Prišiel do sveta, ktorý bol v zajatí

Ó príď, ó príď, Ty veľký Kráľ,

čo na Sinaji si raz stál,

svet ohromujúc slávou, príď

raz pred súd ľudstvo postaviť.

Už blízko deň, ó, Izrael,

keď príde tvoj Immanuel!

„Ty veľký Kráľ“ sa nezdá byť vhodným označením pre Syna Márie. V detstve bol núdzny, závislý, zraniteľný — ako každé iné ľudské dieťa. V mladosti bol poslušný svojim rodičom. V rokoch dospelosti bol opovrhovaný, odmietaný, nepochopený, vysmievaný a zosmiešňovaný „pánmi“ krajiny a nakoniec zabitý.

A predsa…

Všemohúci na vrchu

Starý latinský text tradičnej vianočnej piesne Ó, príď, ó, príď, Immanuel znie: Veni, veni, Adonai (Príď, príď, Pane) a potom pripomína veľké zjavenie Boha na vrchu Mojžiša. Boh Abraháma, Izáka a Jákoba, ten, ktorý zachránil svoj ľud z otroctva v Egypte „s vystretým ramenom a veľkými súdmi“ (2. M 6:6), zostúpil, keď „začalo hrmieť a blýskať sa, ťažký oblak ležal na vrchu“ a „zaznieval veľmi silný zvuk trúby,“ zahalený dymom (2. M 19:16, 18).

Tu bol El Shaddai, „Všemohúci Boh“ (2. M 6:2), Boh moci, ktorý uzavrel zmluvy s ich predkami, ktorý dodržal svoj sľub a porazil ich nepriateľov, ktorý spôsobil, že vody sa sfarbili načerveno krvou, aby sa nahromadili, aby sa zmenili z horkých na sladké, aby vytryskli z tvrdého kameňa na vyprahnutej planine. Tu bol ten, kto svojmu ľudu podával jedlo na púšti — mannu, samotný chlieb z neba.

Tu bol Adonai (latinský preklad slova Hospodin v 2. knihe Mojžišovej 6:3), ktorý sľúbil, že vezme úbohý izraelský národ, najmenší zo všetkých národov, a urobí ho svojím vlastným prostredníctvom ohromujúceho dvojnásobného sľubu: „Prijmem vás za svoj ľud, budem vám Bohom“ (2. M 6:7). Tu bol ten, kto oslovil Mojžiša z horiaceho kríka a ľud z horiaceho vrchu, a vo svojej milosti im dal zákon.

Pre izraelský národ to nemohla byť lepšia správa. Utláčaní Egypťanmi volali k Bohu svojich otcov. Ich volanie nezostalo bez odozvy, ale bolo vypočuté tým, kto stvoril nebesia a zem, oblohu a more. Boh ich vypočul, poznal ich utrpenie a prišiel v moci, aby ich oslobodil.

Ó, raduj sa už Izrael. Lebo tu je skutočne Boh s nami — Immanuel.

Kto je to?

Podľa všetkého sa príchod večného Syna vo vtelení sotva mohol viac líšiť od scény na vrchu Sinaj. Anjel povedal Jozefovi, aby dieťaťu, ktoré mala jeho snúbenica porodiť, dal meno „Ježiš; lebo On vyslobodí svoj ľud z ich hriechov“ (Mt 1:21). Ale mohlo byť dieťa prenasledované po celý svoj krátky život skutočne tým istým Bohom, ktorý mocne zasiahol proti egyptskej krajine? Koniec koncov, nie je to len syn tesára?

Pre tých, ktorí mali oči, aby videli, a uši, aby počuli, bol tento Nazaretčan oveľa viac než len ubolený a chôdzou unavený rabín. Bol to ten, ktorý vládol nad vodami. Pri svojom prvom zázraku zjavil svoju slávu premenením čistej vody na červené víno (J 2:6–11). Na úžas svojich učeníkov preukázal svoju moc nad zúriacimi morami, keď ich utíšil slovom alebo sa prechádzal po vlnách (Mt 8:26; 14:25). Samaritánke sľúbil vodu, ktorá by navždy uhasila jej smäd (J 4:14).

Bol to ten, ktorý poskytoval jedlo hladným. Dvakrát, keď zástupy hladovali, im dal nebeské požehnanie a rozmnožil chlieb na púšti (Mt 14:19; 15:36). Keď hľadali ďalšie znamenia jeho identity, nazval sám seba Chlebom života (J 6:35).

Ba čo viac, bol to ten, ktorý spôsobil, že slepé oči videli, hluché uši počuli, chromí kráčali, chorí sa uzdravili, mŕtvi ožili, v prítomnosti ktorého sa démoni krčili a na ktorého slovo utekali.

Mohol by to byť El Shaddai?

Bol to ten, ktorý hovoril k Izraelu z hory a dával zákon kráľovstva ako „ten, kto má moc,“ udivujúc davy svojím učením, keď ich volal vstúpiť do nebeského kráľovstva (Mt 7:28–29; 5:20). Bol to ten, ktorý, tak ako za starých čias, hovoril s Mojžišom na hore v žiare svojej slávy a v tieni oblaku (Mt 17:3–5).

Mohol by to byť Adonai? Mohol by to byť dlho očakávaný Immanuel?

Nebol to Mesiáš, ktorého očakávali. Jeho život sa skončil mizerne na zločineckom kríži.

A predsa…

Ó príďte, pozrite

Pre tých, ktorí majú oči, aby videli, Boh zjavuje sám seba v spasiteľnej sláve aj v hodine najhlbšej pokory.

Tu na kríži hovorí Boh z vrchu zahaleného oblakom a hlbokou tmou. „Dokonané!“ zaznieva výkrik (J 19:30). Zem sa trasie; skaly pukajú.

Tu na kríži sa vylieva krv, dokonalé naplnenie zákona. A tu na kríži sa červená krv novej zmluvy mení na čistú vodu, ktorá vyteká z jeho boku — rieka života.

Tu na kríži je jeho telo zlomené. „Toto je chlieb,“ povedal, „daný za vás.“ Samotný chlieb z neba zostúpil, aby nasýtil hladných.

Tu je váš Boh. Jeho meno je El Shaddai, lebo oslobodzuje svoj ľud z otroctva silou svojich vystretých rúk. Jeho meno je Adonai, lebo je Bohom zmlúv — starých aj nových. Jeho meno je Immanuel, lebo bude prebývať s nami.

Jeho meno je Ježiš.

Ó príďte, ó príďte, kresťania, a hľaďte,

na Toho, čo divy pradávno konal,

Ten Pán mocný na dreve kríža skonal

a teraz vo svojej sláve kraľuje vám.