Registrácia

Zadajte prosím do nasledujúceho formulára svoj e-mail. Na Váš e-mail bude zaslaný link na dokončenie registrácie.

Zabudli ste svoje heslo?

Zadajte prosím do nasledujúceho formulára svoj prihlasovací e-mail. Na Váš e-mail bude zaslaný link, na ktorom si budete môcť nastaviť nové heslo.

Manželská zmluva

Amy Schubert @ Flickr.com, http://www.flickr.com/photos/blitheimages/2139591215/

  • 7. Mar '11
  • 6 minút
  • 4737

Článok o tom,čo je to manželská zmluva a aký je jej význam.

Náš svadobný deň nemohol byť krajší. Svietilo slnko a pofukoval vetrík. Hneď po zobudení som prežívala pokojné ráno. „Dnes sa vydávam," pomyslela som si, kým som sa vyžívala v slnečných lúčoch prenikajúcich cez okno. Ach… chvíľka pokoja… a potom zmizla.

Po zvyšok dňa mi v tele prúdila veľká dávka adrenalínu. Posledné dokončovanie detailov svadby nemalo konca a čakal nás siahodlhý zoznam vecí, na ktoré bolo treba pamätať. Len nezabudnúť prstene, povolenie k sobášu… Dokonca aj obliekanie bola fuška. Navliecť sa do svadobných šiat nie je hračka!

Deň ubehol ako voda. Všade naokolo známe tváre, kvety, fotoaparáty — nebolo času na oddych. Najprv fotografovanie, rýchlo na obrad a nakoniec oslava a tancovanie. Kým som sa spamätala, už som bežala dolu schodmi k svadobnému autu a opúšťala hostí. Bolo po všetkom.

Moje spomienky na svadobný deň sa dajú prirovnať k sledovaniu videa s rýchlym pretáčaním. Predlhých deväť mesiacov starostlivého plánovania sa v sobotu šiesteho septembra premietlo do piatich rušných hodín. Čo mi však jasne ostáva v mysli, je náš sľub.

Čo bolo v ten deň také dôležité, že starí priatelia, s ktorými sme sa roky nevideli, podstúpili dlhú cestu, len aby ho mohli prežiť s nami? Prečo boli členovia rodiny ochotní obetovať sa, len aby všetko išlo hladko? Čakali len na 45-minútový obrad, objatie pri blahoželaní a kúsok torty?

Nie. Prišli, aby počuli, ako si sľubujeme, že zostaneme manželmi, „kým nás smrť nerozdelí". Svojím sľubom sme s Davidom uzavreli zmluvu a oni prišli, aby sa stali jej svedkami a potvrdili ju.

Dodržiavanie manželskej zmluvy, potvrdenia, že sa staneme jedným telom, si vyžaduje rozhodnutie obetovať samých seba. Sám Ježiš Kristus spečatil novú zmluvu medzi Bohom a človekom, keď sa obetoval na kríži. V Lukášovi 22:19b, 20b Ježiš hovorí: „Toto je moje telo, ktoré sa vydáva za vás… Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás."

Ježišovu smrť spomína aj Pavol pri opise dokonalého manželstva v liste Efezským: „Ako je teda cirkev poddaná Kristu, tak (nech) sú ženy (poddané) mužom vo všetkom. Mužovia, milujte si ženy, ako aj Kristus miloval cirkev a seba samého vydal za ňu… " (5;24–25).

Ako Ježiš zomrel za nás, aby sme mohli byť v zmluvnom vzťahu s Ním, David a ja musíme zomrieť svojim zemským túžbam, aby sme mohli uzavrieť zmluvu medzi sebou a naplniť sľub, že sa budeme milovať, ctiť a starať o druhého „v dobrom i zlom, v bohatstve i chudobe, v zdraví i chorobe až do smrti."

Po vyslovení sľubu a pred zapálením sviečky jednoty sme s Davidom spoločne prijali Večeru Pánovu, aby sme potvrdili zmluvu, ktorú sme v ten deň uzavreli medzi nami a Bohom. „Toto je Ježišova krv," zašepkal kňaz, keď mi podával kalich. Táto veta ma zasiahla hlboko v srdci a keď som odpíjala „z krvi", po lícach mi stekali slzy.

Myslela som na všetku bolesť, ktorú Kristus pretrpel, aby uzavrel zmluvu so mnou a potom som premýšľala o bolesti, ktorú budem musieť zniesť ja, aby som dodržala zmluvu s Davidom. Prekonať bolesť zo zranenej pýchy, nesplnených očakávaní a obetí pre našu rodinu, ktorú sme v tej chvíli zakladali.

V istom zmysle som bola svedkom vlastnej smrti.

Bol to deň plný protichodných pocitov. Slzy sa miešali s radosťou. Slzy smútku nad koncom a smrťou minulosti i predchádzajúceho života a radosť zo spojenia dvoch ľudí, z nádeje do budúcnosti.

Krása nášho svadobného dňa trvala krátko. Všetko plánovanie sa skončilo, kvety zvädli, sviečky sa roztopili a usmievavé tváre sa vrátili domov. Ostáva však zmluva, ktorú sme uzavreli.

Je teda manželstvo hodné takejto zmluvy? Oplatí sa kvôli nemu vzdať vlastného života, aby sme sa stali jedno s iným človekom? Je hodné smrti? Áno! Spoločenstvo, naplnenie a každodenné pripomínanie si vzťahu s Kristom je len kúsok z toho, čo nám manželstvo ponúka.

Máme celý zvyšok života, aby sme spolu rástli, čelili svetu a plnili zmluvu, ktorú sme uzavreli v deň, keď sme sa stali jedným telom.

Sabrina Beasley ©  2010. Použité s povolením familylife.com.

Pôvodný článok nájdete na: http://www.familylife.com

Poznámka: Autorka článku, Sabrina Joyce Beasleyová, sa vydala za Davida Beasleyho 6.septembra 2003. V tomto príbehu opisuje svadobný obrad a význam manželskej zmluvy.

Náš svadobný deň nemohol byť krajší. Svietilo slnko a pofukoval vetrík. Hneď po zobudení som prežívala pokojné ráno. „Dnes sa vydávam,“ pomyslela som si, kým som sa vyžívala v slnečných lúčoch prenikajúcich cez okno. Ach… chvíľka pokoja… a potom zmizla.

Po zvyšok dňa mi v tele prúdila veľká dávka adrenalínu. Posledné dokončovanie detailov svadby nemalo konca a čakal nás siahodlhý zoznam vecí, na ktoré bolo treba pamätať. Len nezabudnúť prstene,povolenie k sobášu… Dokonca aj obliekanie bola fuška. Navliecť sa do svadobných šiat nie je hračka!

Deň ubehol ako voda. Všade naokolo známe tváre, kvety, fotoaparáty — nebolo času na oddych. Najprv fotografovanie, rýchlo na obrad a nakoniec oslava a tancovanie. Kým som sa spamätala, už som bežala dolu schodmi k svadobnému autu a opúšťala hostí. Bolo po všetkom.

Moje spomienky na svadobný deň sa dajú prirovnať k sledovaniu videa s rýchlym pretáčaním. Predlhých deväť mesiacov starostlivého plánovania sa v sobotu šiesteho septembra premietlo do piatich rušných hodín. Čo mi však jasne ostáva v mysli, je náš sľub.

Čo bolo v ten deň také dôležité, že starí priatelia, s ktorými sme sa roky nevideli, podstúpili dlhú cestu, len aby ho mohli prežiť s nami? Prečo boli členovia rodiny ochotní obetovať sa, len aby všetko išlo hladko? Čakali len na 45-minútový obrad, objatie pri blahoželaní a kúsok torty?

Nie. Prišli, aby počuli, ako si sľubujeme, že zostaneme manželmi, „kým nás smrť nerozdelí“. Svojím sľubom sme s Davidom uzavreli zmluvu a oni prišli, aby sa stali jej svedkami a potvrdili ju.

Dodržiavanie manželskej zmluvy, potvrdenia, že sa staneme jedným telom, si vyžaduje rozhodnutie obetovať samých seba. Sám Ježiš Kristus spečatil novú zmluvu medzi Bohom a človekom, keď sa obetoval na kríži. V Lukášovi 22:19b, 20b Ježiš hovorí: „Toto je moje telo, ktoré sa vydáva za vás… Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás.“

Ježišovu smrť spomína aj Pavol pri opise dokonalého manželstva v liste Efezským: „Ako je teda cirkev poddaná Kristu, tak (nech) sú ženy (poddané) mužom vo všetkom. Mužovia, milujte si ženy, ako aj Kristus miloval cirkev a seba samého vydal za ňu… “ (5;24–25).

Ako Ježiš zomrel za nás, aby sme mohli byť v zmluvnom vzťahu s Ním, David a ja musíme zomrieť svojim zemským túžbam, aby sme mohli uzavrieť zmluvu medzi sebou a naplniť sľub, že sa budeme milovať, ctiť a starať o druhého „v dobrom i zlom, v bohatstve i chudobe, v zdraví i chorobe až do smrti.“

Po vyslovení sľubu a pred zapálením sviečky jednoty sme s Davidom spoločne prijali Večeru Pánovu, aby sme potvrdili zmluvu, ktorú sme v ten deň uzavreli medzi nami a Bohom. „Toto je Ježišova krv,“ zašepkal kňaz, keď mi podával kalich. Táto veta ma zasiahla hlboko v srdci a keď som odpíjala „z krvi“, po lícach mi stekali slzy.

Myslela som na všetku bolesť, ktorú Kristus pretrpel, aby uzavrel zmluvu so mnou a potom som premýšľala o bolesti, ktorú budem musieť zniesť ja, aby som dodržala zmluvu s Davidom. Prekonať bolesť zo zranenej pýchy, nesplnených očakávaní a obetí pre našu rodinu, ktorú sme v tej chvíli zakladali.

V istom zmysle som bola svedkom vlastnej smrti.

Bol to deň plný protichodných pocitov. Slzy sa miešali s radosťou. Slzy smútku nad koncom a smrťou minulosti i predchádzajúceho života a radosť zo spojenia dvoch ľudí, z nádeje do budúcnosti.

Krása nášho svadobného dňa trvala krátko. Všetko plánovanie sa skončilo, kvety zvädli, sviečky sa roztopili a usmievavé tváre sa vrátili domov. Ostáva však zmluva, ktorú sme uzavreli.

Je teda manželstvo hodné takejto zmluvy? Oplatí sa kvôli nemu vzdať vlastného života, aby sme sa stali jedno s iným človekom? Je hodné smrti? Áno! Spoločenstvo, naplnenie a každodenné pripomínanie si vzťahu s Kristom je len kúsok z toho, čo nám manželstvo ponúka.

Máme celý zvyšok života, aby sme spolu rástli, čelili svetu a plnili zmluvu, ktorú sme uzavreli v deň, keď sme sa stali jedným telom.

3/5 (1 hlas)

Ak máte záujem o pravidelné novinky z nášho webu, dajte nám svoju e-mailovú adresu, a my vám ich s radosťou každý týždeň pošleme.

Kliknutím na tlačidlo „Odoberať novinky“ vyjadrujete svoj súhlas so spracovaním osobných údajov.