Tri billboardy kúsok za Ebbingom

  • 26. Jan '18
  • 3 minúty
  • 24571
  • 219

Recenzia filmu.

Réžia: Martin McDonagh
Scenár: Martin McDonagh
Kamera: Ben Davis
Hudba: Carter Burwell
Hrajú: Frances McDormand, Woody Harrelson, Sam Rockwell, Lucas Hedges…

Film propagovaný ako komédia plná čierneho humoru, ostrých slov a boja proti autoritám. To však nie je to, čo by ho dostatočne vystihovalo. Ako sme už mohli vidieť pri ostatných filmoch Martina McDonagha, vždy sa za tým všetkým okolo skrývalo niečo viac a tento film nie je výnimkou.

Príbeh sa točí okolo Mildred Haynesovej (Frances McDormand), matky, ktorej dcéra bola brutálne zavraždená. Od jej smrti už prešlo niekoľko mesiacov, no miestnej polícii sa nepodarilo postúpiť v riešení prípadu. Priam až upadol do zabudnutia a uzavrel sa ako nevyriešený. Matka túžiaca po spravodlivosti sa rozhodla konať a pokúsila sa vzbudiť u polície opätovný záujem o prípad jej dcéry tým, že na 3 billboardy neďaleko od mesta dala vylepiť kontroverzné otázky smerujúce na (ne)riešenie prípadu, na šerifa a priamo na celý policajný zbor. Týmto krokom sa rozpútal boj medzi Mildred a strážcami zákona, v ktorom nebolo jasné, kto napokon zvíťazí. 

Na prvý pohľad sa to zdá ako zaujímavá detektívka o hľadaní pravdy. No už po prvých pár minútach je jasné, že hlavnou myšlienkou filmu nie je nájsť vraha Mildretinej dcéry, ale je to dielo, ktoré sa zaoberá charakterizáciou postáv a ich postupným okresávaním udalosťami. Vo filme nenájdeme veľa hrdinských činov a každou minútou si uvedomujeme fakt, že s ani jednou z postáv nedokážeme na 100% sympatizovať. Vďaka tomu, že postavy nie sú idealizované (Až na čiastočne idealizovaného šerifa, ktorý je hýbateľom deja) si uvedomíme, že sú to ľudia, ako my, z mäsa a kostí. Robiaci chyby a snažiaci sa ich napraviť, aj keď to úplne nie je iba v našich rukách. 

To, že sa charaktery postáv v priebehu deja vyvíjajú, je vhodný prostriedok na to, aby režisér dokázal udržať diváka v očakávaní počas celého filmu. No jediným prostriedkom nebol precízne vypracovaný scenár. Perfektne zafungovali aj ostané prvky, ako na príklad kamera, ktorá vďaka Benovi Davisovi dokázala vyrozprávať aj to, čo nebolo povedané. Taktiež hudba, ktorá rovnako ako pri ostatných McDonaghových filmoch nebola až tak dominantná, ale stále podčiarkovala alebo tvorila kontrast s tým, čo sa práve dialo na plátne. Vynikajúcu prácu odviedli aj herci, ktorých výkony ešte zvýšili úroveň celého diela.

Možno by bolo vhodné si pred pozretím tohto filmu aspoň trošku pozrieť kto je vlastne Martin McDonagh. V dnešnej dobe je to jeden z nahranejších dramatikov divadelného sveta. A práve preto, že jeho hlavným pracoviskom je divadlo, je jeho rukopis vo filmovom svete taký viditeľný. V praxi to znamená, že v každom jeho diele pokladá divákovi otázky, nad ktorými je nútený rozmýšľať. Niekedy sa odpoveď dozvieme ešte v priebehu filmu, no častejšie na ňu musíme prísť sami. Taktiež veľmi často pracuje so symbolmi  a metaforou, takže na to, aby divák dokázal oceniť genialitu tohto diela, je nútený plne vnímať každý aspekt filmu a zamyslieť sa nad ním.

Vyššie ste mohli čítať iba maličkú časť z toho, prečo je tento film naozaj výnimočný a prečo sa oplatí ísť si ho pozrieť  priamo do kina. Odpoveď na otázku, či bude tento film ocenený Oscarom je skoro jasná, ale úplne istý si budeme až 4. marca 2018. No aj napriek tomu, je to jeden z tých najlepších filmov, ktorý som kedy videl.  

A čo sa týka toho „čierneho“ humoru. Myslím si, že toto označenie nie je až také pravdivé, len zatiaľ sme nenašli lepší názov pre tento špecifický typ humoru Martina McDonagha. 

Niečo na premýšľanie:

Film bol zameraný na životné príbehy jednotlivých postáv a na fakt, že všetko, čo sa stalo v minulosti (nešťastná udalosť, stretnutie, správne slová v správny čas… ) má dopad na náš terajší charakter. Aké udalosti vo vašom živote z vás urobili človeka, akým ste teraz? Čo by ste na svojich minulých zážitkoch, resp. na súčasnom charaktere zmenili a prečo?  

Často si nevieme vysvetliť, prečo ľudia v našom okolí konajú tak, ako konajú. Prečo sú tvrdohlaví, ich myseľ uzavretá hocičomu novému. Ako keby sa zasekli na určitom bode života. Niekedy je to spôsobené strachom alebo napr. hnevom (ako sme mohli vidieť vo filme Gran Torino Clinta Eastwooda), no dôvodov je veľa. Ako sa môže človek vysporiadať so svojou minulosťou? Kto vám pomohol, alebo pomáha reflektovať a vysporiadavať sa s tou vašou? 

Adam Velebír 2018. SLOVENSKÉ EVANJELIZAČNÉ STREDISKO.

4,5/5 (24 hlasov)

Stránka chcemviac.com je zadarmo. Ak sa Vám náš obsah páči, podporte nás. Pribudne viac dobrého obsahu. Ďakujeme.

Chcem podporiť

Ak máte záujem o pravidelné novinky z nášho webu, dajte nám svoju e-mailovú adresu, a my vám ich s radosťou každý týždeň pošleme.

Kliknutím na tlačidlo „Odoberať novinky“ vyjadrujete svoj súhlas so spracovaním osobných údajov.