Rozpoznaj svoje povolanie

Ako kresťania sme šafármi Božích zdrojov, ktoré nám Boh dal, aby sme nimi slúžili ľuďom. Naša služba je jedným zo spôsobov, ako Boh koná vo svete. Služba je spravovaním zdrojov pre Boha. Biblia nám hovorí, že jedným z najdôležitejších prostriedkov, ktoré nám Boh dal, sú naše dary, schopnosti, nadanie a zručnosti.

Jednou zo sviatostí stredovekej cirkvi bola sviatosť kňazského vysvätenia, ktorá rozdelila svet na náboženský a sekulárny. Tí, ktorí sú v službe cirkvi na „plný úväzok“ ako kňazi, mnísi alebo mníšky, mali iné duchovné podmienky ako tí ostatní. Jeden z hlavných protestantských reformačných bodov obrátil pozornosť na biblické učenie o všeobecnom kňazstve všetkých veriacich (1. Pt 2:9). Martin Luther trval na tom, že všetky formy práce sú Božími povolaniami. Byť farmárom, remeselníkom alebo umelcom je rovnako Božím povolaním ako byť kazateľom. Prečo?

Všetky druhy práce sú súčasťou Božej práce

Boh stvoril svet svojím Duchom (1. M 1:1–3) a naďalej sa oň (svojím Duchom) stará a udržiava ho (Ž 104:30), občerstvuje a obohacuje ho (Ž 65:9–13) a napĺňa potreby každej živej duše (Ž 145:15–16; 147:15–20). Vskutku, skutočný význam spasenia je úplne a definitívne obnoviť hmotné stvorenie (Zj 21:22). Boh miluje stvorený svet tak veľmi, že poslal svojho Syna, aby ho zachránil. Tento svet je dobrý sám osebe, nie je to len dočasné divadlo pre individuálnu spásu.

Keď platí, že Duch Svätý nie je len kazateľom, ktorý svedčí ľuďom o hriechu a milosti (J 16:8–11, 1. Tes 1:5), ale je tiež záhradníkom, umelcom a investorom do stvorenia, ktorý obnovuje materiálny svet, potom byť kazateľom nie je o nič duchovnejšie a Bohu príjemnejšie, ako byť farmárom, umelcom alebo bankárom. Veď napríklad evanjelizácia je dočasnou prácou, kým muzikanstvo je trvalou. V nebesiach a na novej zemi kazatelia nebudú mať prácu! Napokon, zmyslom evanjelizácie je priniesť svet, v ktorom hudobníci budú schopní robiť svoju prácu dokonalým spôsobom.

Všetky druhy práce predstavujú rôzne spôsoby služby druhým

Predstav si, ako dlho by ti trvalo vyrobiť si stoličku. Nielenže by si nevedel ako rezať a tvarovať drevo, ale tiež by si si na to potreboval vyrobiť nástroje. Na výrobu nástrojov potrebuješ mať železnú rudu a z nej dostať železo. Vyrobiť všetky veci, potrebné na výrobu stoličky, by mohlo trvať mesiace, možno i roky. Avšak keď si prácu podelíme s ostatnými, v tom prípade si stoličku môžeme kúpiť za peniaze, ktoré sa približne rovnajú hodnote niekoľkých hodín vášho času, a nie mesiacov alebo rokov námahy. Aj keby ste si chceli vyrobiť stoličku sami, môžete si kúpiť nástroje vyrobené niekým iným.

Každá práca podľa Božieho úmyslu je službou. Cez prácu obohacujeme jeden druhého a stávame sa viac a viac prepojenými. Keď kresťania robia svetskú prácu, sú soľou a svetlom vo svete (Mt 5:13–16).

Farmárčenie a obchodovanie, starostlivosť o deti a zákon, medicína a hudba — všetky tieto formy práce kultivujú, starajú sa a udržiavajú stvorený svet, ktorý Boh stvoril a miluje. My všetci sme vyslanci (kňazi) medzi ľuďmi v Božom mene.

Prácou sa zo stvorených nespracovaných materiálov vytvára niečo na úžitok ostatným. Hudobníci vezmú nespracovaný materiál zvuku a prinesú do našich životov posolstvo o umení. Farmári vezmú nespracovaný materiál zeme, zasejú a prinesú jedlo do našich životov. To znamená, že sme Božími vyslancami v našej práci nielen vtedy, keď svedčíme alebo priamo hovoríme o Ježišovi, ale aj vtedy, keď jednoducho robíme svoju prácu. Muzikant slúži Bohu, keď robí skvelú hudbu, a nielen keď spieva o tom, ako prísť k Ježišovi.

Všetky druhy práce sú založené na Božom obdarovaní

Izaiáš 28:24–29 hovorí: „… ak chce farmár siať,“ a „či po urovnaní jej (zeme) povrchu nezaseje pšenicu, proso i jačmeň na označené miesto… ? Tak ho učí, čo je správne, a poúča ho jeho Boh… Aj to pochádza od Hospodina mocností, divný je Jeho plán, veľká je Jeho múdrosť.“ Izaiáš učí, že ktokoľvek sa stal šikovným farmárom, je vyučovaný Bohom. V Izaiášovi 45:1 čítame o Kýrosovi, pohanskom kráľovi, ktorého Boh pomazal svojím Duchom a vybral za vodcu sveta. Je to pozoruhodné. Dokazuje to, že Boží Duch môže pripraviť a obdarovať ľudí — aj vtedy, keď nie sú veriaci a nesvedčia o Ňom. Boh dáva múdrosť, odvahu a poznanie ľuďom, aby robili svoju prácu dobre.

A naozaj, Jakub 1:17 hovorí, že „len dobrý údel a len dokonalý dar pochádza zhora… od otca svetiel.“ To znamená, že každý počin láskavosti, múdrosti, spravodlivosti a krásy — bez ohľadu kto ho činí — je umožnený Bohom. Je to „dar“ a teda určitá forma milosti, aj keď nie tej spásonosnej. Znamená to, že Boh dáva všetkým ľuďom (nielen kresťanom) nadanie a schopnosti, ktoré ich dostatočne vybavia na službu ľudstvu skrze jednotlivé druhy práce.

Biblia tiež hovorí o duchovných daroch (Ef 4; R 12; 1. K 12:14), ktoré predstavujú schopnosť slúžiť iným v Ježišovom mene. Ako ľudia, stvorení na obraz Boží, kresťania, máme prirodzené talenty, a ako ľudia, znovuzrodení Duchom Svätým, máme duchovné dary, ktorými slúžime v cirkvi a skrze cirkev. Nie je to vždy ľahké alebo potrebné rozlišovať medzi prirodzenými a duchovnými darmi, pretože v konečnom dôsledku sú všetky z Ducha Svätého. Napríklad, v 2. M 31:1–4 čítame, ako bol Becálel Duchom Božím naplnený zručnosťou, schopnosťou a chápavosťou v každej práci — na vytvorenie umeleckých návrhov. V zozname duchovných darov v Novej zmluve nenájdeme umelecké dary, ale môžeme tu vidieť, že umelecké schopnosti prichádzajú od Boha (Jk 1:17 hovorí, že to musí pochádzať od Boha). V divadelnej hre a vo filme Amadeus postava Salieriho opisuje Mozartovu nádhernú hudbu ako „hlas Boha“. A mal pravdu.

Zisti, aká je tvoja práca (tvoja úloha)

Čo to znamená pre kresťanov? Po prvé, kresťan si musí položiť obe nasledovné otázky: K akej práci ma Boh pripravil a povoláva? A ako ma Boh volá slúžiť v cirkvi a skrze cirkev?

V niektorých ojedinelých prípadoch sa služba v cirkvi stáva prácou na plný úväzok. Potom odpovede na tieto dve otázky splývajú. Avšak vo väčšine prípadov kresťania musia na dané otázky odpovedať oddelene. Niekedy to, čo robíš v tvojom svetskom povolaní, je veľmi podobné tomu, čo robíš aj v cirkvi. Môžeš byť učiteľom alebo strategickým projektantom alebo umelcom mimo cirkvi a používať tieto svoje schopnosti aj v rámci cirkvi. V inom prípade môžeš zistiť, že Boh ťa povoláva robiť v cirkvi úplne odlišnú prácu ako je tvoja svetská práca. Bankár môže byť úžasným učiteľom v nedeľnej besiedke.

Avšak, neustále navrhujem metódu pozostávajúcu z troch častí, ktorá pomáha rozpoznať povolanie, teda či máme robiť svetskú prácu alebo prácu v cirkvi, alebo možno niečo úplne iné. Na spoznanie svojej služby si pomôž týmito troma faktormi: príťažlivosť, schopnosť, príležitosť.

1. Príťažlivosť: Čo z potrieb ľudí so mnou „hýbe“?

V protiklade k tomu, čo hovoria mnohé knihy o duchovných daroch, nezačni samým sebou. Pri hľadaní svojej schopnosti nezačni abstraktným zoznamom tvojich darov a zručností. Testy schopností sú založené na minulej skúsenosti a sebapoznaní a tvoje sebapoznanie je limitované. Aj keď to môže byť spôsob, ako ti Boh ukáže tvoju službu, týmto začať neodporúčam.

Radšej sa pozri na konkrétne potreby v tvojom okolí. Ktoré potreby sa ťa dotýkajú a záleží ti na nich? Ktoré problémy, typy ľudí alebo potreby služobníkov tebou pohnú? Čomu si naklonený? Pavol zažil vnútorný smútok a rozrušenie, keď videl modly v Aténach (Sk 17:16), a to ho viedlo k službe obrany evanjelia (Sk 17:17). Je dôležité, že vstupujeme do služby s vášňou pre konkrétnu vec alebo nenaplnenú potrebu.

Jednou z príčin, prečo nezačneme s poznaním svojich schopností, je to, že dary sa často „odhalia“ a prekvapia nás, keď sa zúčastňujeme viacerých služieb. Napríklad, predtým, než som prišiel do New Yorku, by som nikdy nepovedal, že mám dar evanjelizácie, ale teraz viem, že to tak je — a to do veľkej miery preto, lebo už roky žijem v prostredí, v ktorom je množstvo nekresťanov. Moje dary vyučovania sa zmenili na silný dar evanjelizácie, ktorý by som nikdy neobjavil, keby som neprišiel do New Yorku. Niesol som bremeno zodpovednosti za New York, a to ma viedlo k hlbšiemu porozumeniu môjho srdca. Nepovedal som si: „Mám dar evanjelizácie. Kde by som ho mohol použiť? Viem — New York City!“ Samozrejme, čím dlhšie si kresťanom, tým lepšie poznáš samého seba a nie si prekvapený, ale aj zrelí kresťania môžu začať s používaním schémy „troch faktorov“. Avšak, pre väčšinu kresťanov je najlepšie začať s potrebami skutočných ľudí.

2. Schopnosť: Čo sú moje schopnosti a čo nedostatky?

Je dôležité pozrieť sa na svoje schopnosti. Mnoho ľudí začne službu bez realistického pohľadu na svoje schopnosti a limity. Napríklad, chcú byť vodcami, hoci nemajú dar organizovania a vyburcovania ľudí, aby ich nasledovali.

Musíš si byť istý svojím miestom v službe. Čo by si mal robiť a čo by si potreboval, aby robil niekto iný? Musíš byť taktiež dostatočne zrelý na to, aby si dokázal rozpoznať, nakoľko mladý alebo starý si vo viere. Môžeš zistiť, že tvoja zbožnosť nedokáže pokryť tvoje nedostatky pri danej službe, a preto potrebuješ okolo seba silný tím

Je dôležité pochopiť, že každý druh služby si vyžaduje zmes prorockých, kazateľských darov a darov vedenia. To je jednou z príčin, prečo sa nepozeráme na naše schopnosti ako na prvé. Napríklad by si si mohol myslieť, že ak máš kazateľské schopnosti, mal by si byť diakonom. Lenže ak každý na diakonáte má len kazateľské schopnosti, môže to byť katastrofa! V každej službe potrebuješ mať aj určité vizionárske a vodcovské schopnosti. Preto nehovoríme: „Všetci proroci by mali ísť do služby vyučovania, všetci kazatelia do služby milosti a spravodlivosti a všetci vodcovia do administratívnych služieb.“

3. Príležitosť: V čom by som bol pre spoločenstvo najpotrebnejší?

A napokon, pri spoznávaní našej služby musíme prestať byť individualistami. Už samotné učenie o hriechu je dostatočným dôkazom toho, že by si sa nemal snažiť rozhodovať osamote. Navyše, Biblia učí, že keď sa staneme kresťanmi, staneme sa navzájom údmi (Ef 4:25). Nemôžeme porozumieť sami sebe, kým nevenujeme pozornosť tomu, čo o nás vedia naši bratia a sestry. Môže sa vyskytnúť príležitosť pre službu, o ktorej sme doteraz neuvažovali, ale sme pre ňu ako stvorení.

Okrem toho sme pod autoritou našich vodcov (Žid 13:7, 17), preto by sme sa mali podriadiť tomu, čo títo vodcovia považujú za potrebné pre cirkev. Boh nás vložil do spoločenstva, a teda spoločne rozpoznávame jeho vôľu a povolanie.

Zhrnutie

Tvoje povolanie je časťou Božej práce vo svete a Boh ti dáva všetko, čo potrebuješ k službe ľuďom. Tieto faktory ti môžu pomôcť identifikovať tvoje povolanie.

Príťažlivosť — „Dávaj pozor“

Príťažlivosť je prirodzený, existencionálno-biblický spôsob spoznávania povolania. Ktoré potreby ľudí mnou „hýbu“?

Schopnosť — „Nahliadni do seba“

Schopnosť je prirodzený racionálno-prorocký spôsob spoznávania povolania. V čom som dobrý?

Príležitosť — „Hľadaj“

Príležitosť je prirodzený organizačno-vodcovský spôsob spoznávania povolania. Ktorú potrebu kráľovstva Božieho považujú moji vodcovia alebo priatelia za najstrategickejšiu?

Život nie je séria náhodných udalostí. Tvoje rodinné pozadie, vzdelanie, životné skúsenosti — hoci mnohé sú bolestivé –všetky ťa pripravujú na prácu, ktorú nemôže robiť nikto iný. „Veď sme Jeho dielo, stvorení v Kristu Ježiši na dobré skutky, v ktorých chodiť nás Boh už prv uspôsobil,“ (Ef 2:10).

Uverejnené 13.2.2012