Niektoré konflikty sú prospešné

Photo by Brina Blum on Unsplash, https://unsplash.com/photos/nqttZgQZFyc

  • 12. Sep '22
  • 6 minút
  • 214
  • 22

Ako môže rozdelenie slúžiť cirkvám

Vo väčšine prípadov by im krutosť — nie múdrosť — prikázala rozrezať dieťa na dve časti. Koľkí králi v dejinách by si nechali priniesť meč, nie na to, aby odhalili pravú matku, ale aby násilne ukončili záležitosť? Kto by si bol pomyslel, že aj o tisíce rokov neskôr budeme takúto brutálnu scénu vyzdvihovať ako krásny vzor na napodobňovanie — ako majstrovskú triedu v riešení konfliktov?

Dve ženy prišli za kráľom Šalamúnom ako mnoho iných ľudí, aby vyriešili svoj spor. Obe boli prostitútky, takže rozhodnúť sa, komu dôverovať, nebolo ľahké. Obe nedávno porodili synov, a to len v rozpätí niekoľkých dní. Jeden chlapec bol teraz mŕtvy v dôsledku strašnej nehody. Jeho matka sa zobudila a zistila, že ho udusila, kým obaja spali. Viete si predstaviť tú hrôzu, keď si uvedomila, čo urobila?

V zúfalstve však pridala k jednej hrôze ďalšiu. Vzala živého syna z hrude svojej spolubývajúcej a namiesto neho tam položila chladné telo svojej neopatrnosti. Ťažkú búrku viny rozvírila na hurikán. Keď sa druhá žena prebudila, zistila, že dieťa pri nej je mŕtve. Po dôkladnejšom preskúmaní dieťaťa však zistila, čo zlé sa stalo (ako každá matka). Ako to však mohla dokázať? Nemohla, pretože „nik iný s nimi nebol v dome“ (1. Kr 3:18). A tak sa obe obrátili na súd a vyhlásili: „Môj syn je živý a tvoj syn je mŕtvy“ (1. Kr 3:22).

Vieme, čo kráľ urobí ďalej — šokujúci spôsob, akým odhalí pravdu. Kto by si pomyslel, že sa bude vyhrážať, že dá dieťa rozťať na dve polovice? Keď Izrael počul o rozsudku, ktorý Šalamún vyniesol, stáli pred ním v bázni, lebo vnímali, že je v ňom Boží Duch (1. Kr 3:28). Vieme však vysvetliť, prečo bolo múdre siahnuť po meči?

Potrebný konflikt

Mohli by sme povedať, že Šalamún bol múdry, pretože to fungovalo. Pravá matka sa osvedčila, keď prosila, aby bol chlapec ušetrený, aj keby to znamenalo, že ho bude vychovávať iná žena (1. Kr 3:26). Podobne aj sebecká reakcia druhej ženy odhalila jej zradu. To, že to fungovalo, však nevysvetľuje, prečo bol kráľ múdry (iba to, že bol). Rovnaká stratégia by v mnohých iných krízach určite zlyhala.

Šalamún bol v tomto prípade múdry tým, že sa dokázal oprieť do konfliktu tak, aby dokázal, kto je kto. Tlačil na citlivé miesto, až kým obe ženy neodhalili, kým v skutočnosti sú. Podobnú múdrosť ponúka cirkvi aj apoštol Pavol, keď píše:

„Predovšetkým totiž počúvam, že sú roztržky medzi vami, keď sa schádzate v cirkevnom zbore, a čiastočne tomu aj verím. Veď musia byť medzi vami aj roztržky, aby bolo zjavné, ktorí sa osvedčili medzi vami.“ (1. K 11:18–19)

Musia byť medzi vami roztržky. Inými slovami, aby zbory zostali zdravé, sú potrebné určité konflikty. Prečo? Ako v prípade Šalamúna s dvoma ženami: aby sa ukázalo, kto je kto. Kto je tu naozaj preto, aby uctieval, poslúchal a tešil sa z Kráľa Ježiša — a kto je tu z nejakého iného dôvodu?

Nie je rozdelenie zlé?

Nie je však potrebné vyhýbať sa všetkým rozdeleniam v cirkvi? Koniec koncov, sám apoštol hovorí (dokonca v tom istom liste):

„A tak vás napomínam, bratia, menom nášho Pána Ježiša Krista, aby ste všetci rovnako hovorili a aby neboli roztržky medzi vami, ale aby ste jednako mysleli a zmýšľali.“ (1. K 1:10)

Obraciam sa na vás, aby medzi vami neboli žiadne rozpory — nie málo alebo len niektoré, ale žiadne. A potom neskôr v tom istom liste (vlastne len niekoľko veršov po 11. kapitole):

„Tak zostavil Boh telo, že zaostalému dal väčšiu česť, aby nebol v tele rozkol, ale aby údy navzájom rovnako sa starali o seba.“ (1. K 12:24–25)

Preto Boh sám stvoril telo tak, aby sa vyhol akémukoľvek rozdeleniu a odstránil ho. Na inom mieste Pavol nazýva rozdelenie „skutkami tela“ (G 5:19–20). Tým, ktorí vyvolávajú a podnecujú takéto konflikty, hovorí: „O týchto vám vopred hovorím, ako som už skôr povedal, že tí, čo robia také veci, nebudú dedičmi kráľovstva Božieho“ (G 5:21).

Ako by potom mohol povedať: „Musia byť medzi vami roztržky“? Odpoveď sa skrýva vo zvyšku verša: „Veď musia byť medzi vami aj roztržky, aby bolo zjavné, ktorí sa osvedčili medzi vami“ (1. K 11:18–19). Aby sa ukázalo, kto v cirkvi je naozaj cirkvou. Konflikt, ktorý nevyhnutne prichádza v živote každej cirkvi, slúži na potvrdenie a zušľachtenie tých, ktorí sú naozaj Jeho. A to tŕnie, ktorým trpíme, je to strašný dôsledok hriechu a zároveň vzácny nástroj milosrdenstva.

Čo odhaľuje rozdelenie?

Ale ako by mohlo rozdelenie v cirkvi odhaliť o niekom niečo dobré? Tak, ako to urobil meč pri dvoch matkách. Z jednej smútiacej ženy vytiahol chladnokrvný egoizmus a z druhej srdečnú nezištnosť. Toto spôsobuje konflikt: odhaľuje to, čo je v nás — či už dobré, alebo zlé. Platí to v cirkvi, v manželstve, v priateľstve, v každom vzťahu. Oheň sváru spôsobí, že tí, ktorí sú zotročení hriechom, budú konať ešte hriešnejšie, a tí, ktorí sú v zajatí milosti, budú konať ešte milostivejšie. To robí z rozdelenia zjaviteľa a očisťovateľa.

„Toto spôsobuje konflikt: odhaľuje to, čo je v nás — či už dobré, alebo zlé.“

Čo odlišuje zbožných v týchto konfliktoch? Niekoľko veršov po tom, čo nás Pavol varuje pred burinou sváru, nám hovorí, čo rastie v záhradách zavlažovaných Duchom: láska, nie nenávisť; radosť, nie reptanie; pokoj, nie rozčúlenie; trpezlivosť, nie podráždenosť; láskavosť, nie krutosť; dobrota, nie skazenosť; vernosť, nie nestálosť; miernosť, nie tvrdosť; sebaovládanie, nie závislosť (G 5:22–23).

A prítomnosť (alebo neprítomnosť) niektorej z týchto vlastností sa v konflikte pociťuje oveľa intenzívnejšie, však? Lásku alebo pokoj si môžeme skutočne všimnúť až vtedy, keď nás prekvapia. Možno neoceníme niečiu trpezlivosť, až kým sme neočakávali, že bude netrpezlivý, jeho láskavosť, kým sme neočakávali, že bude prísny, jeho vernosť, kým sme neočakávali, že sa vzdá a odíde. Rozdelenie žne všetko, čo v nás rástlo, či už dobré, alebo zlé, a ukazuje to ostatným, aby to videli.

Vzácnosť úprimnosti

Musíme vidieť, čo odhalí konflikt („musia byť medzi vami roztržky“). Niekedy zistíme, že niekto, o kom sme si mysleli, že je úprimný, nie je. Aj to je však milosť, pretože nám to umožňuje s láskou konfrontovať tohto človeka a vyzvať ho k viere a pokániu. Ak bol niekto zajatý hriechom a nikto v jeho okolí o tom nevie, ako bude oslobodený? Ako zakúsi milosť, ktorú nepozná a môže to len predstierať? Konflikt z nás všetkých vytiahne hriech, ktorý si môžeme navzájom pomôcť usmrtiť (Žid 3:12–13).

Konflikt však odhalí aj skrytú krásu. Ukáže pravosť toho pravého — skrytú svätosť, ktorú si u toho druhého nemusíme vždy všimnúť. Nie je Boh láskavý, keď nám dáva nahliadnuť na to dobré, čo v nás robí? Preto sa Ježišovi nasledovníci môžu radovať aj uprostred skúšok:

„Veseľte sa z toho, hoci sa teraz ešte, keď treba, na krátky čas aj rmútite pre rozličné pokúšania [mohli by sem patriť aj vzťahové konflikty v cirkvi (pozrite 1. Pt 1:22; 3:8; 4:8)?], aby vaša skúšaná viera, omnoho drahšia ako hynúce, ale ohňom preskúšané zlato, bola vám na chválu, slávu a česť pri zjavení Ježiša Krista.“ (1. Pt 1:6–7)

Prečo Boh dopustil konflikty v cirkvi? Čiastočne preto, aby sme mohli vidieť zlato, ktoré ju skrášľuje. Aké matné by sa mohlo zdať zlato pravej viery bez ohňa, ktorý by ho zušľachťoval a osvetľoval?

Roztržky môžu posilniť rodiny

Postupom času rozdelenie vytvára v zdravých zboroch jednotu, nie rozdelenie. Nedovoľte, aby dobré ovocie konfliktov umlčalo jasnú apoštolovu výzvu: „A tak vás napomínam, bratia, menom nášho Pána Ježiša Krista, aby ste všetci rovnako hovorili a aby neboli roztržky medzi vami, ale aby ste jednako mysleli a zmýšľali.“ Kresťania sa nesnažia o konflikty, ale o zhodu a harmóniu v Kristovi. Nemôžeme dovoliť, aby užitočnosť rozdelenia spôsobila, že rozdelí každého z nás.

„Postupom času rozdelenie vytvára v zdravých zboroch jednotu, nie rozdelenie.“

Veď Pavlova poznámka — „musia byť medzi vami roztržky“ — je odetá do vízie spolupatričnosti. Píše o Pánovom stole (1. K 11:33–34). Je jedno telo, jeden Duch, jeden Pán, jedna viera, jeden krst, jeden stôl — preto odložte všetko, čo rozdeľuje tých, ktorých spojil Boh.

Roztržky prídu a musia prísť, ale prídu ako urýchľovač hlbšieho zmyslu pre rodinu. Pokiaľ to teda závisí od nás, usilujme sa o jednotu v pravde — a prijímajme konflikty v cirkvi ako pozvanie k tomu, aby sme viac skúmali a prežívali jednotu, ktorú máme v Kristovi.

Marshall Segal  © DESIRING GOD. WEBSITE: DESIRINGGOD.ORG

PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: WWW.DESIRINGGOD.ORG

5/5 (7 hlasov)

Stránka chcemviac.com je zadarmo. Ak sa Vám náš obsah páči, podporte nás. Pribudne viac dobrého obsahu. Ďakujeme.

Chcem podporiť

Ak máte záujem o pravidelné novinky z nášho webu, dajte nám svoju e-mailovú adresu, a my vám ich s radosťou každý týždeň pošleme.

Kliknutím na tlačidlo „Odoberať novinky“ vyjadrujete svoj súhlas so spracovaním osobných údajov.