Rozhovor s Aničkou Kolárikovou

  • 10. Dec '21
  • 8 minút
  • 561
  • 23

Anička Koláriková a Violka Fronková, dve ženy, ktoré stáli pri začiatkoch EVS. Violka ako riaditeľka, Anička ako pracovníčka pre komunikačné vzťahy. Tento rok sa obe dožívajú 75 rokov. Stále sú členky EVS a aj naďalej každá po svojom slúžia Pánovi a zostávajú verné Božiemu slovu. Cez otázky a odpovede vám chceme priblížiť, ako ich poznáme.

1. Aj keď si už na dôchodku, v EVS nám stále pomáhaš, keď môžeš, a to zahŕňa aj prácu s modernou technikou. Ako Ti to ide?

Kedysi dávno, keď som mala okolo tridsiatky, jeden starší spolupracovník, už zrelý dôchodca, hovorieval, že až do smrci (smrti) sa musí človek učiť. Nejde to už starému človeku ľahko, niečo som sa však vďaka Bohu naučila, a i vy, moji mladí spolupracovníci, máte na tom nemalé zásluhy.

2. V EVS si pracovala od jeho začiatkov, si jeho členkou, poznáš pracovníkov, dopisovateľov, čitateľov, podporovateľov. Ako vnímaš prácu a ciele EVS?

V súčasnosti nesledujem prácu v celom rozsahu, čítam si každodenné ranné zamyslenia, Informačný list a knihy. Sú mocné a oslovujúce. Horlím za staršiu generáciu, aby EVS v pestrej ponuke nezabúdalo aj na ňu. Vďačím za to, že práca naďalej pokračuje. Modlím sa pravidelne o múdrosť zhora pre Slavka, riaditeľa EVS, pri vedení prác a kolektívu všetkých pracovníkov i dobrovoľníkov a o to, aby EVS zvestovalo evanjelium Božie, Kristovo.

3. Ochotne pomáhaš ľuďom bez rozdielu tam, kde už to iní vzdali. Keď ťa niekto osloví, vždy si ochotná pomôcť, aj keď nie vždy sa stretneš s vďačnosťou. Nechce sa ti niekedy odmietnuť alebo povedať dosť?

Ku premýšľaniu „už je toho dosť“, ma prednedávnom veľmi oslovil biblický text z Listu Filipským 2:13: „… lebo je to Boh, ktorý vo vás pôsobí i chcenie i činenie.“ Človek by sa ľahko vzdal, ale to Boh pôsobí vo mne, aby som chcela i pomohla, povzbudila…

4. V ľuďoch vždy hľadáš dôvod, prečo konajú ako konajú, a potom ich neodsúdiš, ale k nim vždy pristupuješ s porozumením a láskou, pomodlíš sa za nich. Pre mnohých to nie je prirodzené. Bolo to tak vždy alebo Ťa k tomu niekto viedol?

Nemôžem povedať, že s odsudzovaním už nemám žiadne problémy. Môj jazyk vie narobiť mnoho zlého a keď sa spamätám, je už neskoro. Naposledy ma v jedno ráno napomenulo Božie slovo vo viacerých prečítaných textoch tak adresne, krátko potom, ako som zlyhala, že som sa cítila ako zlodej prichytený pri krádeži. Ten, kto ma prichytil, bol svätý Boh. Môj „spravodlivý“ postoj k ľuďom, ktorí podľa mňa robia zle, sa mení odvtedy, ako som sa naučila, že zle nerobia len iní ľudia, ale i ja. A to ma Pán Boh musel učiť veľmi dlho.

5. Nemáš rada nespravodlivosť v cirkvi, dokážeš sa postaviť na obhajobu ľudí, ktorých neprávom očierňujú, vyjadríš svoj názor, ale sa aj modlíš za všetkých „dobrých aj zlých“ bez rozdielu. Čo ťa k tomu vedie? Aká nespravodlivosť ťa teraz najviac trápi?

Stále ma ešte trápi situácia v našej evanjelickej cirkvi. Tí, ktorí hovoria, že im ide o pravdu a spravodlivosť, keď sústavne kritizujú súčasné vedenie cirkvi a pritom oni sami zlyhávajú, i v pravde, i v spravodlivosti. Berú vážne slová Pána Ježiša o brvne a ivierku? Uvedomujú si, že Pán Ježiš nazýva pokrytcami tých, ktorí súdia druhých? (Mt 7:1–5)

6. Si dôchodkyňa, mohla by si sa už len tešiť z dôchodku a povedať si, že službu už prenecháš iným. Stále si však s ľuďmi dopisuješ, telefonuješ si s nimi a aj pošleš či prinesieš, čo je treba. Prečo? Nemala by si už povedať, že by iní mohli slúžiť aj Tebe?

Mám rada ľudí. Nie je mi ľahostajné ako žijú, čo prežívajú. Myslím, že je to dar, ktorý som dostala od Pána Boha, za využitie ktorého sa Mu raz budem zodpovedať. Často mi príde na myseľ slovo, že kto vie dobre robiť a nerobí, má hriech.

7. Poznáme sa už veľmi dlho, vnímame tvoju oddanosť Pánovi a Božiemu slovu, pokoru, láskavosť a vytrvalosť, túžbu modliť sa… teda to pozitívne. Prezradíš nám svoje slabosti, ktoré my navonok nevidíme? Za čo sa modlíš, aby si to robila inak?

Tých slabostí alebo hriechov je celý rad, Pán o nich dobre vie a v poslednej dobe sa nejak tento rad predlžuje. Vážne z nich sú málo vďačnosti Bohu a svedectva o Pánovi Ježišovi všetkým, medzi ktorých ma On postavil. Viem, že moja spravodlivosť má ohyzdné rúcho, i to, že najprevrátenejšie a najlstivejšie od všetkého je ľudské srdce (i to moje). Hovorí o tom Božie Slovo a ja som na to za seba povedala, že nie som výnimka.

8. Keď si uvedomíš, že si niekomu ukrivdila alebo si bola na niekoho zlá, zvykneš ho požiadať o odpustenie bez ohľadu na to, aké Ti je to nepríjemné. Nie všetci to dokážeme. Ako sa to máme naučiť?

Raz som napísala jednej priateľke, ktorá sa na mňa nahnevala a zložila mi telefón, že slovo odpusť je jedno z najdôležitejších slov tu na zemi. Niekedy nie je ľahké povedať ho, ale povzbudzujem každého, kto toto číta, aby sa naučil povedať slovo odpusť, Bohu i človeku. Prosme o odpustenie a odpúšťajme, lebo blahoslavený je ten, komu je odpustené prestúpenie a ktorého hriech je prikrytý (Žalm 32:1).

9. Celý život si slobodná. Aký bol a je duchovný a civilný život slobodnej veriacej ženy počas všetkých zmien a nastavení v našej spoločnosti? Aký je Tvoj deň?

Som slobodná a viem, že to bola Božia vôľa, nie bremeno, ale dar pre mňa. Potešila som sa, keď som si to raz pri čítaní Božieho Slova uvedomila (1. Kor 7:7).

Nuž, keď je niekto slobodný a doma ho nikto nečaká, môže sa bez výčitiek svedomia zdržať dlhšie v práci. To sme si hovorievali s Violkou, keď sme sa vracali z EVS večer domov z práce. A keď je niekto slobodný a je už na dôchodku, má viacej času na čítanie Božieho slova, premýšľanie o prečítanom a modlitby. To sa snažím teraz využívať, z Božej milosti.

10. Ľudia vždy premýšľajú o živote podľa svojho veku a skúseností. Pán Ti tento rok požehnal dožiť sa 75 rokov. Ako vidíš život vo svojom veku?

Tento týždeň sme boli so sestrou vo veľkom jabloňovom sade oberať jablká. Je to krása vidieť stromy obťažené nádherne vyfarbenými plodmi a oberať z nich ovocie. Je jeseň, čas zberu úrody, ak ju Pán Boh požehnal. Bohatá úroda krásnych plodov však nie je samozrejmosť. I ja som sa dožila jesene života a je to číročistá milosť. Prosím Pána, aby ešte i teraz orezával môj život, aby v ňom nechýbalo ovocie Ducha, Bohu k sláve a úžitku a potešeniu mojich blížnych. Život človeka, ktorý žije s Ním, môže byť i v starobe taký pekný alebo ešte krajší ako záhrada v jeseni s bohatou úrodou.

11. Všetci veriaci sme dostali základnú úlohu šíriť evanjelium. Každý ale inej skupine ľudí, iným spôsobom, ako iná časť Kristovho tela. Ktorá časť si myslíš, že si? Menilo sa to počas života?

Keď som pred 52 rokmi končila štúdium, Pán Boh si ma pritiahol na svoje milujúce srdce tak, že mi ukázal na Pána Ježiša a Jeho dielo spasenia, vykonané i pre mňa osobne. Povedala som Mu slabučké áno, ale On počul a rozumel. S celou chuťou som si začala čítať Bibliu. Bolo to v roku 1969. Keď som potom prišla do Bratislavy, začala som pravidelne navštevovať spoločenstvo evanjelickej mládeže na Legionárskej ulici. Tu bolo veľa možností zapojiť sa do služby pre každého, deťom, starším a chorým ľuďom, aktívnou účasťou na mládeži, modlitebných stretnutiach, v kostole… Bola to dobrá škola, kde teórii nechýbala prax.

Pracovala som vyše dvadsať rokov v biologickom výskume, bavilo ma to a nikdy som si nemyslela, že by som mohla pracovať na plný úväzok v duchovnej službe. A hoci sa mi nie veľmi darilo šíriť evanjelium, dostala som v roku 1993 opakované pozvanie pracovať v Evanjelizačnom stredisku (EVS) ústami sestry Violky Fronkovej. Nie hneď, ale i vtedy som na pozvanie povedala svoje slabé áno a nastúpila som do práce v EVS s pracovným zaradením pracovníčka pre komunikáciu s ľuďmi. Keď sa na to pozerám spätne, nemôžem inak, len s úžasom vyznať, že Pán Ježiš je Predivný Boh. Poznal a pozná ma lepšie ako ja sama seba. Cesta a práca s Ním v EVS, tiež hodne vyše dvadsať rokov, bol vzácny čas milosti, za ktorý Mu vyslovujem veľké ĎAKUJEM. Cez prácu v EVS som sa spoznala osobne alebo cez korešpondenciu s veľkým množstvom ľudí. Spätne si uvedomujem, že bolo medzi nimi veľa „osamelých pútnikov“, ľudí so zranenou dušou a takých, ktorí žili na okraji spoločenstva. Z milosti Božej som im mohla poslúžiť.

12. Ako vyzerá tvoj deň?

Ráno si čítam Bibliu a modlím sa. Mám na to oveľa viac času ako kedysi. Pred pandémiou som chodila do EVS, nie každý deň, ale, ako som kolegyni Lydke s úsmevom hovorievala, na poobedňajšiu zmenu.  Teraz som dlhodobejšie na dedine, u svojej sestry. Pracujem vonku v záhrade, sade, na poli. Profesiou som poľnohospodárka, rada beriem do ruky motyku, hrable, vidly a tomu podobné nástroje. Cez deň sa snažím premýšľať o tom, čo som si ráno čítala z Biblie. Tým si cibrím pamäť, ktorá tiež starne. Večer, ak hneď nezaspím, čítavam si to, čo si budem čítať na druhý deň ráno. To tiež kvôli pamäti. Mám však nádhernú skúsenosť so zabúdaním a s pamäťou. Duch Boží mi pripomína z Božieho Slova to, čo práve potrebujem a čo ma Pán Ježiš už dávnejšie naučil. Telefonujem teraz oveľa menej ako predtým, ale snažím sa poslať biblický text, ktorý ma ráno oslovil niekoľkým ľuďom na svedectvo, potešenie alebo povzbudenie.

13. Čo najťažšie a čo najkrajšie si v živote zažila? 

Zmyslela som si na jednu veľmi smutnú príhodu. Nemám rada prácu pod tlakom. Na konferenciách EVS som nezvládala v pohode službu za registračným stolom, keď prichádzali známi a chceli sa so mnou porozprávať. Na jednej konferencii prišla za mnou jedna sestra, ktorej som dvakrát povedala, že sa jej nemôžem venovať. Keď prišla tretíkrát a pýtala sa, kedy sa stretneme, odvetila som jej k odľahčeniu situácie, že sa stretneme tam za riekou (t. j. v nebi, slová mládežníckej duchovnej piesne). Sestru to veľmi zranilo, stala som sa pre ňu akože mŕtva. Pokúšala som sa viackrát s ňou nadviazať kontakt, ale nemala záujem. Už je vo večnosti.

A najkrajší zážitok? Znova odpoviem jednou mládežníckou piesňou: Deň z všetkých najkrajší mi Otec z neba dal, keď drahý Spasiteľ môj život do rúk vzal…

14. Mala si niekedy pochybnosti o viere? Ak áno, ako si si s nimi poradila?

V čase, keď som si začala čítať Bibliu každodenne a otvárali sa mi oči pre duchovné veci dlhšie mi trvalo uveriť tomu, že som z milosti spasená skrze vieru v Pána Ježiša Krista. Viera je vzácny Boží dar a rozhojňuje sa čítaním a počúvaním Božieho Slova.

To, čo mi leží na srdci v súčasnosti je úprimná dôvera voči Pánu Bohu v každej životnej situácii, v skúškach i v problémoch. Dobre je uvedomiť si, že som neschopná mať všetko pod svojou kontrolou, odovzdať Mu svoje starosti a spočinúť v Jeho svätej vôli. Trpezlivo očakávať na Boží čas.

15. Je niečo, čo teraz vieš a robíš to, ale čo by bolo dobré vedieť a robiť skôr?

Dobre je dlieť pri nohách Pána Ježiša, čítať si pozorne Jeho Slovo a zachovávať ho v srdci. Objavovať nevýslovnú hĺbku Božích pokladov, ktoré sú v ňom ukryté, sýtiť svoju dušu Božím pokrmom. To všetko je tu pre každého z nás, z lásky a milosti nášho nebeského Otca, v Pánovi Ježišovi Kristovi, skrze Svätého Ducha. A nech my, ktorí sme Mu zverili svoj život, sme nielen čitateľmi a poslucháčmi, ale i činiteľmi Jeho slova.

4,7/5 (25 hlasov)

Stránka chcemviac.com je zadarmo. Ak sa Vám náš obsah páči, podporte nás. Pribudne viac dobrého obsahu. Ďakujeme.

Chcem podporiť

Ak máte záujem o pravidelné novinky z nášho webu, dajte nám svoju e-mailovú adresu, a my vám ich s radosťou každý týždeň pošleme.

Kliknutím na tlačidlo „Odoberať novinky“ vyjadrujete svoj súhlas so spracovaním osobných údajov.