Vzácny smútok pokánia

Photo by Stormseeker on Unsplash, https://unsplash.com/photos/SrtIO_uBlVI

  • 7. Nov '22
  • 4 minúty
  • 228
  • 1

„Bohu milou obeťou je duch skrúšený; Ty, Bože, nepohŕdaš srdcom skrúšeným a zdrveným.“ (Ž 51:19)

Ešte stále vidím ten okamih jasne v mysli. Na kresťanskej konferencii sa priateľ, s ktorým som tento semester študoval Bibliu, podelil s našou skupinou o to, že je pripravený nasledovať Ježiša. Rozplakal sa. Boli sme futbalisti. Neplakali sme. Úprimne som tomu nemohol uveriť. Nielenže prijal moje pozvanie na konferenciu, ale dokonca činil pokánie z hriechov a uveril v Krista na odpustenie hriechov. Sedel som a sledoval, ako sa to odohráva — v absolútnom úžase.

Potom som sa rozprával s univerzitným duchovným o tom, aké úžasné bolo obrátenie môjho priateľa. Farár, starší muž, mi povedal, že bol svedkom mnohých takýchto obrátení — a že nie všetky vydržali. V tom čase som ešte nevedel, čo na to povedať.

Či tam ten duchovný nebol? Môj priateľ hovoril tak jasne: „Chcem nasledovať Ježiša,“ bez pochýb cítil niektoré pravdy veľmi hlboko; čoskoro spieval hymny tak krásne, a dav spieval spolu s ním. Čas však ukázal, že pokánie nebolo jeho najpravdivejšou chválou. Rozhovory, slzy a novonadobudnuté šťastie ho čoskoro priviedli na križovatku. Ukázalo sa, že preňho bolo ťažšie vzdať sa hriešneho vzťahu s dievčaťom, ako sa vzdať Ježiša.

Ovocie celoživotného pokánia

Ak je niekoho obrátenie k Bohu pravdivé, bude nasledovať celoživotné pokánie. Ústa človeka, ktorý sa nenarodil znova, môžu istý čas hovoriť pravdivé veci. Nezmenené oči môžu plakať. Mŕtvy jazyk môže istý čas úprimne spievať piesne uctievania. Ale odvrátenie od Krista môže dokázať, že to všetko bolo falošné.

„Kresťania hrešia, a niekedy aj ťažko. Ale hriech nie je ich životný štýl.“

To je to, čo ten duchovný videl znova a znova. Bol svedkom toho, ako semeno padlo na kamenistú pôdu — niekto, kto prijal slovo „s radosťou,“ ale pretože nemal korene, nakoniec odpadol (Mt 13:20–21). Hoci sa zdalo, že zažívajú premenu Ducha a spoločenstvo s ostatnými veriacimi, nakoniec „ale neboli z nás.“ „Veď keby boli bývali z nás, zostali by s nami“ (1. J 2:19). A bolesť pri pohľade na to, ako nás opúšťajú, môže byť neznesiteľná.

Pravé pokánie je teda celoživotné. Martin Luther v prvej zo svojich deväťdesiatich piatich téz začal takto: „Keď náš Pán a Majster Ježiš Kristus povedal: ‚Kajajte sa,‘ chcel, aby celý život veriacich bol životom pokánia.“ Luther vystihuje to, čo potvrdzuje Písmo, keď napríklad Ján Krstiteľ poučuje: „Vydávajte teda ovocie hodné pokánia“ (Mt 3:8). Bolesť v srdci nad našimi hriechmi, vzdychy a stony zostávajúcej skazenosti, naše odvrátenie od hriechu a pohľad na Krista nás budú sprevádzať až do hrobu — ak sme pravdiví.

Kresťania stále hrešia

Nepochopte to zle: kresťania hrešia, a niekedy aj ťažko. Ale hriech nie je ich životný štýl. Nie je to možné. „Ktokoľvek sa z Boha narodil, nepácha hriech, lebo Jeho semeno zostáva v ňom; a nemôže hrešiť, pretože sa narodil z Boha“ (1. J 3:9). Tí, ktorí majú Ducha, ľutujú svoje hriechy a odvracajú sa od neho, povzbudení kázňou milujúceho Otca.

Pokánie, ako sa dozvedáme z Písma, nie je hľadanie tajných hesiel, ako sa dostať do neba. Keď vstúpime do nemorálneho vzťahu a niekto nás potom konfrontuje s naším hriechom, nebudeme pokračovať v tomto nemorálnom vzťahu. Vyznáme pred Bohom svoje neprávosti, pochopíme, ako sme sa proti nemu previnili, a v modlitbe hodíme hriech do ohňa, ako Pavol odhodil jedovatú zmiju, ktorá sa mu prichytila na ruku na ostrove Malta (Sk 28:3).

Pokračujete v živote pokánia? Pokračujete v skutočnej ľútosti nad hriechom, sprevádzanej skutočnou snahou zrieknuť sa tohto hriechu? Stále sa čudujete, ako ste mohli tak uraziť svojho Priateľa, zarmútiť jeho prebývajúceho Ducha a zneuctiť svojho nebeského Otca? Pýtate sa: Ako som sa mohol oddávať hriechu, za ktorý Kristus zomrel, aby ma vykúpil?

Pokánie priťahuje Boha bližšie

Ak ste vytrvali v pokání, nezabúdajte, že váš Boh nepohŕda touto zlomenosťou: „Bohu milou obeťou je duch skrúšený; Ty, Bože, nepohŕdaš srdcom skrúšeným a zdrveným“ (Ž 51:19). Nestojí v nebi so skríženými rukami a nemračí sa. Kajúcnosť ho priťahuje bližšie. Rovnako ako v prípade márnotratného syna nemusíme prinášať len sľuby, že sa nabudúce polepšíme; prinášame pokorné srdcia kľačiac na kolenách. Prosíme Ho, aby prikryl našu hanbu a obdaril nás novým milosrdenstvom prameniacim z kríža jeho milovaného Syna, ktorý zomrel, aby sňal naše hriechy.

Toto je neoddeliteľná súčasť našej chvály Bohu: súhlasiť s ním, že náš hriech je hrozný, že si zaň zaslúžime trest, ale že Kristus zomrel, aby nám bolo odpustené, a dal nám svojho Ducha, aby umŕtvoval náš hriech. A my sľubujeme, že sa od neho odvrátime, áno, ale len v sile, odpustení a prijatí, ktoré nám poskytuje On sám prostredníctvom milosti.

Keď som videl viac ľudí odísť za hriechom, bol som svedkom bolestivých pohľadov, ktoré videl duchovný, preto vás prosím: Naďalej vzdávajte Bohu túto najpravdivejšiu, najhlbšiu a najlepšiu chválu. „Preto kajajte sa a obráťte, aby vám boli zahladené hriechy, prišli vám časy duchovného osvieženia od Pána a aby vám poslal predurčeného Krista Ježiša“ (Sk 3:19–20).

Greg Morse © DESIRING GOD. WEBSITE: DESIRINGGOD.ORG

PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: WWW.DESIRINGGOD.ORG

4,4/5 (8 hlasov)

Stránka chcemviac.com je zadarmo. Ak sa Vám náš obsah páči, podporte nás. Pribudne viac dobrého obsahu. Ďakujeme.

Chcem podporiť

Ak máte záujem o pravidelné novinky z nášho webu, dajte nám svoju e-mailovú adresu, a my vám ich s radosťou každý týždeň pošleme.

Kliknutím na tlačidlo „Odoberať novinky“ vyjadrujete svoj súhlas so spracovaním osobných údajov.