Registrácia

Zadajte prosím do nasledujúceho formulára svoj e-mail. Na Váš e-mail bude zaslaný link na dokončenie registrácie.

Zabudli ste svoje heslo?

Zadajte prosím do nasledujúceho formulára svoj prihlasovací e-mail. Na Váš e-mail bude zaslaný link, na ktorom si budete môcť nastaviť nové heslo.

Tri spôsoby, ako očistiť svoje zmýšľanie

Photo by Johannes Plenio from Pexels, https://www.pexels.com/photo/silhouette-of-a-man-during-sunset-1114897/

  • 5. Aug '19
  • 6 minút
  • 701
  • 17

Ak sme v Kristovi, Boh pretvára našu myseľ.

Kedysi sme boli „zatemnení na rozume“ (Ef 4:18). Možno sme boli inteligentní či dokonca geniálni, ale zatvorili sme dvere a okná svojej mysle pred poznaním Boha. Dali sme prednosť klamným predstavám pred pravdou (R 1:18). Vytvorili sme si alternatívne reality, v ktorých Boh nebol slávny, Kristus za to nestál, hriech nebol ohavný a svätosť nebola žiaduca. Naša myseľ, ktorá bola stvorená ako Pánova záhrada, sa stala poľom, kde rastie tŕnie, a vyprahnutou zemou.

Ale Boh v Kristovi rekultivuje svoju záhradu. Otvára dvere a okná a opäť vpúšťa dnu svetlo. Povedal nám, že jednou z veľkých úloh v živote kresťana je „obnovovať sa duchom svojej mysle“ (Ef 4:23). Vytrhaj burinu a zasaď stromy. Pozbieraj kamene a poor pole. Prestrihaj viniče a postav múry. Očisti svoju myseľ.

Očisti svoju myseľ

Očisťovanie našej mysle sa čiastočne odohráva vtedy, keď sa učíme upriamiť svoju myseľ istým smerom — keď sa v myšlienkach odvraciame od bezcenných vecí k nádherným, od poškvrnených k čistým, od falošných k pravdivým. Takéto odvracanie nie je, podobne ako celé pokánie, jednorazovou záležitosťou, ale každodennou, odohrávajúcou sa každú hodinu či dokonca každú chvíľu. Nie je to ani ľahké: prebiehajúca zmena našich návykov zmýšľania je ako vyrývanie nových stôp na starých cestách. Nedôjde k tomu samovoľne.

Keď začneme upriamovať svoju myseľ istým smerom a zo zbožného zmýšľania sa stane návyk, účinok bude podobný tomu, ako keď postupne odhŕňame závesy: dnu sa bude od Boha slávy dostávať svetlo a teplo, ktoré spôsobí, že naše myšlienky budú kvitnúť ako kvety a rásť ako duby spravodlivosti.

Boh nám v Liste Filipským hovorí, aby sa naše myšlienky stále uberali troma smermi: k sláve, ktorá je nad nami; ku kráse, ktorá je tu dolu; a na ľudí, ktorí sú okolo nás.

1. Upriam svoju myseľ na slávu hore

„Ich koniec je zahynutie, bohom im je brucho, slávou hanba a myslia len na to, čo je zemské. Ale naša otčina je v nebesiach; odtiaľ očakávame aj Spasiteľa, Pána Ježiša Krista.“ (F 3:19–20)

Pavol pripomína Filipským ich nebeské občianstvo hneď potom, ako ich upozorňuje, aby neboli ako „nepriatelia kríža Kristovho“, ľudia, ktorí „myslia len na to, čo je zemské“ (F 3:18–19). Slovami to, čo je zemské Pavol nemyslí dary nachádzajúce sa v Božom dobrom stvorení, ale skôr hriešne potešenia (pozri Kol 3:5). Tí, ktorí upierajú svoju myseľ na to, čo je zemské, z obzoru svojej mysle odstránili nebo a svoju hlavu radšej plnia temnými potešeniami.

Protiliekom je dívať sa hore: pozdvihnúť svoj zrak k sláve nad sebou a často sa prechádzať po nebeskom poli. Ale Pavol nám nedovolí hovoriť o „sláve nad nami“ len neurčito. Myseľ upriamená na to, čo je hore, nie je plnená nejakým duchovným oparom, ale Osobou: Ježišom Kristom. „Naša otčina je v nebesiach; odtiaľ očakávame aj Spasiteľa.“ „Upriam svoju myseľ na slávu hore“ potom predovšetkým znamená „Upriam svoju myseľ na Krista a na všetko, čo ti v ňom patrí.“

Často mysli na Pána Ježiša. Uvažuj nad tým, ako zanechal miesto po Otcovom boku a vzal na seba podobu sluhu. Premýšľaj o tom, ako sa vzdal svojich práv, aby zomrel za zúfalých hriešnikov. Nezabúdaj na to, ako je teraz odetý osláveným telom, má na sebe jazvy nášho vykúpenia a korunu s najvyšším menom. Rozjímaj nad tým, ako jedného dňa „pretvorí naše ponížené telo, aby bolo podobné Jeho oslávenému telu“, a zacelí všetko, čo je na nás porušené (F 2:6–11; 3:21). Iba potom pochopíme, čo znamená „zmýšľať medzi sebou, ako aj Ježiš Kristus“ (F 2:5).

Hľadaj tohto Ježiša, keď si denne čítaš Bibliu. Dovoľ, aby sa tvoja myseľ formovala podľa Jeho dobroty. Nech ťa vo všetkých myšlienkach sprevádzajú Jeho prisľúbenia. Často si v priebehu dňa pripomínaj slávu, ktorá je nad tebou.

2. Upriam svoju myseľ na krásu dole

„Napokon premýšľajte, bratia, o všetkom, čo je pravdivé, čo čestné, čo spravodlivé, čo čisté, čo ľúbezné, čo príjemné, o všetkom, čo je cnostné a čo chválitebné!“ (F 4:8)

Myseľ upriamená na nebo neprestáva myslieť na zem. Nie: nebo nás posiela, aby sme prostredníctvom stvorenia pátrali po stopách, ktoré zanechal na svojom diele náš Otec. Rozmýšľať o kráse tu dole je vecou kresťanskej poslušnosti.

Avšak príliš často zamieňam „všetko, čo je ľúbezné“ za „všetko, čo mi poskytuje okamžité uspokojenie“. Mnohí z nás sa uspokoja s tým, že svoju myseľ upriamia na radosti, ktoré preletia našou dušou bez toho, aby zanechali jedinú stopu. Potrebujeme, aby nebo nanovo skalibrovalo naše pozemské preferencie, takže sa nezastavíme pri chvíľkových potešeniach, aby sme „boli schopní rozoznávať, čo je hlavné“ — to hlavné, ktoré je pravé a trvalé (F 1:10).

Tí, ktorí upriamujú svoju myseľ na slávu hore, sa koniec-koncov neuspokoja s bezvýznamnými vecami tu dole. Budeme pátrať, aby sme v danej melódii našli hlbší zmysel, niečo, čím prenikneme pod povrch až k jadru. Budeme hľadať niečo, čo nás prebudí k úžasu nad tým, že sme nositeľmi obrazu Boha na výsosti, v porušenom, ale nádhernom svete, s evanjeliom na perách a slávou v srdci (F 1:27). Túžime po niečom, čo nás pohltí, čo nás vyvedie z nás samých a vyšle do reality, so všetkými jej tvrdými hranami a osviežujúcim vetrom, so všetkou jej impozantnou a spletitou slávou, so všetkou jej divokou i pestovanou nádherou.

Možno si aj my, ako náš Spasiteľ, vyrazíme von a pod veľkou oblohou sa budeme dívať na lietajúcich vtákov, kvety rastúce na poli, pohyb oblakov či zvyky oviec. Možno sa úplne vnoríme do nejakého príbehu, ktorý v nás znovu oživí záujem o slávu všedného života. Možno si nájdeme nejaký koníček, ktorý nás bude fascinovať a aspoň na pár okamihov nás donúti, aby sme na seba zabudli, keď budeme behať, budeme na túre, budeme športovať, niečo opravovať, písať, zručne vyrábať, variť a potom kľakať na kolená, aby sme Darcovi toho všetkého vzdávali vďaku.

3. Upriam svoju myseľ na ľudí navôkol

„Nehľadajte každý len svoj prospech, ale aj prospech iných“ (F 2:4).

Keď pátrame po kráse tu dole, boli by sme slepí, keby sme prešli bez povšimnutia tie chodiace zázraky všade okolo nás — Adamove deti určené pre nesmrteľnosť buď v nebi, alebo pekle, o prospechu ktorých Pavol hovorí, že ho máme hľadať (F 2:4).

Tento príkaz „hľadať… prospech iných“ znamená viac ako „zváženie naplnenia potrieb iných, ak sa vám pripletú do cesty a máte čas.“ Toto hľadanie je skôr proaktívne hľadanie, pozorné hľadanie, také, ktoré by sa neudialo bez vážneho, tvorivého plánu. Hľadať znamená „Uvažovať, snívať, plánovať a študovať, ako urobiť čo najviac dobrého pre ľudí okolo teba — a potom sa do toho pustiť.“

Vieme to, pretože Pavol nám dáva Ježiša ako príklad hľadania prospechu iných (F 2:5–11). Kríž nebol nejakým dobrým skutkom, o ktorý Ježiš náhodou zakopol, ale takým, ktorý vysnívala milostiplná predstavivosť trojjediného Boha a ktorý uskutočnil tak, že sám zaplatil tú najvyššiu cenu. Hľadáme prospech iných len vtedy, keď odrážame niečo z Ježišovej iniciatívnej, kreatívnej a nákladnej lásky a „úprimne sa staráme o [prospech]“ tých okolo nás (F 2:20).

Najvyrovnanejšími ľuďmi na tomto svete sú tí, ktorých hlavy sú tak preplnené Bohom a inými ľuďmi, že majú málo času na to, aby sa točili okolo vlastného nešťastia. Pre mnohých z nás je teda možno to najzdravšie, čo môžeme urobiť so svojou mysľou, pohrúžiť sa do nádejí, zápasov, úspechov a bôľov tých druhých.

Premýšľajte o týchto veciach

Výzva očistiť svoju myseľ je niečím, čo v tomto živote iba začíname robiť. Aj tí najzbožnejší medzi nami musia stáť na stráži nad svojou duševnou záhradou a neustále odháňať vrany skazených myšlienok. Naše zmýšľanie bude kvitnúť, ako by malo, len keď zapustíme korene našej mysle do pôdy Vrchu Sion.

Ale veľa z nášho pokoja v tomto živote a veľa z ovocia, ktoré nesieme na Božiu slávu, pochádza z toho, keď dbáme na výzvu „premýšľať o týchto veciach“ — keď svoje myšlienky upriamime na slávu hore, na krásu dole a na ľudí navôkol. Toto sú tie okná, ktoré do našej mysle prinášajú svetlo a teplo až do dňa, keď Svetlo samo očistí našu myseľ úplne.

SCOTT HUBBARD © DESIRING GOD. WEBSITE: DESIRINGGOD.ORG
PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: WWW.DESIRINGGOD.ORG

4,9/5 (18 hlasov)

Ak máte záujem o pravidelné novinky z nášho webu, dajte nám svoju e-mailovú adresu, a my vám ich s radosťou každý týždeň pošleme.

Kliknutím na tlačidlo „Odoberať novinky“ vyjadrujete svoj súhlas so spracovaním osobných údajov.