Uchop ráno

https://unsplash.com/photos/9uL9h8zaBc0

  • 4. Jan '21
  • 7 minút
  • 1272
  • 7

Nové návyky do nového roka

Existuje nejaký dôležitejší zvyk ako ten, keď sa vaša duša pravidelne dostáva na dosah Boha? Popri základných prirodzených zvykoch, ktorým nemôžeme uniknúť — dýchanie, prijímanie potravy a spánok — stojí jeden nadprirodzený zvyk, z ktorého pramenia všetky ostatné, ktorý bude mať v novom roku vplyv na náš duchovný život, zdravie a rast: načúvanie Božiemu hlasu v jeho slove.

Prvým a najzákladnejším prostriedkom Božej milosti pre život kresťana je Božie slovo, ktoré nachádzame v evanjeliu a vo svätých písmach. Načúvanie našim modlitbám kvôli Kristovi prichádza ako odpoveď na Božie sebazjavenie v jeho slove, vtelenom i písanom. A spolupatričnosť s jeho telom v spoločenstve, v miestnom zbore je realita, ktorú vytvorilo a podporuje Božie slovo.

Hoci sú modlitba a spoločenstvo životne dôležité, všetok duchovný život, zdravie a rast sa začína, tak ako stvorenie, Božím slovom (1. M 1:3).

Prvý a najväčší zvyk

Existuje teda čokoľvek vhodnejšie pre začiatok každého dňa v novom roku ako slovo Božie?

Nikde v Biblii nenájdeme miesto, ktoré by prikazovalo moderné „stíšenie“. Ani nikde nešpecifikuje, že čítanie Biblie musí byť prvou rannou činnosťou. V skutočnosti je koncepcia, že kresťania majú vlastnú kópiu svätých písem na súkromné čítanie, pomerne novým fenoménom v cirkevnej histórii. Takže, tu na začiatku roka, nehovoríme prevažne o povinnosti, ale o príležitosti.

Pre nás kresťanov platí, že dostávať svoju dušu konzistentne na dosah Božieho hlasu v jeho slove je takou základnou vecou ako spánok, prijímanie potravy, a dokonca aj dýchanie. Sám náš plne ľudský Spasiteľ to povedal, keď citoval 5. M 8:3: „Nie samým chlebom bude človek žiť, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích“ (Mt 4:4). Ak pre každodenný život človeka potreboval Ježiš zjavené slová svojho Otca, o čo viac ich potrebujú jeho padlí bratia?

„Existuje nejaký dôležitejší zvyk ako ten, keď sa vaša duša dostáva pravidelne na dosah Boha?“

Vzrastať v milosti — alebo sa prepadať

Apoštol Peter v listoch dvakrát povzbudzuje svojich čitateľov, aby rástli. Tým druhým miestom je jeho záverečná reč, ktorú im adresuje na konci svojho druhého listu, celkom posledné verše:

„Vy… milovaní… chráňte sa, aby ste sa nedali zviesť bludom nemravníkov a nestratili ste pevnú postať, ale vzrastajte v milosti a poznaní nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista. Jemu sláva aj teraz, aj naveky! Amen.“ (2. Pt 3:17–18)

Všimnite si najprv križovatku, na ktorej sa rozchádzajú cesty. Petrovi „milovaní“ spoluveriaci sa buď dávajú zviesťstrácajú pevnú postať (verš 17), alebo vzrastajú v milosti a poznaní Krista (verš 18). Nehybne stáť nie je na výber. V živote kresťana neexistuje neutrálna poloha, nebola v minulosti a nebude ani v novom roku. Vo viere buď upadáme, alebo napredujeme. Strácame pevnú postať alebo dozrievame. Zmenšujeme sa alebo rastieme.

Tou najdôležitejšou otázkou na začiatku nového roka je teda, ako? Chceme predsa rásť, či nie? Nechceme upadať ani ustupovať, ani sa nechať zviesť, či stratiť svoju pozíciu bezpečnosti a stability. Radšej chceme vzrastať v Kristovej milosti a rásť v poznaní Boha (Kol 1:10). A rásť v poznávaní jeho (J 17:3; F 3:10). Prosíme ťa, Peter, povedz nám, ako budeme rásť tento rok?

Okúste jeho dobrotu

Len jedno ďalšie miesto v dvoch Petrových listoch používa to isté sloveso rásť.

„Keď ste už zobliekli všetku zlosť, všetku falošnosť, pokrytectvo, závisť a všetko ohováranie, ako práve narodené nemluvniatka túžte po duchovnom čistom mlieku, aby ste ním rástli na spasenie, keďže ste už okúsili, že Pán je dobrý.“ (1. Pt 2:1–3)

„Spasenie“ v tomto prípade nie je niečím, čo Petrovi čitatelia už dosiahli (na rozdiel od Ef 2:5, 8), ale niečo, do čoho dorastajú, ak sú zdraví a verní. To je ako Pavlov výrok v Liste Filipským 2:12, aby sme s bázňou a chvením nepracovali na tom, aby sme si spásu zaslúžili, ale sme ho vykonávali. Čo znamená, že toto „duchovné čisté mlieko“, ktoré Peter spomína, zohráva skutočnú úlohu v našom konečnom spasení.

Čo je potom toto „duchovné čisté mlieko“, ktoré nielen pijeme, ale po ktorom túžime? Kde je to miesto, na ktorom okúsime, že Pán je dobrý? Odpoveďou, ktorú bezprostredne predchádzajúce verše zreteľne vyjadrujú, je „živé a večné slovo Božie“ (1. Pt 1:23), ktorým je „to slovo, ktoré sa vám zvestovalo ako evanjelium“ (1. Pt 1:25).

„Podniknite kroky na odstránenie alebo zdržanie sa čohokoľvek, čo vás zdržiava od Biblie.“

Inými slovami, kľúč k duchovnému životu, zdraviu a rastu — duchovné čisté mlieko — je Božie sebazjavenie nám v jeho slovách prostredníctvom jeho inšpirovaných prorokov, vrcholiace v slove evanjelia o jeho Synovi a potvrdené inšpirovanými apoštolmi. Duchovné čisté mlieko, ktorým kresťania dorastajú do spasenia, sú živé a večné slová Božie v Biblii, s evanjeliom o Ježišovi Kristovi ako jadrom a centrom.

Chopte sa (prvých chvíľ) dňa

To, čo robíme každé ráno prvých pätnásť až tridsať minút svojho dňa, prezrádza o nás hneď dve veci: odkrýva, kde sa skutočne nachádzajú naše poklady, ako aj trajektóriu našich túžob a rozhodnutí, ktorou sa bude uberať daný deň, a časom aj náš život. Preto aj napriek tomu, že Biblia ranné modlitby neprikazuje, všetci kresťania by urobili dobre, keby uvážili začínať každý deň Knihou. Aké krôčiky by ste mali podniknúť, spolu s nižšie uvedenými návrhmi, aby sa vám podarilo naplniť novoročné predsavzatie tráviť budúci rok viac času nad Bibliou?

Urobte audit svojich ranných zvykov

Alexander Hamilton napísal slávnu vetu: „Človek je tvor, ktorého do veľkej miery definujú zvyky.“ A azda zvlášť to platí o ráne. Môže nám s tým pomôcť pomerne nová „veda o zvykoch“. Jerome Groopman to vysvetľuje, keď píše o zvykoch v časopise The New Yorker, a cituje pritom autorku Wendy Wood:

Naša myseľ má „množstvo samostatných, ale vzájomne prepojených mechanizmov, ktoré riadia naše správanie.“ Uvedomujeme si však iba svoju schopnosť rozhodovať sa — fenomén známy ako „introspektívna ilúzia“ — a to môže byť dôvod, prečo jej moc preceňujeme.

Inými slovami, keďže naše vedomé myšlienky riadia len obmedzené množstvo našich výstupov správania — a nie je prekvapením, že si veľmi dobre uvedomujeme svoje vedomie! –, máme sklony preceňovať svoju silu vôle. Z novoročných predsavzatí, s výnimkou vytvorenia nových návykov, sa pravdepodobne nestane novoročná realita.

Skvelým miestom, kde začať, je úprimne si priznať, aké sú vaše terajšie návyky. Položte si otázku: Aké sú moje ranné zvyky? Čo robím bežne každý deň počas tých prvých pätnástich minút až pol hodiny? Ako vyzerá moja ranná rutina, nie v ideálnych predstavách, ale prakticky? Aký je sled činností, ktoré ráno skutočne robím ako prvé?

Identifikujte cenu

Je bežné, že nové návyky neprídu len tak ľahko. Nie sú „zadarmo“. Je treba zaplatiť účastnícky poplatok. Nové návyky, na ktorých skutočne záleží, sa s vašimi súčasnými bežne neprepletú. Tie staré musia vytlačiť. Podľa Groopmana „kľúčové riešenie nespočíva v zrušení nejakého návyku silou vôle, ale v tom, že jeden návyk nahradíme iným.“ Pokiaľ ide o vaše rána, urobte vedomé rozhodnutia, že vo svojom svete zmeníte hmatateľné veci, ktoré budú riadiť vaše podvedomie. Takže si klaďte otázky: Ako sa v tie prvé chvíle každého dňa môžem dostať do Božieho slova? Čo musí počkať na neskôr v ten deň, alebo musí celkom odísť, aby sa vytvorilo miesto pre niečo dôležitejšie?

Zlu vytvorte prekážky

Hneď ako identifikujete zlé návyky, ktoré vás zdržiavajú od dôležitejších vecí, urobte konkrétne plány namierené proti nim. Vytvárajte akési „trenie“ medzi zlozvykmi kontrolovať emailovú schránku, alebo nechávať si odviesť pozornosť SMS správami či rôznymi upozorneniami. Či zapnúť TV, alebo čítať niečo menej dôležité. Urobte si z nich nevýhodné veci. Podniknite kroky na odstránenie alebo zdržanie sa čohokoľvek, čo vás zdržiava od Biblie.

Stimulujte dobro

Čítanie Biblie nie je nepríjemnou povinnosťou, a nemá význam si tieto chvíle čo najviac znepríjemňovať. Nájdite si lákavé miesto, zvážte zvuky, ktoré vám pomôžu (či už ticho alebo obľúbené melódie), a v zdravej miere sa hostite, s cieľom upevniť zvyk prichádzať ráno najprv k Božiemu slovu. Týmto spôsobom chceme, samozrejme, rozvíjať chuť, ktorá čoraz častejšie skúša a užíva si Božiu dobrotu v jeho slove, aby tak skutočným stimulom a najväčšou odmenou bolo poznať Boha a tešiť sa z neho.

Boh dáva vzrast

Nech pri vytváraní návyku skúsime akékoľvek doplnkové krôčiky, sú to stále len doplnkové veci. Nakoniec, Božie slovo je nadprirodzené a na to, aby sme mohli okúsiť jeho dobrotu, si s našimi prirodzenými schopnosťami nevystačíme. Nadprirodzený hlad po ňom nemôžeme pestovať len pomocou prirodzených návykov.

Pre tých z nás, ktorí to myslíme vážne, najmä teraz na začiatku nového roka, a chceme z každodenného a dôsledného prístupu k Božiemu slovu v novom roku a po zvyšok svojho života urobiť životne dôležitú vec, platí, že uprostred svojho úsilia a stratégií vzhliadame k samému Bohu ako tomu, kto dáva vzrast (1. K 3:6–7), pokiaľ ide o skutočný vzrast. On je tým, kto dáva vzrast našej viere (2. K 10:15) a svojej cirkvi (Sk 6:7; 12:24; 19:20) skrze svoje slovo, a ten, kto je pripravený spôsobiť, aby jeho slovo evanjelia prinášalo ovocie a rástlo v našom živote (Kol 1:6, 10).

David Mathis © DESIRING GOD. WEBSITE: DESIRINGGOD.ORG
PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: WWW.DESIRINGGOD.ORG

4,8/5 (28 hlasov)

Stránka chcemviac.com je zadarmo. Ak sa Vám náš obsah páči, podporte nás. Pribudne viac dobrého obsahu. Ďakujeme.

Chcem podporiť

Ak máte záujem o pravidelné novinky z nášho webu, dajte nám svoju e-mailovú adresu, a my vám ich s radosťou každý týždeň pošleme.

Kliknutím na tlačidlo „Odoberať novinky“ vyjadrujete svoj súhlas so spracovaním osobných údajov.