Moja modlitba za nový rok

Niektorí z nás o týchto otázkach možno premýšľajú už od konca januára minulého roka, lebo už vtedy začínali naše nádherné nové predsavzatia práchnivieť a zapadať prachom. Čím to je, že sa naše dobré predsavzatia pokazia rýchlejšie ako kartón mlieka a vajcia? 

Mnoho predsavzatí sa nenaplní jednoducho preto, lebo sa nemodlíme. Vykročili sme odvážne, ambiciózne a aj s istým nadšením. Možnože v prvý januárový deň sa za svoje predsavzatia aj modlíme tak, ako sa človek modlí v aute pred tým, než vyrazí na dlhú cestu. No ešte skôr, než sa vôbec vydáme na diaľnicu nového roka, sme už stratili niekde za sebou modlitbu a spolu s ňou aj silu, ktorú potrebujeme, aby sme v akomkoľvek novom zvyku či spôsobe vytrvali. Bez modlitby za pomoc od Boha sa aj naše najzmysluplnejšie predsavzatia rozplynú a celkom stratia. Keby aj zdanlivo uspeli, bolo by to bez toho, že by akýmkoľvek spôsobom prinášali zmysluplné svedectvo o Bohu. Ešte skôr, než si dáte nejaké predsavzatia, rozhodnite sa pre modlitbu. Ak si žiadne predsavzatie nedáte, rozhodnite sa pre zmenu a rast vďaka modlitbe a nie vďaka svojej vlastnej vôli.

Ešte skôr, než si dáte nejaké predsavzatia, rozhodnite sa pre modlitbu.

Ostáva už len niekoľko hodín do konca roku 2016, nový rok sa teda rýchlo blíži, a ja rozmýšľam ani nie tak o tom, čo ja spravím inak, ako skôr o tom, čo spraví Boh vo mne a skrze mňa.

Zmeny, ktoré vo svojom živote najviac potrebujem — môj život viery, manželstvo, stravovacie návyky, šport, moja služba — sa nemôžu začínať ani končiť so mnou. Tak sa musím modliť.

Moja nová modlitba, dôležitejšia pre budúci rok než akákoľvek iná, je táto:

Pane, nauč ma o sebe viac než to, čo už viem, pokor ma znova tým všetkým, čo neviem a učiň, aby to, čo viem, v mojom živote viacej ožilo a bolo sa pravdivejšie.

Pane, pomôž mi, aby som ťa videl viac ako kedykoľvek predtým.

Každý nový deň a každý nový rok sa začína rovnakou modlitbou: „Otvor mi oči, aby som videl zázraky Tvojho zákona.“ (Ž 119:18)  Vďaka Duchu, ktorý v nás prebýva a neuveriteľnou nádherou slov samotného Boha pred očami, nemáme nikdy dôvod uspokojiť sa len s tým, čo už poznáme. Jednoznačne musíme očakávať, že tento rok uvidíme a porozumieme veciam o Bohu, ktoré sme nikdy predtým nevideli.

Nikdy sa neprestaňme modliť, aby nám Boh dal „Ducha múdrosti a zjavenia v poznávaní Jeho a osvietil oči… srdca“, aby sme Ho spoznali lepšie, aby sme spoznávali Jeho nádej, bohatstvo a Jeho moc (Ef 1:17–18). Poproste Boha, aby sa vám tento rok zjavil skrze svoje slovo ešte viac, než kedykoľvek predtým.

Pane, odhaľ mi, ako málo ťa ešte poznám.

Satan je natoľko prefíkaný, že aj naše poznanie Boha dokáže prekrútiť na pokušenie k hriechu. Nepoznaťť Boha vždy vedie k zlu, ale aj poznaťť Boha môže byť bezbožné. O Bohu môžeme vedieť dosť na to, aby sme boli spasení, ale mnohí máme aj poznanie, vďaka ktorému sme pyšní.

Poproste Boha, aby sa vám tento rok zjavil skrze svoje slovo ešte viac, než kedykoľvek predtým.

Apoštol Pavol vystríha: „Ale poznanie vedie k namyslenosti, láska však buduje. Ak si niekto myslí, že poznal niečo, ešte vždy nepoznal tak, ako treba poznať. Ale keď niekto miluje Boha, toho pozná Boh.“ (1. Kor 8:1–3) Je tragédiou, keď teológia, ktorá by nás mala voviesť do úplnej pokory, nám dá zvláštnym obratom pocit, že sme lepší, než naozaj sme. (Rim 12:3)

Pravá teológia, nech už je akokoľvek sofistikovaná, dôsledná a precízna, má znieť ako chvála: „Keď hľadím na Tvoje nebesá, na dielo Tvojich prstov, na mesiac a hviezdy, ktoré si upevnil: Čo je človek, že naň pamätáš? “ (Ž 8:4–5)  Ako sa vám bude Boh viac zjavovať, poproste Ho, aby vám ukázal aj to, ako málo Ho ešte poznáte a ako málo si zaslúžite poznanie, ktorého sa vám dostalo. Poproste Ho, aby ste sa pokorili.

Pane, sprav, aby to, čo o Tebe viem, sa v mojom srdci viac zakorenilo.

Svet nás od útleho detstva učí, aby sme ohodnotili napredovanie všetkými možnými, ale nie správnymi mierami. Dvadsať aj viac rokov sme sa učili matematiku, dejepis alebo inú vedu a rok čo rok sme samých seba hodnotili výsledkami testov a známkami na vysvedčení. No kresťanský život, to jednoducho nie je len nejaký kurz Systematickej teológie. Zrelosť sa meria duchovným monitorom srdca, a nie nejakým globálnym teologickým informačným systémom. Meria sa charakterom, nie vedomosťami.

Ako teda zmeníme to, čo vieme, na to, aby sme naozaj rástli ako kresťania? Skrze modlitbu. Modlitba je iskrou, ktorá zapaľuje plameň poznania, ktoré sme časom nadobudli. Tim Keller píše, že modlitba pretvára teológiu na skúsenosť. Skrze modlitbu prežívame Jeho prítomnosť a prijímame Jeho radosť, lásku, pokoj a Jeho uistenie. Mení sa náš postoj, správanie a charakter… Modlitba je cesta, skrze ktorú sa všetko, čomu veríme a čo Kristus pre nás vybojoval, mení na silu, ktorou disponujeme. Modlitba je cesta, ktorou je pravda zapracovávaná do srdca a začínajú sa vytvárať nové inštinkty, reflexy a sklony. (Modlitba, Keller)

Tak ako zapadlo slnko nad rokom, ktorý uplynul, nech Syn povstane tak ako ešte nikdy predtým na horizonte nášho srdca.

Príliš často milujeme viac to, čo sme sa o Bohu naučili ako Boha samotného a v takom prípade sa náš život nijako podstatne nemení. Získavame viac a viac poznania, ale pritom sa vôbec nemeníme. No ak sa naozaj nikdy nemeníme, je pravda, že sme vôbec poznali Boha? Keller, opierajúc sa o Kalvína, pokračuje: „Možno o Bohu viete veľa, ale Boha naozaj nepoznáte dovtedy, kým poznanie toho, čo pre vás v Ježišovi Kristovi vykonal, nezmení štruktúru základov vášho srdca.“

Viac Boha, menej pýchy a byť viac podobný Kristovi. Tak, ako slnko zapadlo nad rokom, ktorý uplynul, nech Syn povstane tak ako ešte nikdy predtým na horizonte nášho srdca.