Najčastejšia otázka mladých kresťanov o chodení

https://unsplash.com/photos/xCmvrpzctaQ

  • 11. Feb '22
  • 10 minút
  • 1456
  • 16

Jednou z najčastejších otázok, ktoré riešia mladí kresťania pri chodení, je: Môžem chodiť aj s človekom, ktorý nie je veriaci (nasledovník Ježiša)? Dal som dokopy 7 najčastejších mýtov, ktorým ľudia veria o chodení s človekom, ktorý neverí v Ježiša. Dúfam, že vám pomôžu pri vašich rozhodnutiach.

Mýtus #1: každý potrebuje svoju spriaznenú dušu

Veď aj Boh povedal Adamovi, že nie je dobré byť človeku osamote. Čím skôr ju nájdem, tým lepšie. Treba začať možno aj na strednej, ak sa dá.

Zapneš rádio a počuješ:  All you need is love… Pustíš si YouTube a vidíš vysmiate páry, ako cestujú okolo sveta. Pozeráš svoj obľúbený seriál, ktorý sa točí — ako ináč — okolo toho, kto s kým chodí a kto sa komu páči.

Nikoho z nás nemíňa kultúra, v ktorej žijeme, a tá je nastavená jednoznačne. Všetko, čo v živote potrebuješ, je láska. Keď to budeš mať, budeš šťastný.

Každý hlas, ktorý počuješ, ti „šepká“, že čím skôr vyriešiš tento zásadný problém svojho života (samotu), tým lepšie. Na to, aby si bol šťastný/šťastná, potrebuješ svoju spriaznenú dušu, svoju druhú polovičku, chýbajúci kúsok puzzle.

Hollywood vraví, že keď sa tak stane, všetko sa vyrieši. Všetko bude v poriadku. Každý romantický film takto končí.

Lenže život sa nekončí romantickým večerom, nocou ani svadbou. A realita ťa môže riadne vydesiť. Priemerná rozvodovosť, množstvo partnerov, ktorých človek vystrieda pri hľadaní „toho pravého“, sklamania, bolesť, zlomené srdce, frustrácia, hnev, smútok… Toto nám už hlava spracovať nechce. Ako je to možné?

Pravdou je, že: Žiaden romantický vzťah s človekom nedokáže naplniť všetky tvoje potreby.

Urobili sme ako spoločnosť z romantického vzťahu niečo, čím nie je a nikdy nemal byť…

Adele vo svojej piesni Easy on me, kde spracováva svoj rozvod, spieva:

I had good intentions

And the highest hopes

But I know right now

That probably doesn't even show

Mala som dobré zámery,

naozaj som dúfala,

no dnes viem,

že to pravdepodobne vôbec nevidno.

Všetci túžime po krásnom vzťahu, ktorý vydrží navždy. Prečo je potom tak málo vzťahov, ktoré naozaj vydržia? Prečo sa toľko vzťahov rozpadá? Nezačínali všetky tak krásne romanticky a vzrušujúco? Kde sa to podelo?

Ak si úprimný hľadač pravdy a zmyslu, odporúčam ti jedno. Skúmaj svoje srdce, lebo je veľmi pravdepodobné, že máš také očakávania od chodenia, manželstva čí vzťahu s druhým človekom, ktoré ti nemôže a nedokáže splniť.

Tvrdenie, že každý potrebuje svoju spriaznenú dušu, aby bol skutočne šťastný, je mýtus. Čím skôr to zistíš, tým lepšie.

Pravdou je, že na to, aby si zažil skutočnú radosť, šťastie a naplnenie potrebuješ vzťah s niekým, kto je dokonalý, nikdy ťa nezradí a naplní všetky tvoje potreby. Bol/-a si tak stvorený/-á. Ale taký človek tu na zemi neexistuje.

Potrebuješ Boha. Jedine v Ňom nájdeš to, čo hľadáš. Jedine v Ňom nájdeš svoju spriaznenú dušu.

Možno si hovoríš. Počkaj chvíľu. Nepovedal Boh Adamovi, že nie je dobré byť človeku osamote? Nie je vzťah medzi mužom a ženou v začiatočných kapitolách celej Biblie?

Áno a ešte raz áno.

To, čo si potrebujeme uvedomiť, je však fakt, že ak nie je stredobodom nášho života Boh, urobíme si Boha z niečoho alebo niekoho iného. A túto ťarchu nedokáže žiaden človek uniesť.

Na to, aby tvoj život dával zmysel, či už vo vzťahu, alebo nie, potrebuješ, aby jeho zmyslom nebol vzťah s iným človekom, ale Boh samotný.

Dôveruješ Bohu, že chce pre tvoj život to najlepšie? Dôveruješ Bohu, že to najlepšie nutne neznamená manželstvo či vzťah?

Dve najväčšie postavy ranej kresťanskej histórie boli Ježiš a apoštol Pavol. Obaja boli slobodní.

Aj Slobodný stav je darom. (1. Kor 7:7)

Byť single sa nenosí, je to nuda, pre niekoho až postihnutie, údel, ale nie je to tak náhodou preto, že sme uverili tomu, čo hovorí dnešná doba? Čo ak je to všetko inak?

Dovolíš Bohu, aby hovoril do tvojho života On, alebo budeš počúvať kultúru okolo seba?

Mýtus #2: Moja situácia je iná

My sme výnimoční. On/ona síce neverí, ale to je iné. My sme jedineční. Naša láska je unikátna. Nikto iný v živote na svete nič také nezažil… Áno, mnohí nám hovoria, že to nebude fungovať, ale oni nás v skutočnosti nepoznajú. Štatistiky? Pche! My budeme výnimka…

Ak sa považuješ za Ježišovho nasledovníka, potom je pre teba Biblia knihou, ktorá určuje tvoj pohľad na svet a rôzne dilemy.

V Biblii je napísané: „Žena je viazaná dovtedy, kým žije jej muž. Keď však muž zomrie, je slobodná a môže sa vydať, za koho chce,“ ale iba v Pánovi. (1. K 7:39) (tučné písmo pridané)

Možno je toto len ďalšia skúška tvojej viery.

V čom je tvoja situácia iná? Prečo by si mal dať na prvé miesto niečo iné ako Boha a Jeho slovo? Kto ti lepšie poradí? Kto pre teba chce to najlepšie — ty alebo Boh?

Kathy Keller — manželka newyorkského kazateľa Tima Kellera — povedala na margo vzťahov veriaci s neveriacim toto:

„Nebude to fungovať. Nie z dlhodobého hľadiska. Manželstvo je dostatočne ťažké, aj keď sú v ňom dvaja veriaci ľudia, ktorí sú v úplnej duchovnej harmónii. Ušetri sa bolesti a ukonči to.“

Ak tvrdíš, že tvoja situácia je iná, potom počúvaš svoje srdce viac ako Bibliu, a to je veľmi nebezpečný (ale u nás ľudí veľmi častý) úkaz.

„Srdce je klamlivé nad všetko a zradné je — kto sa v ňom vyzná?“ (Jer 17:9)

Budeš dôverovať svojmu srdcu alebo Bohu?

Mýtus #3: Čo ak si nikoho už nenájdem. Je síce neveriaci/a, ale páčim sa mu/jej…

Žena, ktorá si vzala skvelého muža, ktorý ale neveril v Ježiša, povedala: „Ak ste sa cítili pred manželstvom osamelí, nie je to nič v porovnaní s tým, akí osamelí sa budete cítiť v manželstve s neveriacim človekom!“

Ak čakáš, možno je to skúška tvojej viery. Skúška, či je Ježiš naozaj tvojím všetkým, alebo máš iného boha (manželstvo, sex, iného človeka). Čo však viem povedať už teraz, je, že nič a nikto nedokáže zaplniť ten pocit prázdnoty v tvojom vnútri. Iba Boh.

Mýtus #4: Je to môj evanjelizačný projekt. Čo ak už nikoho veriaceho nestretne a ja som jeho jediná nádej, aby uveril?

Myslíš si o sebe príliš veľa. Boh nám dal obrovskú dôveru v tom, aby sme šírili dobrú správu o Ježišovi ďalej. Ale napriek tomu nikto nedokáže prinútiť žiadnym spôsobom iného človeka, aby uveril v Krista. Dokonca ani Boh to nedokáže. Je to na každého slobodnej vôli.

Ak niekto uverí, je to konanie Ducha Svätého v Jeho živote. Nie vďaka tvojim dobre zvoleným slovám. Na svet prišiel iba jeden Spasiteľ, a ty to nie si.

Mýtus #5: Poznám páry, v ktorých sa jeden obrátil vďaka svedectvu toho druhého — čo ak toto bude ten prípad?

Určite áno. Aj ja taký pár poznám. Ale je oveľa viac prípadov, keď to znamenalo pravý opak.

Je skvelé, ak sa niekto obrátil vďaka svedectvu človeka, s ktorým chodil. Je to obrovská Božia milosť.  V takýchto prípadoch je však veľké riziko, že to urobil len pre toho druhého a nie kvôli Bohu.

Chodiť s niekým, aby si ho priviedol ku Kristovi, nie je ten správny motív.

Bibliu som čítal viackrát, no nikde som nenašiel odporúčanie, že ak chcete niekoho priviesť k Bohu, začnite s ním chodiť. (Mimochodom, ani o chodení som tam nič nenašiel, ale to už je na inú tému.) Naopak. Stará Zmluva vyslovene zakazuje Izraelitom, aby si brali mužov alebo ženy z iného národa.

Myslím si, že je rozumnejšie riadiť sa radou jedného slovenského kresťanského lídra, ktorý raz povedal: „Čisté priateľstvo bez ďalších úmyslov môže byť medzi mužom a ženou jedine na dvoch miestach — v materskej škole a v starobinci. Všade inde sú vedľajšie úmysly.“

Je veľký rozdiel medzi Božou milosťou a Božou dokonalou vôľou.

Skúsim to vysvetliť na jednoduchom príklade. Jákob — patriarcha zo Starej zmluvy. Boh mu sľúbil, že mu dá požehnanie, aj keď nebol prvorodený. Niečo neslýchané v tej dobe. Požehnanie predsa má vždy len prvorodený. Ale Boh dal sľub.

Možno viete a možno nie — Jákob sa k požehnaniu dostal. Podvodom, ktorý mu spôsobil veľmi veľa trápenia, komplikácií a ťažkostí, ktorým by sa, ak by to neurobil, vyhol.

Mal dostať Božie požehnanie?

Mal.

Bola Božia vôľa, aby sa k nemu dostal podvodom?

Nie.

Potrebujeme sa učiť dôverovať Bohu viac ako sebe.

Mýtus #6: Veď je to len chodenie, chcem sa trocha zabaviť, manželku si nájdem inú

Chodenie s niekým je veľmi vážna vec. V hre nie sú peniaze či veci, ale ľudské srdcia.

Predstavte si, že mám doma superdrahé husle. Stradivárky. Jediné svojho druhu na svete. Rok výroby 1680. Mám ich na stole rozbalené a čírou náhodou sa k nim dostane moje dvojročné dieťa…

Ako bude vyzerať moja reakcia? Myslíte si, že si poviem: „Á, je tam toho, pokojne sa hraj… "

Ani omylom.

Ako ľudia máme obrovskú hodnotu. Keď vstupuješ do vzťahu s iným človekom, dievčaťom alebo chalanom — má obrovskú hodnotu tiež. Väčšiu ako tie stradivárky (opýtajte sa ich rodičov, ak mi neveríte, alebo sa opýtajte svojich, či by vás vymenili za také stradivárky… )

Ak vstupuješ do vzťahu, máš obrovskú zodpovednosť. Je to, ako keby ti niekto zveril niečo veľmi, veľmi vzácne.

Také husle, napríklad, sa môžu chytať len v špeciálnych rukaviciach — a takto podobne treba pristupovať k chodeniu.

To nie je „len“ zábavka. Ide tu o iného človeka. O jeho city, emócie, smerovanie na celý život.

Keď posielaš poštou vázu, tak sa vždy na obal píše: „pozor, krehké,“ a je to na to, aby sa s daným balíkom zaobchádzalo jemne. Na každom z nás by mala byť taká nálepka — pozor krehké.

Ty, tvoje telo, tvoja myseľ, tvoje srdce — sú to najvzácnejšie, čo máš. Nikdy nechoď do vzťahu len tak zľahka.

Asi by si nechcel, aby s tebou niekto zaobchádzal ako s hračkou — zábavkou.

Ak si nasledovník Ježiša, potom budeš mať ostatných ľudí vo veľkej úcte. Sú stvorení na Boží obraz rovnako ako ty. Keď povieš „je to len zábavka,“ ako keby si hovoril: „Si hračka, s ktorou sa pohrám a potom odhodím.“

Ľudia nie sú hračky, veci. Sme bytosti stvorené na Boží obraz.

Mýtus #7: Ale medzi nami to funguje, iskrí, nemôžeš sa predsa pomýliť, ak chémia funguje, či?

Tim Keller hovorí, že ako veriaci nemôžeš dovoliť svojmu srdcu (alebo mysli), aby si rozvinulo city o neveriacom, lebo to neskončí dobre. Ak sa to stalo, ak už funguje chémia, potom je pravdepodobne neskoro. Chytíte sa za ruku, dáte si pusu, potom objatie a už ani neviete ako, ocitli ste sa v pasci chémie.

Akokoľvek to bude pokračovať, nemôžeš si veriť. Never pocitom, srdcu. Never chémii, ak chceš, aby tvoj vzťah vydržal aj v manželstve, kde ťa čakajú aj bezsenné noci pri posteli vášho bábätka, neumyté riady, nevynesený kôš či neuveriteľný boj s lenivosťou a sebeckosťou (a to nemyslím len toho druhého, ale aj teba.) V týchto veciach ti chémia nepomôže.

Keď ti dieťa v noci plače a treba ho utíšiť, tak na 100 percent budeš cítiť — tvoje srdce bude doslova kričať (a možno to bude počuť aj tvoja polovička), že to má urobiť ona a nie ty.

Možno si už čítal môj starší článok o chodení. Táto rada je tam číslo 1. Never svojmu telu, svojim pocitom, lebo ťa oklamú. Dôveruj Ježišovi, Biblii, svojim najbližším priateľom v spoločenstve či rodičom. Pýtaj sa ich na názor. A nechaj im hovoriť do tvojho života. Pretože práve kvôli chémii už nevidíš to, čo vidí každý okolo teba.

Možno sa teraz pýtaš, ale ja už som v tejto pasci. Ako sa z nej dá ujsť?

ZÁVER

V Biblii v Starej zmluve je jeden príbeh o mužovi, ktorý sa volal Abrahám. Teda, najprv sa volal Abram. Boh k nemu prehovoril a povedal, že má odísť od svojej rodiny do úplne novej krajiny, ktorú dá jeho potomstvu ako dedičstvo.

Abram poslúchol. Stal sa z neho Abrahám. Prišiel do krajiny, ktorú mu Boh sľúbil. Žil tam. Veľmi, ale naozaj veľmi zbohatol. Ani po mnohých rokoch však nemohli mať so svojou manželkou Sárou deti.

Skrátim to. Boh splnil to, čo sľúbil. Dal Abrahámovi a Sáre, ktorí už boli naozaj starí (trojciferný vek), syna Izáka. Urobil jasný zázrak.

Lenže, keď Izák vyrástol, zrazu Boh žiadal od Abraháma nepochopiteľnú vec: „Choď a obetuj Izáka na oltári ako obeť pre mňa.“

Neuveriteľná a nepochopiteľná požiadavka. Zabiť jediného vlastného syna pre Boha?

Veď to ide proti akejkoľvek logike. Proti Božiemu zasľúbeniu. Proti zázraku, ktorý videli na vlastné oči a Izák im to svojou prítomnosťou každý deň pripomínal.

Kto potom bude dediť? Ale veď Boh sľúbil, že budem mať potomkov ako hviezd na zemi? Jedine, že by Boh urobil opäť zázrak. Urobí? Dôverujem mu?

Abrahám poslúchol. Urobil krok viery. Išiel na vrch Mória a chystal sa obetovať svojho jediného syna na oltári. Boh ho zastavil v poslednej chvíli.

Abrahám sa stal praotcom viery.

Tento príbeh má pokračovanie a naplnenie v Ježišovi. On bol tiež jediným Božím Synom. No napriek tomu, že bol bez viny, Boh dovolil, aby zomrel za viny nás všetkých.

Ježiš zomrel. Pri ňom Boh nezasiahol tak ako pri Izákovi. Dokonca sa odvrátil, keď Ježiš volal z kríža.

No na tretí deň Ježiša vzkriesil z mŕtvych.

Urobil zázrak. Ježiš zvíťazil v dokonalej poslušnosti Otcovi a vďaka Nemu nás čaká nebo. Dokonalé naplnenie všetkých našich snov, dokonca takých, o krorých sme sa neodvážili ani len snívať. Dokonalý vzťah, ktorý bude trvať navždy.

Možno si v podobnej situácii. Máš pocit, akoby si mal zabiť všetky svoje nádeje. No to je presne to miesto, kde sa rozhoduje o tvojej viere. O tvojej budúcnosti. O večnosti. Na čo vsadíš svoj život?

Bude to vzťah s ňou/ním alebo s Ním? Počúvneš svoje srdce alebo Jeho Slovo?

Ak ste sa dočítali až sem, budem vďačný, ak mi napíšete k tomuto článku váš komentár, názor, podnety na ďalšie články, vaše skúsenosti s chodením a vzťahmi. Ak máte nejakú otázku, píšte na môj facebook, instagram či email, rád vám ju zodpoviem.

4,6/5 (27 hlasov)

Stránka chcemviac.com je zadarmo. Ak sa Vám náš obsah páči, podporte nás. Pribudne viac dobrého obsahu. Ďakujeme.

Chcem podporiť

Ak máte záujem o pravidelné novinky z nášho webu, dajte nám svoju e-mailovú adresu, a my vám ich s radosťou každý týždeň pošleme.

Kliknutím na tlačidlo „Odoberať novinky“ vyjadrujete svoj súhlas so spracovaním osobných údajov.