Keď nás rozptýlenia držia preč od našich detí

„Mamka. Mamka. Mamka!“

Zdvihla som oči na svojho syna. „Prepáč. Čo?“ spýtala som sa.

„Počula si niečo z toho, čo som povedal?“

„Nie,“ priznala som.

„Myslím, že si závislá od svojho telefónu,“ poznamenal.

Na mojom jazyku sa nazbierali ospravedlnenia a zdôvodnenia. Chcela som mu povedať o „dôležitom“ e-maile, ktorý som musela poslať. Ale pravdou je, že mal pravdu.

Vplyv technológií

Nedávno som napísala článok o investovaní obmedzeného času, ktorý máme k dispozícii s našimi deťmi. Jedným z najväčších žrútov nášho času sú technológie, a to pre prístup k virtuálnemu životu, ktorý nám umožňujú. Naše životy sa točia okolo tohto prístupu a jeho vplyv na nás je silný. Vždy je e-mail, ktorý treba skontrolovať, správy, na ktoré treba odpovedať, stavy, ktoré treba aktualizovať, obrázky a videá, ktoré treba vidieť či zverejniť. A musí to byť urobené hneď (alebo si to myslíme) — odsúvajúc všetko ostatné na vedľajšiu koľaj.

Vždy je e-mail, ktorý treba skontrolovať, správy, na ktoré treba odpovedať, stavy, ktoré treba aktualizovať, obrázky a videá, ktoré treba vidieť či zverejniť.

Technológie nepochybne prinášajú do našich životov mnoho výhod. Ale nemôžeme byť naivní, čo sa týka dôsledkov, v prvom rade ich dopadu na osobné vzťahy. Odlákavajú nás od kontaktu tvárou v tvár a skutočných autentických spojení. Väčšinu času sú zabijakom času. Vťahujú nás a pohlcujú hodiny. Myslíme si, že sa prihlasujeme, aby sme si skontrolovali jednu vec, a o hodinu neskôr konečne odídeme. Obmedzené zrnká piesku v hodinách nášho života padajú, zatiaľ čo naše prsty behajú po obrazovke alebo klikajú po celé naše utekajúce dni. A ako mi pripomenul môj syn, koľko zo skutočného života prepasieme, keď sú naše oči prilepené na obrazovku nášho virtuálneho života?

Technológie, ako akékoľvek iné dobro, sa môžu stať zlými, keď naše srdcia deformujú ich úlohu. To, že máme schopnosť čítať e-maily, správy a aktualizácie stavov, nás robí náhlivými. Je to zábava a jednoducho sa k tomu znova a znova vraciame. Ale čas je príliš hodnotný. Je to poklad sám osebe. A nemýľte sa: nadužívanie technológií túži po našom čase — našom poklade — ktorý túži po našich srdciach. Pomaly sa posúva bližšie a snaží sa propagovať modlu samého seba, snaží sa nás presvedčiť, že virtuálny svet „mňa, seba samého“ je dôležitejší ako skutočný život dejúci sa priamo pred nami.

Keď sa nad tým naozaj zamyslím, moje srdce je usvedčené. Nechcem, aby si moje deti mysleli, že sa viac starám o odpoveď na správu ako o ne. Keď uvážim, koľko času som premárnila, času, ktorý nikdy nezískam späť, som dvojnásobne usvedčená. Prichádza pocit viny. Snažím sa viac a určujem si pravidlá pre používanie technológií. Rozhodujem sa nebyť nimi pohltená.

Skôr či neskôr však znova zlyhávam.

Jeho milosť je silnejšia

Písmo sa dotýka všetkých oblastí nášho života, vrátane tejto bitky so spôsobmi používania technológií. Vo svojom liste Rímskym Pavol hovorí o svojom vlastnom boji s hriechom. Vyjadril frustráciu, s ktorou sa vieme všetci stotožniť: „Veď čo konám, tomu nerozumiem, lebo nie to robím, čo chcem, ale konám to, čo nenávidím.“ (Rímskym 7:15) Všetci sme hriešnici. „Nieto spravodlivého ani jedného.“ (Rímskym 3:10) Kým žijeme v tomto svete, budeme bojovať proti svojej hriešnej prirodzenosti. Ale Pavol nás smeruje k zdroju našej pomoci: „Biedny ja človek! Kto ma vytrhne z tohto tela smrti? Ale vďaka Bohu skrze Ježiša Krista, nášho Pána!“ (Rímskym 7:24–25)

Mnohí z nás si môžu uvedomovať vplyv, ktorý na nás technológie majú, a cítia váhu našej viny pre premárnený čas. Ale ako hovorí Pavol, Ježiš je náš záchranca. Prišiel nás vykúpiť z každého jedného hriechu, vrátanie márnenia času pri smartfóne. Jeho dokonalý život sa stal naším. Jeho obetavá smrť plne splatila náš dlh. Toto znamená, že dielo Krista je dostatočné a kompletné, aby zakrylo všetky naše hriechy a dalo nám moc v boji.

Stále, keď zlyháme a potkneme sa v tomto boji proti hriechu, potrebujeme sa vrátiť k evanjeliu vždy znova a znova. Aj keď je ťah hriechu silný a aj keď nás technológie pokúšajú svojimi falošnými tvrdeniami o úspechu a dôležitosti, moc Božej milosti je silnejšia.

Je to Jeho milosť, ktorá nás zachraňuje od moci hriechu, a je to Jeho milosť, ktorá nás zachraňuje od prítomnosti hriechu v našich každodenných životoch. Kríž stojí pre nás, nie ako jednorazový zdroj odpustenia a uistenia o večnej spáse, ale tiež ako zdroj milosti pre každý okamih našich životov. A keď sa odvrátime od hriechu v pokání, môžeme odpovedať vzdávaním vďaky nášmu milostivému Bohu, pretože aj keď sme hriešnejší, ako sme si kedy mysleli, sme tiež viac milovaní a je nám odpustené viac, ako sme si kedy mysleli.

Vy to viete a ja to viem, že v našich životoch sú dôležitejšie veci, ako môžu ponúknuť počítače, telefóny a on-line platformy. Keď sa usilujeme vykupovať svoj čas pre večnosť, musíme odpočívať v Kristovej milosti a držať sa tohto prísľubu: „A som presvedčený, že Ten, ktorý počal vo vás dobré dielo, aj ho dokoná až do dňa Krista Ježiša.“ (Filipským 1:6)