Manželská intimita nie je len o sexe

„Necítime sa prepojení.“ Obaja mali rovnaký pocit. Niekde na časovej osi ich vzťahu sa začali vzďaľovať a teraz mali pocit, že žijú skôr paralelné životy, než aby žili životy úzko prepojené. Ako však vyriešiť problém „prepojenosti“?

Keď sa ľudia začnú cítiť odlúčení jeden od druhého, príčinou problému je zvyčajne intimita. Existuje viacero dôvodov, prečo môže intimita klesať. Niektoré z nich sú nenápadné, ale zákerné, ako napríklad stále väčšia zaneprázdnenosť rodinného života. Iné dôvody sú zjavné a úmyselné, napríklad snaha využiť nedostatok intimity ako odplatu. Nech už je dôvod akýkoľvek, keď sa intimita začne vytrácať, môže byť ťažké vrátiť sa späť na správnu cestu. Jedným z kľúčov k opätovnému nadviazaniu vzťahov je pochopenie, že intimita je mnohostranná záležitosť. V skutočnosti existuje päť rôznych typov intimity a len vtedy, keď udržíme všetkých päť funkčných, môžeme mať manželstvo, ktoré je hlboko prepojené.

1. Duchovná intimita

Prvým — a najdôležitejším — typom intimity je duchovná intimita. Duchovnú intimitu možno považovať za centrum, z ktorého vychádzajú všetky ostatné typy intimity. Ak je duchovná intimita na vysokej úrovni, potom budú mať ostatné typy intimity, aj pri existencii období s väčšou alebo menšou intenzitou, určitú úroveň prirodzenej odolnosti. Duchovná intimita pochádza zo spoločného času stráveného pri Božom slove, vzájomnej modlitby a spoločného uctievania. Božie slovo je potravou pre naše duše (Mt 4:4; 5. M 8:3). Keď prijímame rovnakú duchovnú potravu, môžeme očakávať, že budeme rásť podobným spôsobom, a preto budeme rásť spoločne — nie oddelene.

„Ak je duchovná intimita na vysokej úrovni, potom budú mať ostatné typy intimity určitú úroveň prirodzenej odolnosti.“

Staré príslovie, že rodina, ktorá sa modlí spolu, zostáva spolu, síce nie je neomylné, ale vo všeobecnosti platí. Zároveň to neznamená len modliť sa vo vzájomnej prítomnosti, ale skutočne urobiť zo seba ústrednú časť vašich súkromných modlitieb (a nielen prosiť Boha, aby napravil všetky veci, ktoré vás na manželovi alebo manželke štvú). Uctievanie je neuveriteľne intímny akt, ktorý spája duše Ježišovho ľudu bližšie k sebe navzájom a k nemu samému. Existujú legitímne dôvody, prečo manželia nemusia uctievať jeden vedľa druhého (napr. služba na besiedke alebo v speváckom zbore), ale ak je prepojenosť problémom, možno je čas odložiť tieto aktivity na určité obdobie bokom, kým sa sústredíte na duchovnú intimitu medzi vami a vaším partnerom.

2. Rekreačná intimita

Druhým typom intimity je rekreačná intimita. Rekreačná intimita je puto, ktoré sa vytvára a posilňuje pri vykonávaní spoločných aktivít. Tieto činnosti môžu byť veľmi rôznorodé, od pokojných (napr. spoločné lúštenie krížoviek) až po extrémne (napr. lietanie na rogale), ale je to práve vzájomná radosť, ktorá podnecuje spojenie páru.

Tento druh intimity býva najvyšší na začiatku vzťahu, keď sú obaja partneri ochotní robiť a skúšať veci mimo svojej komfortnej zóny, len aby mali možnosť byť v prítomnosti toho druhého. Keď sa prítomnosť stane skôr normou ako výnimkou, naša motivácia venovať sa nezaujímavým činnostiam môže klesať. Okrem toho, keď sa život komplikuje prácou, deťmi, domom a mnohými ďalšími vecami, možnosti venovať sa rekreačnej činnosti prudko klesajú a náklady môžu prudko stúpnuť. Napriek tomu nás Boh stvoril na to, aby sme sa tešili zo životných aktivít — najmä s našimi partnermi (Kaz 9:9) — a v našich manželstvách musíme byť schopní spolu sa smiať a hrať, ak majú vydržať časy sĺz a námahy.

3. Intelektuálna intimita

Tretím typom intimity je intelektuálna intimita. Intelektuálna intimita je činnosť, pri ktorej sa navzájom spájajú ľudia, ktorí diskutujú o určitých otázkach. Témy môžu byť odľahčené (napr. obľúbený film) alebo vážne (napr. politika), ale takéto mentálne cvičenie s partnerom posilňuje váš vzťah.

„V našich manželstvách musíme byť schopní spolu sa smiať a hrať, ak majú vydržať časy sĺz a námahy.“

Podobne ako rekreačná intimita, aj intelektuálna intimita býva najvyššia na začiatku vzťahu. Často je to preto, že dvojica sa ešte len spoznáva a zisťuje ako ten druhý rozmýšľa o rôznych témach. Postupom času páry často predpokladajú, že vedia, ako ich partner zmýšľa takmer o každej otázke, a prestávajú skúmať intelektuálny svet toho druhého. Aj keď manželia často dokážu predvídať, čo si ten druhý bude myslieť o konkrétnej otázke, záleží na detailoch. Nezáleží na tom, koľkokrát už pár o nejakej otázke diskutoval, takmer vždy sa nájde nejaký nový prvok, ktorý je možné preskúmať. A odmena stojí za to.

4. Telesná intimita

Štvrtým typom intimity je fyzická intimita. Fyzická intimita je oblasť, ktorá väčšine ľudí napadne, keď počujú slovo „intímny“. Patrí sem okrem iného aj sexuálna aktivita. Existuje aj nesexuálna fyzická intimita, ako je držanie za ruky, túlenie na gauči alebo objatie. Niekedy môže nesexuálna fyzická intimita (napr. objatie) viesť k niečomu milostnejšiemu (sexuálnej aktivite), ale nemusí to tak byť vždy — a v skutočnosti je to jedna z najväčších sťažností žien.

Muži často považujú akúkoľvek fyzickú intimitu za znak toho, že ženy chcú sexuálnu blízkosť, hoci niekedy sa potrebujú len objímať. Napriek tomu zo všetkých typov intimity prináša mužom najväčšie dividendy. Keď majú zhodnotiť, ako blízko sa cítia k svojej partnerke, muži sa zvyčajne cítia najviac spojení, keď je fyzická intimita (a najmä sexuálna fyzická intimita) najvyššia. Pre kresťana to nie je žiadne prekvapenie, pretože Boh muža poučuje, aby sa v týchto činnostiach so svojou ženou tešil (Pr 5:18–19).

5. Emocionálna intimita

Piaty typ intimity je emocionálna intimita. Emocionálna intimita je, keď sa podelíme o vlastné skúsenosti s druhým človekom. Muži zápasia s týmto rozdielom nad rámec intelektuálnej intimity; avšak v jednom prípade (intelektuálna intimita) sa diskutuje o témach a zvyčajne dominujú myšlienky, zatiaľ čo v druhom prípade (emocionálna intimita) sa diskutuje o skúsenostiach a zvyčajne dominujú emócie. Muži majú tiež vo všeobecnosti oveľa obmedzenejšiu emocionálnu slovnú zásobu a necítia sa pohodlne, ak majú hovoriť o svojich emóciách. Preto muži často nerozumejú svojim manželkám, keď s nimi hovoria a myslia si, že to, čo chce, je výmena myšlienok, hoci v skutočnosti chce, aby sa niekto stotožnil s jej pocitmi.

Bez ohľadu na akékoľvek obmedzenia sú muži povolaní viesť srdce svojej ženy rovnako ako ženy sú povolané viesť sexualitu svojho manžela. Tak ako sa muži cítia najviac prepojení, keď je fyzická intimita najvyššia, ženy sa vo všeobecnosti cítia najviac prepojené, keď je najvyššia emocionálna intimita. Existuje dôvod, prečo prvá vec, ktorú Adam urobí, keď uvidí Evu, nie je, že ju dostane do postele, ale vysloví prvú ľúbostnú báseň na svete (1. M 2:23).

Cykly intimity vs. cykly izolácie

Tu je však tá zložitejšia časť: Keď sa muži cítia odlúčení, často sa snažia získať fyzickú intimitu cestou rekreačnej intimity (poďme spolu robiť niečo zábavné a možno skončíme spolu v posteli), zatiaľ čo ženy, keď sa cítia odlúčené, sa často snažia získať emocionálnu intimitu cestou intelektuálnej intimity (poďme sa o niečom porozprávať a možno sa dostaneme k vyjadreniu našich pocitov). Obaja manželia cítia odlúčenie, ale snažia sa problém riešiť opačnými spôsobmi. Vec sa ďalej komplikuje tým, že muži často nemajú chuť hovoriť o svojich emóciách, ak sa necítia fyzicky intímne. A ženy často nechcú fyzickú intimitu, ak sa necítia citovo intímne.

„Kľúčom k tomu, aby sme cítili skutočné a pevné spojenie, je vedenie partnera v týchto oblastiach.“

Páry sa tu môžu ľahko ocitnúť v cykloch izolácie a stále viac požadovať uspokojenie vlastných potrieb intimity, než budú ochotní uspokojiť potreby svojho partnera. Práve tu môže kresťanský záväzok milovať jeden druhého, aj keď to bolí (J 13:34–35; G 5:13; 6:2; Ef 4:2, 32; 1. Pt 4:8–10), pomôcť páru prejsť z cyklov izolácie do cyklov intimity, keď s láskou uprednostňujú potreby toho druhého pred svojimi vlastnými.

Kľúčom k tomu, aby sme cítili skutočné a pevné spojenie, je vedenie partnera v týchto oblastiach, a to aj vtedy, keď sa my sami cítime byť mimo. Tento typ spojenia nám prináša viac než len chvíľkové hrejivé pocity. Pomáha nám pevne stáť v dôvernej láske toho, v ktorom je naše spojenie večné a neochvejné: a tým je Boh sám.