Kam vás zavedie vaša mladosť?

To, kým sme v dvadsiatke, ovplyvňuje, kým sa staneme, či už k lepšiemu, alebo horšiemu.

Ak sa dnes nachádzate vo svojich dvadsiatich rokoch, uvidíte prepojenia vášho príbehu — radosť a smútok, úspech a neúspech, vďačnosť a ľútosť — k cestám, ktoré ste si vybrali na tejto neistej a divokej životnej križovatke. Budete sa zamýšľať nad priateľstvami, ktoré ste nadviazali a udržali (a stratili), kde ste strávili čas a minuli peniaze, s kým ste chodili (a koho si možno aj vzali), kde a ako ste pracovali, a predovšetkým to, aký vzťah ste mali (alebo nemali) s Ježišom.

„Existuje oveľa viac spôsobov, ako si zničiť život v dvadsiatke, než ho vybudovať a  posilniť.“

Naša mladosť nemusí rozhodnúť o tom, aký bude zvyšok nášho života. Ale aj napriek tomu, ako s ňou mnohí zaobchádzajú, skutočne na nej záleží. V Božej trpezlivosti, milosrdenstve a moci každý z nás môže činiť pokánie a dramaticky sa zmeniť kedykoľvek na svojej ceste — v akomkoľvek veku: 35, 55, či dokonca 75. Nech sme už doteraz urobili akékoľvek rozhodnutia, Duch Svätý stále hovorí každému z nás: „Dnes, ak počujete Jeho hlas, nezatvrdzujte si srdcia“ (Ž 3:7–8). Najlepší deň na to, aby sme skoncovali s hriechom, odložili duchovné uspokojenie a prokrastináciu a zmenili trajektóriu našej budúcnosti, bude vždy dnes.

Aká je to milosť a láskavosť, že Boh obmäkčí naše srdcia, keď sme mladí, aby sme mohli v Kristovi položiť pevnejší, istejší a uspokojivejší základ pre budúce desaťročia.

Keď zlyhajú základy

Mnohí z nás si ani neuvedomujú, že základy si budujeme už v dvadsiatke. Predpokladáme, že sa o pár rokov usadíme. Radi by sme si na chvíľu prenajali život.

Náš duchovný život však nie je apartmán, ktorý môžeme zmeniť a odísť, keď sme pripravení na zmenu. Vždy sa stávame tým, kým budeme (R 6:19; Pr 4:18–19), aj keď sme mladí. Možno práve vtedy, keď sme mladí, pretože životné zmeny budú už len zložitejšie. To, čo robíme dnes, buď spevní naše základy, alebo ich naštrbí a oslabí. A ako vám povie takmer každý majiteľ domu, základy sa opravujú ťažko (čo sa mnoho ľudí naučí príliš neskoro).

Ježiš nás varuje pred nebezpečenstvom zlyhania pri budovaní dobrých základov. Hovorí o dvoch domoch — jeden je postavený na niečom silnejšom ako samotný dom, druhý je postavený na ľahkom a mäkkom piesku. Oba boli postavené tehla za tehlou, deň za dňom, rozhodnutie za rozhodnutím. Určite boli postavené s dôverou. A s očakávaním mnohých ďalších skvelých rokov. A potom prišiel dážď.

Čo sa stalo so životom postavenom na slabom a neuváženom základe? „A každý, kto počúva tieto moje slová, a neplní ich, podobný bude mužovi-bláznovi, ktorý si postavil dom na piesku. A prišiel príval, privalili sa rieky, strhli sa vetry, narazili na ten dom i padol a jeho pád bol veľký“ (Mt 7:26–27). Existuje oveľa viac spôsobov, ako si zničiť život v dvadsiatke, než ho vybudovať a  posilniť. Cesta, ktorá vedie k odpadnutiu, je široká.

„Naša mladosť je príležitosťou naučiť sa milovať cirkev tak, ako ju miluje Ježiš — vážiť si nevestu, za ktorú zomrel.“

Ježiš však spolu so svojím varovaním dáva aj prísľub veriacim: „Každý, kto počúva tieto moje slová a plní ich, podobný bude múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale. A prišiel príval, privalili sa rieky, strhli sa vetry, oborili sa na ten dom, ale nepadol, lebo bol na skale založený“ (Mt 7:24–25). Nikto sa nechváli dobrým základom (alebo o ňom ani nerozmýšľa), kým nepríde vietor a dážď, a nezrútia dom. Aj na tých, ktorí vo svojej mladosti stavali dobre, prídu vetry nešťastia, dažde sklamania a blesky reality, ale naša nádej v Boha sa nikdy nezrúti.

Šesť lekcií pre dvadsiatnikov

Ako si teda v dvadsiatke vybudovať dobrý základ? Po rokoch dobrých rád, osobných pokorujúcich skúseností a sprevádzaní druhých som sa pokúsil vybrať niekoľko obzvlášť cenných a plodných lekcií (spomedzi mnohých).

1. Zabezpečte svoje základy oddanosťou

Zabezpečte svoju oddanosť Kristovi. Mnohí z nás vstúpia v dvadsiatke do manželstva a budú mať deti, a keď sa tak stane, budeme rozpoltenými mužmi a ženami. Apoštol Pavol hovorí:

„Neženatý stará sa o veci Pánove, ako by sa páčil Pánovi; ale ženatý stará sa o veci sveta, ako by sa páčil žene, a je rozpoltený.“ (1. K 7:32–34)

Boh vás môže čoskoro povolať, aby ste sa starali o svojho partnera a deti spôsobom, ktorý nevyhnutne rozdeľuje vaše srdce, čas a oddanosť. Pavol teda povzbudzuje veriacich, aby využili čas, keď sú slobodní pre „nerozpoltenú oddanosť Pánovi“ (1. K 7:35). Byť slobodným má svoje jedinečné trápenia a výzvy. Pre mnohých to nie je ľahké (nebolo to ani pre mňa). Ale nedovoľte, aby vás ťažkosti tohto obdobia okradli o príležitosti, ktoré teraz máte — na sústredenie, na službu, na radosť z Ježiša, na budovanie základov.

Ak sa nemôžeme venovať Kristovi, keď sme slobodní, prečo si myslíme, že to pôjde, keď sa život skomplikuje a naše povinnosti sa znásobia? Teraz je čas zakotviť naše srdcia, priority a naše plány pre účel, na ktorý sme boli stvorení a zachránení: oslavovať Boha tým, že sa z neho tešíme dnes, zajtra a naveky. Mnohí v mladosti stratia zo zreteľa, k čomu sú povolaní, a potom sa už k tomu nikdy nevrátia.

2. Naučte sa, ako čítať Bibliu

Možno ste si mysleli, že čítať ste sa naučili na základnej škole, ale čítanie Božieho slova je úplne iné. A mnohí z nás sa vlastne nikdy nenaučili čítať. Naučili sme sa len rýchlo niečo prečítať a potom odrecitovať nejaké fakty na skúške. Počúvať Boha z nebies je však úplne iný druh čítania. Niet teda divu, že mnohí sa pokúšajú čítať Bibliu, a zdá sa im to ťažké a mätúce. Príliš veľa z nás to vzdá a spolieha sa na to, že im niekto iný povie, čo im Boh hovorí.

„To, kým sme v dvadsiatke, ovplyvňuje, kým sa staneme, či už k lepšiemu, alebo horšiemu.“

Boh hovorí: „Každé písmo, vdýchnuté od Boha, (je) aj užitočné učiť, karhať, napravovať a vychovávať v spravodlivosti, aby bol človek Boží dokonalý a spôsobný na všetko dobré“ (2. Tim 3:16–17) — že môžete byť pripravení pre každú dobrú prácu, pripravení na všetko, čomu budete čeliť v dvadsiatke, tridsiatke a v ďalších rokoch. A keď budete zmätení, odradení alebo preťažení, pamätajte na to, čo Pavol sľúbil: „Uvažuj o tom, čo hovorím. Pán ti dá porozumieť všetkému“ (2. Tim 2:7).

Ak sa tejto knihe odovzdáte každý deň po mnoho rokov, budete sa modliť a prosiť o pomoc, uvidíte znova a znova, ako k vám Boh prehovára.

Jedným z najlepších spôsobov, ako sa naučiť čítať Bibliu, je začať ju čítať nahlas s niekým iným, najmä, ak nájdete niekoho, kto ju číta už roky. Ale ak je to aj niekto, kto je na tom presne tak isto ako vy, dôsledné čítanie Biblie očami niekoho iného, otvorí tie vaše. Mohli by ste začať jednou kapitolou denne, či už sami alebo s niekým iným, napríklad Jánovým evanjeliom, potom prejsť na List Efezským a potom celý Nový zákon od začiatku do konca. A potom mňa osobne baví taký plán čítania, ktorý obsahuje čítania zo Starého a Nového zákona (a zahŕňa niekoľko dní každý mesiac na dobehnutie neprečítaného alebo zamerané viac na memorovanie).

3. Trávte čas na kolenách

Modlitba, tak ako každý iný aspekt kresťanského života, pre nikoho z nás neprichádza ľahko. Stretol som veľa mladých ľudí, ktorí zápasia s čítaním Biblie, a dvakrát toľko ľudí zápasí ešte viac s modlitbou — najmä osamote, ale aj v skupinách.

Ak Boh nie je skutočný a Kristus nevstal z mŕtvych, potom je modlitba naozaj zvláštna, dokonca žalostná činnosť (1. K 15:19). Ale ak je Boh skutočný a naozaj počúva, potom je modlitba tou najdôležitejšou a najproduktívnejšou činnosťou, ktorú môžeme robiť každý deň. A On chce, aby sme sa modlili vytrvalo a sebavedome, a nie príležitostne a váhavo. „Pristupujme teda s dôverou ku trónu milosti, aby sme prijali milosrdenstvo a našli milosť na pomoc v pravý čas.“ (Žid 4:16). Nie je to trón pre dokonalých, zaslúžilých, zdvorilých a dobre situovaných. Na tomto tróne sedí Otec, plný trpezlivosti, milosrdenstva a milosti pre tých, ktorí mu dôverujú natoľko, že sa modlia.

„V Kristovi neočakávame len utrpenie, ale taktiež vieme, že utrpenie nám nakoniec bude slúžiť.“

Boha potrebujeme v modlitbe a skrze ňu viac ako čokoľvek iné. Bez Boha neurobíme nič, čo by malo skutočnú a trvalú hodnotu (J 15:5), čo znamená, že neurobíme nič skutočné a hodnotné bez modlitby. Opýtajte sa teda Ježiša, ako sa modliť (L 11:1–4), vyskúšajte si niekoľko jednoduchých modlitieb z Biblie a vyhraďte si dostatok času na čakanie na to, čo vám to prinesie, a buďte vytrvalí. Čím viac sme na kolenách, tým je to jednoduchšie.

4. Zdokonaľte sa v boji proti hriechu

Aj keď existuje mnoho spôsobov, ako si zničiť život v dvadsiatke, vždy vedú späť k jednému veľkému nepriateľovi: nášmu vlastnému hriechu. Satan nás bude určite pokúšať, vyhrážať sa nám a útočiť na nás, ostatní budú proti nám hrešiť a utrpenie naruší, a dokonca vykoľají naše plány, ale hriech nás môže úplne zničiť.

Pavol píše: „Lebo keď podľa tela žijete, iste umriete, ale ak skutky tela duchom umŕtvujete, budete živí“ (R 8:13). Mnohí sa učia bojovať a zapojiť sa do tejto vojny. No je oveľa viac tých, čo sa bitke vyhýbajú a doplatia na to neskôr. Múdri sa učia, ako rozpoznať hriech, ponáhľajú sa vyznať ho alebo mu čeliť, odpočívať v Kristovej odpúšťajúcej a očisťujúcej moci, a potom robiť všetko pre to, aby šli a už viac nehrešili.

Jednou z prvých vecí, ktoré sa o tejto vojne dozviete, je, že nikto by v nej nemal bojovať sám. Ak chceme zaútočiť na tvrdohlavý a nebezpečný hriech, ktorý je stále v našich srdciach, potrebujeme, aby ostatní bojovali s nami a za nás. Židom 3:12–13 hovorí: „Hľaďte, bratia, aby nikto z vás nemal zlé a neveriace srdce a neodpadol od živého Boha! Ale napomínajte sa navzájom deň čo deň, dokiaľ sa hovorí: dnes, aby nikoho z vás nezatvrdilo mámenie hriechu.“ Hriech sa zameriava na naše konkrétne slabosti pomocou klamstiev, ktorým najviac veríme, takže často potrebujeme niekoho, kto nezápasí s tými istými slabosťami, aby nám neustále pripomínal, čo je skutočne pravda.

5. Zasväťte svoj život miestnemu zboru

Ak by ste ma prinútili vybrať si iba jednu lekciu z tohto zoznamu, asi by vás môj výber prekvapil: pripojte sa k zdravému miestnemu zboru a budujte svoj život v tomto tele a okolo neho. Nájdite zbor, ktorý vyvyšuje Krista, verí Biblii, káže evanjelium, opovrhuje hriechom, praktizuje disciplínu a vysiela učeníkov, a potom ho berte ako svoju rodinu (Mt 12:50). Cirkev berie príliš mnoho kresťanov len ako niečo dodatočné, najmä v mladosti, keď ešte nie sú usadení. Nečakajte, kým sa niekde usadíte, aby ste sa zapojili do života cirkvi. Obklopte sa ľuďmi, ktorí milujú Ježiša a inšpirujú vás, aby ste ho milovali, poslúchali a tešili sa z Neho.

Pán neba a zeme miluje cirkev dosť na to, že si ju vybral pred založením sveta, trpel a zomrel za ňu, budoval a viedol ju svojím vlastným Duchom a potom s ňou strávil večnosť. A napriek tomu, ako ľahko niektorí nerozumní a nezrelí spomedzi nás znevažujú, zanedbávajú cirkev a pohŕdajú ňou. Niektorí sú nahnevaní a mrzutí pre jej potreby a sú unavení z jej slabosti. Sú ľahko dotknutí alebo pohoršení jej chybami a nedostatkami. A prechovávajú voči nej nevraživosť. Očakávajú, že ich nadchne, naplní a uteší, ale nechcú obetovať veľa, aby jej slúžili. Naša mladosť je príležitosťou naučiť sa milovať cirkev, tak ako ju miluje Ježiš — vážiť si nevestu, za ktorú zomrel.

Nenechajte váš zbor sedieť v kúte nedeľného rána, ale ponorte sa do jeho príbehov, darov, potrieb a života. Nepredstierajte, že bez cirkvi prežijete (1. K 12:21), a nepredpokladajte, že vás ľudia vo vašom zbore nepotrebujú. Zasväťte svoj život, teraz a aj po jeho zvyšok, miestnemu zboru.

6. Pripravte sa na utrpenie

Prečo toľko vyznávajúcich kresťanov zanechá v mladosti svoju vieru? Možno nikdy naozaj nepochopili evanjelium, možno starosti sveta a slasti hriechu spútali ich srdcia. Mnohí však napriek všetkému, čo Ježiš povedal, jednoducho neboli pripravení trpieť. Očakávali, že kresťanstvo urobí ich život ľahším, pohodlnejším a menej bolestivým. A potom prišlo utrpenie.

Ježiš nás varuje pred nepripravenosťou: „To na skale sú tí, čo počúvajú slovo, s radosťou ho prijímajú, ale nemajú koreň, začas veria, a v pokušení odstupujú“ (L 8:13). Odpadnú preto, že ich korene boli plytké a „viera“ krehká. Nepočuli: „A všetci, ktorí chcú pobožne žiť v Kristovi Ježišovi, budú prenasledovaní“ (2. Tim 3:12). Nenaučili sa radovať zo skúšok vediac, že „skúšky vašej viery spôsobia vytrvalosť“ (Jak 1:3). Namiesto toho ich utrpenie prinútilo spochybňovať Boha, hnevať sa na Neho, a potom pochybovať o tom, že existuje.

„Ak je Boh skutočný a naozaj počúva, potom je modlitba tou najdôležitejšou a najproduktívnejšou činnosťou, ktorú môžeme robiť.“

Ak chceme znášať utrpenie, potrebujeme hlbšie korene viery a perspektívu. Musíme sa naučiť, čo dobré v nás Boh koná cez utrpenie — odstraňuje  naše sebavedomie, očisťuje našu pýchu, buduje našu vytrvalosť, ukazuje nám nádej a radosť, učí nás starať sa o druhých, pripravuje nás na „nesmiernu hojnosť večnej slávy“ (2. K 4:17). V Kristovi neočakávame len utrpenie, ale vieme, že nám bude slúžiť, posilní nás a vďaka nemu dozrieme. V dvadsiatke mnohí z nás zažijú prvé skutočné utrpenie, prvú príležitosť priblížiť sa k Bohu v ohni súženia, alebo pomaly odpadnúť.

Nech je vernosť vaším základom

Základom týchto lekcií môže byť jednoducho toto: naučte sa byť verní vo svojich dvadsiatich rokoch — verní Kristovi, Jeho slovu, a vo všetkom, kam vás postaví. Ježiš hovorí svojim učeníkom: „Kto je verný v najmenšom, je verný aj vo veľkom“ (L 16:10). Tajomstvom budúcej vernosti a plodnosti veľkých vecí je malá, často zabudnutá vernosť tomu, k čomu sme povolaní dnes. A zaručený spôsob, ako zničiť zajtrajšiu vernosť a plodnosť, je dnešná ľahostajnosť a samoľúbosť.

Pýtajte sa Boha, čo chce, aby ste urobili so svojím životom a ako to podporí to, čo On robí vo svete, a potom ho požiadajte, aby vás urobil vernými. Žite v týchto rokoch a potom v ďalších dekádach, aby ste ho počuli povedať: „Správne, dobrý a verný sluha, nad málom si bol verný, nad mnohým ťa ustanovím; vojdi v radosť svojho pána“ (Mt 25:21).