Krotenie nespútaných jazykov

Tambako The Jaguar @ Flickr.com, http://www.flickr.com/photos/tambako/3753870273/

  • 24. Aug '10
  • 10 minút
  • 5912
  • 1

Aké by to bolo bývať s levom, kobrou, medveďom grizlym a mrzutým pitbullom, ak by všetci trpeli vytrvalými migrénami? Verte či nie, v domácnosti často nastane situácia, ktorá je oveľa horšia.

Aké by to bolo bývať s levom, kobrou, medveďom grizlym a mrzutým pitbullom, ak by všetci trpeli vytrvalými migrénami? Verte či nie, v domácnosti často nastane situácia, ktorá je oveľa horšia. Zvieratá sa tam potulujú tiež voľne, no dravé príšery nie sú ani krotké ani cvičené. Hoci sa ich snažia dostať pod kontrolu tí najvychytenejší tréneri zvierat, tieto vrčiace príšery sa odmietajú podrobiť. Zubadlá a uzdy vôbec nepomáhajú — slúžia len ako chutná desiata na rozžuvanie.

U nás doma všetci vieme o týchto divokých a nekontrolovateľných beštiách. Najmenej osem z nich sa už po našom dome zakrádalo. A mali by ste vedieť, že niekoľko z týchto neskrotených príšer číha aj u vás. Nezrádzajte svojho strážcu. Buďte ostražitý. Ostré jazyky si voľne pobehujú!

Jakub, Ježišov brat, opísal tieto jedovaté zmije takto: „Všetku divú zver, aj vtákov, plazy, aj morské tvory krotievajú aj krotili ľudia, ale jazyk, (toto) nepokojné zlo, plné smrtiaceho jedu, nikto z ľudí nevládze skrotiť“ (Jak 3:7–8).

Jakub ďalej hovorí, “Jazyk je ohňom; svetom neprávosti medzi našimi údmi stáva sa jazyk: poškvrňuje celé telo, a rozpaľovaný peklom zapaľuje beh života… Ním dobrorečíme Pánovi a Otcovi, ním preklíname ľudí stvorených na podobu Božiu; z tých istých úst vychádza dobrorečenie a preklínanie“ (Jak 3:6, 9–10).

Jazyk je neskrotné zviera v každom z nás, no hrozivý je hlavne u dospievajúcich a teenageroch. Tlak nadávať a robiť sarkastické a nepríjemné poznámky je veľmi veľký. Stretávame sa s tým najmä u chlapcov na strednej škole. Spýtaj sa svojho dieťaťa, či cíti tlak nadávať a ponižovať iných a odpovie ti, že „to robí každý.“

Počas vychovávania našich šiestich detí a tiež pozorovaním iných rodín, sme videli dve situácie, kedy deti zápasia s kontrolou nad svojím jazykom. Prvou je neúcta k rodičom. Môžeme sa obzrieť späť na našu generáciu a vidieť, že sme ako rodičia dali našim deťom príliš veľa slobody na reptanie a vyjadrovanie svojich myšlienok. Pamätáte si, keď bolo vaše deti skôr „počuť ako vidieť“? Zašli sme príliš ďaleko opačným smerom, keď sme dovolili našim dospievajúcim deťom bez disciplíny a kontroly prejavovať neúctu k dospelým.

Druhou oblasťou je rivalita medzi súrodencami. Kiežby sme mali účet na sumu peňazí za každú súrodeneckú šarvátku, ktorú sme videli v domácnosti Raineyovcov. Naše deti sa hádali o také životne dôležité záležitosti ako:

  • Kto dostane najväčší kúsok maminho domáceho jablkového koláča
  • Kto mal najviac priateľov v dome alebo koho priateľ prespal v dome naposledy
  • Kto urobil neporiadok a kto naposledy upratoval
  • Kto dostal povolenie niečo si obliecť: “Nikdy sa ma neopýtala, či si môže obliezť moju blúzku.“
  • Kto mal viac slobody počas dospievania
  • Kto bude v aute sedieť na prednom sedadle

Dobrá správa je, že jazyk vyučovaný a ovládaný Duchom Svätým, sa stáva mocným nástrojom požehnania. Skrotený jazyk bude spievať chvály a poskytne múdrosť a povzbudenie. Trénovaný jazyk uteší tých, čo smútia a ponúkne láskavosť cudzincovi. S takýmto jazykom môžeme vyznávať Krista a preukazovať slová lásky partnerovi, dieťaťu, rodičovi, priateľovi, ba dokonca i nepriateľovi.

Rodičovské názory

Počas hľadania kontroly nespútaných jazykov u nás doma, vám ponúkame pár názorov, ktoré sú našou príručkou:

1. Keďže vzájomná úcta je základom všetkých zdravých vzťahov, najlepším vzorom je láskavé slovo na jazyku, vo vzťahu nás ako partnerov, ale aj v komunikácií s našimi deťmi.

Ak očakávate ovládanie nespútaných jazykov vo svojej rodine, najskôr musíte očistiť svoju vlastnú reč. Príkladom môže byť otec, rozprávajúci sa s mamou a opačne — a ako sa obaja rozprávajú so svojimi deťmi. To udáva smer. Keď sa rodičia medzi sebou zhovárajú s úctou, potom môžu od svojich detí očakávať to isté.

Vulgárne vyjadrovanie je evidentne zlé. No čo so slangovými slovami, ktoré sú priamo na hranici bežného hovorového jazyka? A čo s inými toxínmi jazyka, ako je napr. ohováranie alebo kritizovanie ľudí za ich chrbtom? Počujú nás dospievajúce deti opisovať skazenou rečou susedov a kolegov? Aké komentáre na adresu nášho šéfa, farára alebo starostu musia pravidelne počúvať?

Čo hovoríme, keď nás niekto nahnevá v dopravnej špičke alebo vysype odpadky na našom dvore? Sme poslušní Božím prikázaniam, čo sa týka ctenia si našich vlastných rodičov (2. Mojžišova 20:12) alebo frfleme na to, že sa stali záťažou?

Kniha Prísloví je plná upozornení na to, ako používať jazyk. Tu sú aspoň dva na zapamätanie:

„Ústa spravodlivého sú prameňom života, ale ústa bezbožných ukrývajú násilie“ (10:11).

„Bohaprázdny ústami kazí svojho blížneho, ale spravodliví vyslobodzujú sa poznaním“ (11:9).

2. Pretože v moci jazyka je život a smrť, jazyk nášho dieťaťa musí byť vyučovaný tak, aby prinášal život.

Ako pár si potrebujete určiť presné hranice, v rámci ktorých dovolíte vášmu dospievajúcemu dieťaťu sa vyjadrovať. Aký tón hlasu chcete doma stanoviť? Dovolíte, aby sa dieťa rozprávalo s iným dieťaťom neúctivo, bez toho, aby ste ho potrestali? Potrestáte vo vašej rodine slovné zhadzovanie? Stanovíte si hranice v prípade neprimeraného hnevu? Ak áno, ako budú tieto hranice vyzerať?

Nájdete si so svojím manželom/manželkou čas a budete vaše dieťa vyučovať v tom, ako používať svoj neskrotný jazyk? Ako poznamenal autor Prísloví, v stávke je veľa: „Smrť i život sú v moci jazyka“ (Príslovia 18:21).

Vyučovanie vašich detí

Aké princípy sa musí vaše dieťa naučiť, aby bol jeho jazyk nástrojom budovania iných namiesto ich ponižovania? Ponúkame vám na zváženie niekoľko presvedčení.

1. Presvedčenie dieťaťa: Musím chápať, aký majú moje slová vplyv na iných — pre ich dobro alebo zlo.

Tak, ako je nadávanie ohavné, tak isto sú zlé aj iné úmyselné ublíženia. Počas toho, ako sa u dospievajúcich a mladých teenagerov vyvíjajú vyberanejšie schopnosti uvažovať, vzrastá aj ich schopnosť ponižovať druhých. Musíme naučiť dieťa, že ponižovanie iných akýmkoľvek spôsobom ich znižuje a je ohavné, pretože každý človek je stvorený na obraz Boží.

2. Presvedčenie dieťaťa: Musím sa naučiť, ako mať svoj jazyk pod kontrolou a to tak, aby moje slová prinášali život a požehnanie iným.

Čo je tá najkrajšia vec, čo ti niekto povedal? Ako si sa cítil po týchto slovách? Mark Twain zvykol hovoriť, že by z dobrých pochvál dokázal vyžiť dva mesiace. Takouto pozitívnou mocou dokáže jazyk, ktorý je pod kontrolou Ducha Svätého, požehnávať druhých ľudí.

Väčšine z nás to zaberie najmenej dva roky tréningu, aby sa jazyk sformoval na spoľahlivý nástroj požehnania. Mladé deti nemajú ani poňatia o tom, ako sa primerane vyjadrovať. Jazyk dieťaťa je už od narodenia nespútaný a nemá problém hovoriť na verejnosti veci ako, „Pozri mami! Ten ujo je taký tučný!“

Ukazujte, ako chváliť a povzbudzovať druhých a potom vyučujte vaše dieťa aby robilo to isté. Môžete isť napríklad postupne okolo stola a každý nech povie jednu alebo dve pozitívne veci o každom členovi vašej rodiny.

Tento opakovaný tréning na krotenie jazyka je veľmi namáhavý. Mnoho rodičov cíti, že je to úloha nesplniteľná, najmä ak je ich dieťa v štádiu skorej puberty. Rodičia sa často stiahnu a skončia s opravovaním a vyučovaním. Týmto sa naštartuje priemerné správanie namiesto dosahovania svätosti.

Predovšetkým však pomôžte vášmu dieťaťu pochopiť, že tak, ako ničivo môže jazyk pôsobiť, tak má aj nesmiernu silu pre dobro. Všetci potrebujeme rozvíjať umenie povzbudzovať a chváliť druhých. Aký úžasný dar by to bol konať tak počas celého života!

3. Presvedčenie dieťaťa: Moje slová sú odrazom stavu môjho srdca.

Pamätáte si na časy, kedy bolo neslušné používať slová nadávok na verejnosti? Vzdelaní a slušní ľudia nerozprávajú vulgárne — najmä pri rozhovore so ženou. Pár generácií dozadu, použil Rhett Butler v diele Gone With the Wind vulgarizmus, ktorý je už dnes považovaný za mierny. Vtedy to však vyvolalo pobúrenie.

Dnes majú vulgarizmy bežné miesto vo filmoch, televízií a rádiu — aj v našej kultúre. Kvôli tomuto faktu je pre vaše dospievajúce dieťa ešte náročnejšie vyhnúť sa takémuto slovníku.

4. Presvedčenie dieťaťa: Slová, ktoré používam, vyjadrujú úctu alebo neúctu k mojim rodičom a k ľuďom okolo mňa.

Jediná vec, čo viem, že mi nikdy neprešlo, bola keď som sa rozprával s mojou mamou neúctivo. Vedel som, že môj otec sa vždy postaral o to, aby mi to len tak neprešlo. Tento zdravý strach bol silnou dávkou preventívnej medicíny, spolu s mojou láskou k mame.

Pre otcov je veľmi dôležité, aby pevne stáli proti tzv. „drsnej chlapskej reči“, ktorou sa chalani v puberte snažia zastrašiť svoje mamy. Po rokoch obdivu k svojej mame môže mladý teenager náhle zistiť, že je teraz vyšší a ťažší, a dokonca že je múdrejší. Pred pár rokmi som bol nútený rázne zakročiť a pokarhať jedného z našich synov, ktorý sa správal neúctivo k Barbare. Povedal som mu: „Musíš pochopiť, že nevyhráš. Ak ťa v tejto záležitosti nechám vyhrať, tak tým v skutočnosti stratíš, pretože nebudeš mať charakter, ktorý potrebuješ v dospelosti.“

Rovnako dôležité ako úcta je to, že neskočíte na každú zápornú poznámku vášho dieťaťa. Mladí ľudia v tomto veku, skúšajúci lepšiu schopnosť vyjadrovania sa a zastávania zložitejších názorov, a často hovoria veci, ktoré sú hlúpe. Tiež tomu neveria. Musíš sa nad tým pousmiať a nechať to plávať — pokiaľ to nikomu neublíži.

Namiesto jednotlivých uštipačných poznámok si všímajte skôr celkový vzorec ich správania. Ak vás dieťa znevažuje alebo stále používa nepríjemný tón, takýto prudký jazyk musí byť skrotený.

V jeden nedeľný deň, nie dlho po tom, čo jeden z našich synov získal v šestnástich vodičský preukaz, sme išli z kostola domov a on šoféroval. Povedal som: „Synu, jazdíš príliš rýchlo.“

„Nie, nejazdím — idem v pohode,“ arogantne odpovedal, tak ako je u teenagerov v móde.

Išli sme ďalej po ceste, keď sa ozvala Barbara: „Cez tú zákrutu si išiel trošku rýchlo, nemyslíš?“

„Mami, idem v rámci povolenej maximálnej rýchlosti.“

Teoreticky to bola asi aj pravda, no tou zákrutou išiel rýchlejšie, ako by mal s autom naplneným veľkou rodinou. Napokon sme okomentovali jeho riadenie aj po tretí krát. Odpovedal arogantne a nahnevane, „Som vodič, ktorý má skúsenosti! Prečo ste na mňa takýto?“

Táto malá výmena nielenže nebola pravdivá, no bola neúctivá. Pretože sa syn opakovane vyhýbal našim pozorovaniam, bol potrestaný. Dvojtýždenný zákaz jazdenia preorientoval jeho jazyk a vyústil v príjemnejšie vyjadrovanie a opatrnejší prístup pri šoférovaní.

Tipy na tréning

Je dobré pre vás, ak sa dopredu rozhodnete, ako zvládnuť situácie podobné tejto. Ak máte plán, budete lepšie pripravení vyhnúť sa vlastnému hnevu. Neskončíte s tým, že budete mať problém udržať si svoj vlastný jazyk na uzde a hovoriť slová, ktoré neskôr oľutujete.

Všetci mávame zlé dni a niekedy je potrebné, aby sme ako rodičia tolerovali záporné poznámky. No ak v dieťati zotrváva podráždený a frflajúci duch, je čas použiť Bibliu. V jeden deň sa celá naša rodina učila naspamäť časť z Listu Filipským 2:14–15. Keby sa potom hocikto z nás začal sťažovať a reptať, niekto by sa ozval a povedal „Koľko vecí robíme bez reptania?“ Všetky veci!

Hrajte hru Dopredu sa rozhodni. Vyskúšajte so svojím dieťaťom ako by sa zachovalo v prípade ak:

  • By si buchlo kladivom po prste
  • V škole by ho prezývali čudák
  • Ak by mu povedali, že je škaredý alebo tučný
  • Ak by mu povedali, že je padavka alebo slaboch
  • Ak by videl svojho brata alebo sestru robiť niečo hlúpe a bol v pokušení ponížiť ich
  • Brat alebo sestra ho ponížia so slovami „ Ty si taký sedlák!“

Odmeň dobré správanie / potrestaj zlé správanie podľa nasledujúceho cvičenia. Vhoď určitú sumu peňazí do nádoby (Ja zvyčajne začínam s desiatimi dolármi). Zakaždým, keď vaše deti začnú medzi sebou bojovať a nedokážu to vyriešiť sami, vezmi z nádoby dolár. Vlož tam dolár vtedy, ak sú k sebe láskaví alebo sa snažia vyriešiť konflikt. Na konci určeného obdobia — my zvyčajne po dvoch týždňoch — deti vysypú to, čo v nádobe ostalo. Ak je ich správanie také zlé, že peniaze došli, siahneme po vreckovom našich detí.

Využívajte špeciálne príležitosti na vyučovanie detí, ako kladne používať jazyk. Deň vďakyvzdania (alebo Vianoce) je na to výbornou príležitosťou. Požiadaj každého člena rodiny, aby napísal päť vecí, za ktoré je vďačný a povzbuď ho, aby zároveň premýšľal nad ostatnými. Potom požiadaj každého, nech to prečíta nahlas. Nakoniec uchovaj tieto papiere na ďalšie Vďakyvzdanie.

Podobne môžete urobiť aj počas oslavy narodenín. Nech každý člen rodiny povie päť vecí, ktoré si váži na oslávencovi. Keď si precvičuje hovoriť pozitívne o iných, nebude sa už cítiť čudne.

Ako rodič môžete mať niekedy myšlienky, že už na konci tunela nie je žiadne svetlo. No naši chlapci sú žijúcim dôkazom, že dvaja úplne odlišní súrodenci, ktorí zdieľajú izbu osemnásť rokov a hádali sa o všetko viac ako desať rokov, si vedia udržať na uzde svoje jazyky a dokonca sa stali najlepší priatelia.

Keď Samuel chodil na univerzitu, postavil sa v jej areáli, zhromaždil tristo študentov — kresťanov a začal chváliť svojho brata Benjamina za jeho odvahu. Ten sa rozhodol prerušiť na rok univerzitu a odísť na misiu do Estónska, aby rozprával o Kristovi miestnym študentom. Samuel verejne poďakoval svojmu bratovi za jeho priateľstvo, podporu a život, ktorý mu ukázal. Počas toho, ako hovoril o svojej láske k Benjaminovi a ako mu bude chýbať začal vzlykať.

Keď sme s Barbarou počuli tento príbeh, v úžase sme krútili hlavami nad tým, že naše dlhoročné modlitby boli vypočuté.

Dennis a Barbara Rainey © 2010, použité s povolením www.familylife.com.

Pôvodný článok nájdete na: www.familylife.com

5/5 (4 hlasy)

Stránka chcemviac.com je zadarmo. Ak sa Vám náš obsah páči, podporte nás. Pribudne viac dobrého obsahu. Ďakujeme.

Chcem podporiť

Ak máte záujem o pravidelné novinky z nášho webu, dajte nám svoju e-mailovú adresu, a my vám ich s radosťou každý týždeň pošleme.

Kliknutím na tlačidlo „Odoberať novinky“ vyjadrujete svoj súhlas so spracovaním osobných údajov.