiš dáva niektoré odpovede. Nájdeme ich v príbehu jedného z najdramatickejších zázrakov, aké kedy Ježiš vykonal.

Lazár bol mŕtvy. Keď jeho sestry Mária a Marta pôvodne poslali Ježišovi správu, že je chorý, očakávali, že sa uzdraví, len čo sa správa dostane k Ježišovi.

Koniec koncov, Ježiš bol priateľom Márie, Marty a Lazára. Žili v malej dedinke Betánia neďaleko Jeruzalema. Ježiš často trávil čas v ich dome. Vieme o tom, že s nimi Ježiš jedol. Takže boli priatelia.

Vedeli, že Ježiš Lazára miluje, a predpokladali, že ho uzdraví. Preto to bola hotová vec, nie?

No nie tak celkom. Namiesto toho, aby sa Ježiš prišiel pozrieť na Lazára, zámerne čakal. A keď prišiel do Betánie, Lazár bol už v hrobe štyri dni.

Z toho sa dozvedáme, že Ježiš môže byť o našich problémoch úplne informovaný, a napriek tomu sa správa, ako keby Mu to bolo ľahostajné. Inými slovami, nemusí urobiť to, čo od neho očakávame. Medzitým hovoríme: „Prepáč, Bože, dávaš tu pozor? Máme problém. Čo s tým urobíš?“

Dbať na naše dobro

Veľkou útechou našich modlitieb nie je to, že Boh vždy odpovedá tak, ako si prajeme, pretože On nie je taký. Veľkou útechou je, že Ten, kto stvoril všetky veci a ovláda všetky okolnosti, vie, čo je najlepšie, a podľa toho bude konať. On urobí správnu vec.

Tu je to, čo Boh hovorí o sebe: „Lebo moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú moje cesty… ale ako nebesá prevyšujú zem, tak moje cesty prevyšujú vaše cesty a moje myšlienky vaše myšlienky“ (Iz 55:8–9).

Sú chvíle, keď nepochopíme, čo Boh robí. A sú chvíle, keď nechápeme, prečo Boh v určitej situácii nerobí viac.

Mária a Marta mysleli na svoje dočasné pohodlie, ale Ježiš myslel na ich večný úžitok. Chceli uzdravenie, ale Ježiš chcel vzkriesenie.

Ježiš čakal, kým odíde do Betánie, pretože miloval Máriu, Martu a Lazára. Taktiež odišiel do Betánie, pretože miloval Máriu, Martu a Lazára. Kvôli nim čakal a kvôli nim išiel.

A keď konečne dorazil, Marta naňho čakala. Povedala: „Pane, keby si bol býval tu, nebol by mi brat umrel“ (J 11:21).

Musíte jej dať uznanie. Bola úprimná. Povedala, čo si myslela. Na Marte sa mi páči, že ste vždy vedeli, na čom ste s ňou boli.

Aj keď bola Marta sklamaná, stále verila v Ježiša, pretože ďalej hovorila: „Ale aj teraz viem, že čokoľvek by si prosil od Boha, dá Ti Boh“ (J 11:22).

Ježiš jej povedal, že jej brat znova vstane.

„Viem, že vstane pri vzkriesení v posledný deň,“ odpovedala Marta.

Potom Ježiš povedal: „Ja som vzkriesenie a život — kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie, a nik neumrie naveky, kto žije a verí vo mňa. Či veríš tomu?“ (J 11:25–26).

O niekoľko veršov neskôr vidíme Ježiša, Máriu a Martu pri Lazárovom hrobe. Tam Ježiš prikázal odstrániť kameň. Potom nám Biblia hovorí, že „Ježiš vzhliadol k nebu a povedal: „Otče, ďakujem ti, že si ma vyslyšal. Ja som vedel, že ma vždy vyslýchaš, ale pre ten zástup, ktorý tu stojí, som (to) povedal, aby verili, že si ma Ty poslal: A keď to povedal, zavolal silným hlasom: Lazár, poď von!“ (J 11:41–43)

A skutočne, Lazár, stále zabalený v plachtách, vyšiel z hrobky.

Hľadať záchranu v istotách

Nie vždy vidíme celý obraz. Rovnako ako Máriu a Martu nás zaujíma iba to, čo nám dočasne prospieva. Boha však viac zaujíma dlhodobé hľadisko.

Na tomto svete sú veci, ktoré nikdy nepochopím. Ja nemám všetky odpovede. Niekedy za mnou ľudia prídu a pýtajú sa: „Greg, prečo to Boh urobil?“

Namiesto toho, aby som sa pokúsil odpovedať nejakou pripravenou otázkou, mnohokrát poviem: „Neviem. Na to jednoducho nedokážem odpovedať. Ale viem toto: Boh ťa miluje. Viem toto: Boh je múdrejší ako ty. Viem toto: ‚A my vieme, že milujúcim Boha, povolaným podľa rady (Božej), všetky veci slúžia na dobro‘“ (R 8:28).

Takže keď niečo neviem, vrátim sa k tomu, čo viem. V tých chvíľach, keď nerozumieme, keď máme hlboko vo vnútri nepokoj, musíme kráčať vo viere. Nevieme, čo má Boh prichystané.

Možno ste vo svojom živote zažili neúspech a pýtate sa: „O čo tu ide? Ako by mohlo z toho vyjsť niečo dobré? “

Jedného dňa sa budeme môcť pozrieť späť a povedať: „Teraz viem, prečo to Boh urobil.“ Pre niektorých z nás to bude odhalené až vo večnom živote.

Veľkou nádejou kresťanov je, že keď naposledy vydýchneme na Zemi, urobíme prvý nádych v nebi. Myslíme si, že dlhý život je tá najlepšia vec. A áno, je dobré žiť dlho. Čo je však dôležitejšie, je žiť správne — robiť to, čo je správne pred Bohom, a žiť život, ktorý Ho teší.