Hebrejský pohľad na evanjelium a jeho prekvapivých nositeľov

Aké krásne sú nohy zvestovateľa

V hebrejčine je ekvivalentom slova evanjelium slovo besorah a ten, kto o tom podáva správu, je zvyčajne mevaser. Táto osoba nie je len obyčajným poslom, ktorý prenáša informácie od jednej osoby k druhej. Táto osoba je špeciálne poverená prinášať dôležité správy, ktoré sú zvyčajne veľmi dobré. (1) Môže to byť správa o narodení (ako v Jer 20:15), ale častejšie sú to správy celonárodného významu, ako napríklad víťazstvo v bitke, koniec vojny, alebo že sa moci ujal nový kráľ.

V Novom zákone sa tí, ktorí šíria evanjelium, nazývajú ευαγγελιστές, „evanjelisti“. V širšom zmysle by sa dalo povedať, že mevaser je zvestovateľ, ten, kto robí oficiálne ohlasovanie. Jedno z miest, kde ho nachádzame, je v Izaiášovi 52:7 (Ekumenický preklad):

Aké milé sú na vrchoch nohy mevaser,

ktorý oznamuje pokoj, posla blaha,

ktorý ohlasuje spásu

a hovorí Sionu: „Tvoj Boh kraľuje!“

Predstavte si tú scénu — medzi Izraelom a nepriateľom prebieha dlhá bitka a osud národa visí na vlásku. Prechádzajú mučivé mesiace a každú domácnosť pohlcujú obavy z možnej straty manžela alebo syna. Napokon sa nepriateľ vzdá a z bojiska je vyslaný mevaser, aby oznámil túto novinu: Boh im daroval víťazstvo!

Už len zahliadnuť v diaľke bežca, za ktorým sa dvíha oblak prachu, muselo byť zdrojom radosti, pretože všetci vedeli, že pravdepodobne prináša správu, na ktorú tak dlho čakali.

Keď sa zamyslíme nad Novým zákonom z hebrejského hľadiska, môžeme si predstaviť, ako slovo euangelion/ besorah nesie tento obraz. Po stáročiach čakania prišiel Boh svojmu ľudu na pomoc v osobe Ježiša Krista. Porazil hriech a smrť a vyhral bitku. Celé ľudstvo bolo vyzvané, aby činilo pokánie a prijalo Ježiša ako Božieho pomazaného Kráľa nad svojimi životmi.

Prekvapujúci poslovia

Možno vás prekvapí, kto je v Starom zákone/hebrejskej Biblii vybraný za nositeľa evanjelia. Určite boli s dôležitými správami posielaní muži, ako je to uvedené v Izaiášovi 52:7. Prekvapivo však nachádzame aj ženy poverené na túto úlohu. (2) V jednotnom čísle sa ženská zvestovateľka nazýva mevaseret a v množnom čísle sú to mevaserot. Uvažujme o tomto úryvku:

Povstane Boh a rozpŕchnu sa Jeho nepriatelia,

zutekajú pred Ním tí, čo Ho nenávidia…

Pán vydal ohlas,

veľký je zástup zvestovateľkýň (mevaserot) víťazstva.

Králi vojsk utekajú, utekajú

a pani domu delí korisť. (Ž 68:2, 12–13)

V tomto žalme to znie, akoby Boh opäť vyhral bitku. Teraz určil armádu žien, aby hlásali posolstvo, že sa vodcovia desivých nepriateľských práporov zľakli a utekajú preč. Prečo toto slovo odovzdávajú práve ženy? Možno boli všetci muži povolaní na bojisko. Tí, ktorí počujú ich správu, sú ženy, ktoré sú ešte doma a radostne sa objavujú, aby si prevzali cennosti, ktoré tu zanechali utekajúci útočníci.

Ďalším dôvodom môže byť ďalšia tradícia rozšírená na starovekom Blízkom východe — keď sa vyhrala bitka, ženy oslavovali víťazstvo triumfálnym spevom a tancom. Vidíme to po tom, ako Boh porazil egyptské vojsko pri Červenom mori, keď Miriam viedla ženy s tamburínami a tancom a spievala: „Spievajte Hospodinovi, lebo sa veľmi preslávil, kone a jazdcov vrhol do mora.“ (2. M 15:21)

V Knihe Sudcov v piatej kapitole vidíme, ako sa Debora pripojila k Barakovi a viedla víťaznú pieseň, ktorá pripomínala porážku Izraelitov nad Kanaánčanmi. A keď sa Dávid a Saul vrátia z boja, ženy tancujú na refrén: „Porazil Saul svojich tisíc a Dávid svojich desaťtisíc“ (1. S 18:7). V Žalme 68 to znie, akoby ženy ohlasovali dobrú správu a zároveň oslavovali víťazstvo.

Zvestovateľka Sionu

V ďalšej kľúčovej pasáži Starého zákona sa nachádza podobný obraz Boha, ktorý posiela zvestovateľku s úžasnou správou. Ak však čítate text len v slovenčine, nemôžete ho počuť:

Vystúp na vysoký vrch, Sion,

(ty) hlásateľ radostnej zvesti,

hlasno zvolaj, Jeruzalem,

hlásateľ radostnej zvesti!

Hlasno volaj, neboj sa,

povedz judským mestám: Ajhľa, Boh váš! (Iz 40:9)

V hebrejčine je slovo „ty“ spolu so všetkými slovesami v tomto verši ženského rodu. (3)

Boh tu povoláva zvestovateľku, aby vystúpila na hory v blízkosti Jeruzalema a hlasno ohlásila, že Boh prišiel. Ohlasovanie bude počuť nielen Jeruzalem, ale aj všetky okolité mestá. (4) To, čo zvestovateľka oznamuje, je nesmierne potešujúce:

Ajhľa, Hospodin, Pán prichádza s mocou,

Jeho rameno zasahuje.

Hľa, Jeho mzda je pri Ňom

a Jeho odmena je pred Ním.

Pásť bude svoje stádo ako pastier,

zhromaždí ho svojím ramenom,

jahniatka ponesie v náručí,

pridájajúce ovce povedie. (Iz 40:10–11)

Boh tu nie je bojovník, ktorý sa vracia z boja, ale milujúci pastier, ktorý láskavo vedie svoje stádo domov. Izaiáš hovoril proroctvo o konci vyhnanstva do Babylonu, keď sa po sedemdesiatich rokoch trýznenia Božím trestom Judejci konečne mohli vrátiť do svojej krajiny. Boh by ich prišiel víťazne vziať do náručia a odniesť domov. (6)

My kresťania počúvame toto proroctvo ako očakávanie Kristovho príchodu, aby zachránil stratené a blúdiace Božie ovce.

Mnoho obrazov plných radosti

Možno si myslíte, že „evanjelium“ sa začína v Novom zákone, ale hebrejská Biblia obsahuje veľa obrazov radostnej zvesti, ktorú ohlasuje mevaser alebo mevaseret. Boh už veľmi dlho vyhráva víťazstvá a prekvapuje svoj ľud dobrými správami.

Zistili sme tiež, že Boh v minulosti ustanovil nielen mužov, ale aj ženy, aby ohlasovali posolstvo evanjelia. Hoci v Novej zmluve v skutočnosti nevidíme, že by sa ženy nazývali „evanjelistkami“ (ευαγγελιστές), v evanjeliách je kľúčová scéna, kde by sa dalo povedať, že mali túto úlohu. Na úsvite toho dňa po ukrižovaní boli úplne prvými ľuďmi, ktorí boli informovaní o tom, že Kristus vstal z mŕtvych, Mária Magdaléna, Johana a Mária, Jakubova matka, ako aj niekoľko ďalších žien (L 24:6). Ony boli poverené, aby Ježišovým najbližším učeníkom oznámili túto rozhodujúcu správu o Božom víťazstve nad smrťou.

Stavím sa, že je to česť, na ktorú tieto ženy dodnes nezabudli.

~~~~~

(1) Predpokladalo sa, že besorah je dobrá správa, ale niekedy to, paradoxne, bola zlá správa. Jeremiáš v zármutku preklína mevasera, ktorý oznámil jeho narodenie otcovi (Jer 20:15).

(2) Tak to bolo aj inde na starovekom Blízkom východe. David Baker píše: „Hoci poslovia boli spravidla muži, v Mezopotámii vykonávali túto funkciu aj ženy (dcéra posolstva).“ Anat prináša dobré správy Baalovi v ugaritskom mýte o Baalovi a kričí: „Mám dobré správy, Baal. Prinášam ti dobré správy.“ Jeho dlho očakávaný dom môže byť postavený, rovnako ako bude obnovený tento dlho vyhnaný ľud. Zondervan Illustrated Bible Backgrounds Commentary Vol. 4, (Grand Rapids, Zondervan, 2009), str. 132

(3) Pre tých, ktorí vedia hebrejsky:

עַ֣ל הַר־גָּבֹ֤הַ עֲלִי־לָךְ֙ מְבַשֶּׂ֣רֶת צִיּ֔וֹן

הָרִ֤ימִי בַכֹּ֨חַ֙ קוֹלֵ֔ךְ מְבַשֶּׂ֖רֶת יְרוּשָׁלִָ֑ם הָרִ֨ימִי֙ אַל־תִּירָ֔אִי

 אִמְרִי֙ לְעָרֵ֣י יְהוּדָ֔ה הִנֵּ֖ה אֱלֹהֵיכֶֽם׃

(4) Niektoré preklady Izaiáša 40:9  interpretujú ženské koncovky tak, akoby Boh hovoril Sionu, aby bol zvestovateľom (mesto Jeruzalem), a nie aby poslal zvestovateľa na Sion. To nedáva zmysel, pretože miesto, na ktoré je posielaný zvestovateľ, musí byť špecifikované. Je to, akoby mestu Jeruzalem povedal, aby vybehlo na horu a oznámilo novinu, a nie že posiela posla do mesta a dedín na okolitých svahoch.

Ďakujem Sharon Buth Alley z Biblického jazykového centra za to, že sa podelila o svoje znalosti hebrejčiny.