Ako dieťa priťahuje Duch

Život dieťaťa je plný nových skúseností. Sú medzi nimi tie „po prvýkrát“ — ako po prvýkrát ochutnať zmrzlinu alebo po prvýkrát uvidieť oceán. Sú to aj špeciálne spomienky, ako piate narodeniny alebo korčuľovanie na zamrznutom jazere a tiež mnoho objavov, ako návšteva Zoo alebo učenie čítania.

Toto chvíľkové obdobie je v porovnaní so zvyškom života dieťaťa ako večerný vánok, no je potrebné, aby sa mohol formovať jeho mladý duch. Tieto týždne a mesiace majú veľký potenciál pre duchovné formovanie.

Ako pastor pre rodinné učeníctvo a detskú službu často vidím, ako sú detské srdcia otvorené a horlivé učiť sa, čo je pre detstvo príznačné. Úlohou nás rodičov je, aby sme modlitbou viedli ich srdce ku Kristovi, Božiemu slovu a trpezlivej láske, zatiaľ čo budeme dôverovať Duchu, že im bude slúžiť tak, ako to dokáže len On. My srdce svojich detí zmeniť nemôžeme, ale môžeme vítať prácu Ducha, keď sa k Nemu pridáme a budeme s Ním vo svojich domovoch velebiť meno Ježiša Krista.

Ako sa hýbe Boh pred obrátením

Predstav si päť zapriahnutých ťažných koní, ktoré ťahajú pluh. Kone predstavujú päť milostí, ktoré Duch často používa na to, aby pritiahol duše k Ježišovi. Keď to aplikujeme na deti, milosti môžu trpezlivo vyživovať a obrábať pôdu detského srdca, dokonca aj pred znovuzrodením. Týchto päť milostí som nazval: milosť, ktorá priťahuje; milosť, ktorá vedie; milosť, ktorá pozná; milosť, ktorá sa dokazuje a milosť, ktorá je pozorná. Každá milosť má inú tému, niektoré sa prelínajú a všetky majú svoj výnimočný potenciál.

Milosť, ktorá priťahuje

Ježiš vraví: „Nikto nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal… Duch je, ktorý obživuje.“ (J 6:44, 63) Témou milosti, ktorá priťahuje, je život v Ježišovi. Ako môže Duch postupne priťahovať mladú dušu bližšie ku Kristovi?

Každý moment v živote dieťaťa, každá situácia a vzťah môže byť miestom, kde pracuje Duch. On nečaká až na moment znovuzrodenia, aby sa začal starať o srdce. Zamysli sa nad nasledovnými príkladmi ako nad nespočetnými spôsobmi, akými využíva „to normálne“ v živote našich detí.

• Pieseň matky, ktorú počulo dieťa v maternici
• Vrúcne otcovo objatie, keď sa modlí za požehnanie na druhé narodeniny
• Začuté priznanie a odpustenie medzi mamou a otcom
• Pútavé kázanie kazateľa počas nedeľného rána
• Jednoduché modlitby starých rodičov za ich vnúčatá
• Milé slovo od učiteľa na nedeľňajšej besiedke

Duch často pracuje v normálnych rutinách detského života, dokonca aj pred znovuzrodením. Máme privilégium, že môžeme vnímať túto každodennú prácu Ducha, ktorá nás bude viesť k tomu, aby sme sa pridali k Pavlovi v učení sa neprestajne modliť (1. Tes 5:17). Milosť, ktorá priťahuje, nás povoláva, aby sme Duchom žili a modlili sa v známom a všednom.

Milosť, ktorá vedie

Pavol vraví: „Alebo či pohŕdaš bohatstvom Jeho dobrotivosti, trpezlivosti, zhovievavosti a nevieš, že dobrota Božia ťa vedie k pokániu?“ (R 2:4)

Témou tejto milosti je dobrotivosť Božia — dobrotivosť, ktorá má priniesť dar pokánia (2. Tim 2:25). Požiadajme o takýto dar od Otca v Ježišovom mene a následne s Jeho pomocou veďme svoje deti spôsobom, ktorý je v súlade s Jeho vedením.

Keď vedieme svoje deti s dobrotivosťou, hlavne počas tých chvíľ, keď ich milosrdne naprávame, môžeme pestovať duchovné formovanie svojich detí aj pred znovuzrodením. Kiež by sme sa pozerali na disciplínu týmto pohľadom a vytvárali domov plný dobrotivosti, trpezlivosti a lásky.

Milosť, ktorá pozná

Pavol píše: „My sme však neprijali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme vedeli, čo sme z milosti Božej dostali… Prirodzený človek, pravda, neprijíma veci Ducha Božieho, lebo sú mu bláznovstvom, a nemôže ich poznať, pretože ich duchovne treba posudzovať.“ (1. K 2:12, 14)

Témou milosti, ktorá pozná, je, že máme učiť svoje deti biblické pravdy a modliť sa, aby im Duch vtlačil Slovo Božie do srdca a mysle, predovšetkým veľkú pravdu o evanjeliu Ježiša Krista. Môžeme naučiť deti, aby hovorili a opakovali pravdu, čo je dobré, avšak len Duch môže zmeniť naše deti tak, aby verili pravde a milovali ju, aby verili Pravde a milovali Pravdu. Učme ich teda biblické pravdy trpezlivo a modlitbami.

Milosť, ktorá sa dokazuje

Táto milosť sa dáva najavo tak, že vidíme Kristovu trpezlivosť voči hriešnikom. Pavol píše: „… ale práve preto sa mi dostalo milosti, aby Ježiš Kristus na mne prvom dokázal všetku svoju zhovievavosť, aby to bolo príkladom pre tých, ktorí budú veriť v Neho k životu večnému.“ (1. Tim 1:16) Pavol použil slovo budú, aby zdôraznil prácu Ducha, ktorú vykonáva ešte pred znovuzrodením. Prijal milosť, aby ju mohli vidieť aj budúci veriaci a šli si po ňu. Ako veľmi by sme si túto špeciálnu milosť mali vážiť my ako rodičia, starí rodičia, sluhovia prinášajúci ovocie medzi deťmi!

Keď Pavol osobne opisuje Božiu milosť voči nemu v Kristovi, jeho srdce preteká: „Jemu, Kráľovi vekov, nesmrteľnému, neviditeľnému, jedinému múdremu Bohu česť a sláva naveky vekov. Amen.“ (1. Tim 1:17) Milosť, ktorá sa dokazuje, pracuje cez rodičov, ktorých stále znova a znova uchváti zázrak tejto dobrej správy vďaka tomu, že si ju stále opakujú a pripomínajú. Práve preto nebudú spievať len svojím hlasom, ale aj srdcom, zatiaľ čo sa tomu budú mladé oči prizerať a mladé uši naslúchať. Keď budú naše deti vidieť Božiu milosť, ktorá sa na nás dokazuje, bude v nich môcť Duch vzbudiť túžbu prijímať tú istú milosť.

Milosť, ktorá je pozorná

Lukáš píše: „Počúvala (ich) aj jedna bohabojná žena menom Lýdia, obchodníčka so šarlátom z mesta Tyatíry. Tej otvoril Pán srdce, aby pozorne počúvala, čo Pavel hovoril.“ (Sk 16:14)

Toto je tá vrcholná milosť, o ktorú sa usilovali všetky predchádzajúce milosti rozvíjajúce srdce. V jednom momente Duch konečne otvorí srdce našich detí, aby venovali pozornosť evanjeliu iným spôsobom ako doteraz — a v tom je život.

Niektoré okamihy vytvárajú pre Boha špeciálnu príležitosť na to, aby rozdával túto milosť. Do týchto špecifických okamihov nevkladáme všetku svoju nádej a s Božou pomocou si nebudeme zúfať, ak sa neskončia tak, ako sme dúfali, avšak je vhodné, aby sme sa nad nimi z času na čas zamysleli.

K momentom, ktoré môžu podnietiť tento druh obrátenia, patria:

• Služby Božie na Veľký piatok alebo Veľkonočnú nedeľu
• Pohreb alebo spomienková bohoslužba
• Štedrý večer
• Nečakaná chvíľa strachu alebo utrpenia, napríklad nehoda alebo diagnostikovanie rakoviny
• Nezabudnuteľná kázeň v obyčajnú nedeľu
• Obzvlášť dojímavé rodinné chvály

Zamyslite sa nad tým, ako vyťažiť z hocijakej z tých špeciálnych príležitostí, ktoré vám Boh vo svojej prozreteľnosti dal. Sú to skutočné dary.

Ukážte im Krista

Môžeme prosiť Boha, aby nám pomohol vidieť, čo robí Duch v živote našich detí a hľadať tých päť koní, ktoré obrábajú pôdu srdca našich detí a vnúčat.

Možno si myslíte: „Vo svojom synovi alebo dcére som nevidel ani jednu z týchto milostí,“ a máte ťažké srdce. Možno máte dieťa, ktoré už má 10 alebo 25 rokov. Čo by som vám na to povedal?

Po prvé, pripomenul by som vám, že Ježiša sa dotklo vaše bolestivé srdce a váš Otec vie, že plačete ešte predtým, než sa modlíte (Mt 6:8). Zamyslite sa nad Žalmom 94:19: „ Keď množstvo starostí ma tlačí, ukájajú mi dušu Tvoje útechy.“

Po druhé, majte na pamäti, že ani najlepší rodičia nedokážu priviesť dušu k životu. Nie je to zodpovednosť, ktorá by nám prislúchala. Pre rodičov 10-ročných detí je chytiť sa do tejto pasce ľahšie, tak sa učme od rodičov 25-ročných detí. Je pravdepodobnejšie, že títo rodičia spoznali svoju neschopnosť dať duchovný život. Slobodu nájdeme, keď prenecháme Duchu prácu, ktorú dokáže urobiť len On sám.

Po tretie, modlite sa k Otcovi v Ježišovom mene a dúfajte cez slzy. Či už je to 10— alebo 25-ročné dieťa, milujte ho počas tohto obdobia a trpezlivo ho nasmerujte na Krista, ktorý je v láske zvrchovaný.

Ukazujte im Ho, drahí priatelia, milujúcou výchovou a srdcom nádeje, ktoré máte vo svojom Bohu.