Žiadna služba pre Ježiša nie je bezvýznamná

Majú tieto činnosti v Božích očiach nejakú hodnotu? Záleží mu na bežných veciach?

Nedávno, keď som pozeral film o prvom človeku na Mesiaci, napadlo mi, že jednoduché, bežné činnosti na Zemi majú vo vesmíre väčšiu hodnotu. Jedlo je na Zemi každodennou záležitosťou, v beztiažovom stave, kde sa jedlo vznáša, je to dobrodružstvo. Chôdza po Zemi nie je výnimočná, ale krok na povrch Mesiaca je nesmrteľný. Ak nájdete vo svojom dome ležať skrutku, nie je to nič mimoriadne, ak zistíte, že sa jedna vznáša vo vašej vesmírnej kapsule, je to veľká vec. Kontext bežnej činnosti môže výrazne zvýšiť jej význam.

Krátky trojveršový príbeh na začiatku Markovho evanjelia ukazuje, že bežný čin môže mať obrovský význam, ak je vykonaný v odpovedi na Ježišovu dobrotu a na Ježišovu slávu.

„Len čo vyšli zo synagógy, prišli s Jakubom a Jánom do domu Šimonovho a Ondrejovho. Šimonova testiná ležala v horúčke, a hneď Mu povedali o nej. (Ježiš) pristúpil k nej, chytil ju za ruku a zodvihol. Horúčka jej prestala a ona im posluhovala.“ (Mk 1:29–31)

Bežná služba, osoba a miesto

Slovo „posluhovať, slúžiť“ vo verši 31 sa vzťahuje na starostlivosť, opateru a pomoc druhým, vrátane obsluhovania pri stole. Šimonova svokra pravdepodobne prináša chlieb, dolieva do pohárov, utiera omrvinky a odnáša riad. Jej služba je bežná. Nemaľuje majstrovské dielo na počesť Ježiša, nestavia pre neho katedrálu ani neskladá pieseň, ktorú by zaspieval dvesto členný zbor. Jej služba je oveľa bežnejšia. Ona sama je bežná osoba. V skutočnosti nie je v príbehu ani menovaná — namiesto toho je identifikovaná prostredníctvom svojho vzťahu so slávnym zaťom (Šimonom). Navyše vykonáva svoju skromnú službu v skromnom mestečku: rybárskej štvrti Kafarnaum, ktorá mala asi tisíc päťsto obyvateľov.

„Bežný skutok, vykonaný v odpovedi na Ježišovu dobrotu a na Ježišovu slávu, má obrovský význam.“

Jej služba pre Ježiša teda nie je mimoriadnym výkonom slávnej osoby na slávnom mieste. Nie je to strop Sixtínskej kaplnky od Michelangela, Bachova Omša v h mol alebo kázanie Charlesa Spurgeona. Je to len neznáma žena na neznámom mieste, ktorá kladie chlieb na stôl.

A predsa sa o tom píše v Biblii. „A ona im posluhovala.“ Marek považuje jej službu za hodnú zmienky. O dvetisíc rokov neskôr o tom stále čítame. Je to veľmi dôležité. Prečo? Aby sme to pochopili, vyvodíme z tohto úryvku dva dôsledky pre našu vlastnú službu druhým.

Z Ježišovej láskavosti

Veci, ktoré robíme — aj tie najobyčajnejšie, každodenné, nudné činnosti –, majú význam, ak sú odpoveďou na to, čo Ježiš urobil pre nás. Všimnite si, že v príbehu o Šimonovej svokre je Ježiš iniciátorom deja. On opúšťa synagógu so svojimi učeníkmi. On vstupuje do domu Šimona a Ondreja. On pristupuje k svokre. On ju berie za ruku. On ju zodvihne. Nevieme ani len to, či verí v Ježiša, alebo či povie jediné slovo. Vieme len, že už viac nemala horúčku a začala slúžiť. Je jasné, že koná nie preto, aby si zabezpečila Ježišovu pozornosť alebo priazeň — On predsa neorganizuje konkurz, aby videl, koho si vyberie na uzdravenie! –, ale preto, že ju už uzdravil. A táto reakcia na Ježišovu láskavosť je hodná zaradenia do Svätého písma. Jej všedná práca má význam.

To isté platí aj pre nás. „My milujeme, lebo On nás miloval ako prvý“ (1. J 4:19). Jedlo uvarené pre suseda, trpezlivé zaobchádzanie s dieťaťom, milé slovo pre sklamaného kolegu — to všetko sa môže stať odrazom Ježišovej plnej starostlivosti, dokonalej trpezlivosti a nekonečnej láskavosti voči nám. Keď milujeme a slúžime druhým, pretože sme už od Boha dostali nekonečne viac, tento čin (aj keď sa môže zdať jednoduchý a všedný) nadobúda veľký význam. Aká oslobodzujúca a nádej dodávajúca pravda! Odstraňuje prach z našich nudných dní a dodáva im význam. Znamená to, že svet je plný príležitostí, aby sme konali spôsobom, ktorý má večný význam.

Na Ježišovu slávu

Nie je nám známa motivácia svokry, prečo slúžila Ježišovi. Ale keď si prečítame príbeh v jeho bezprostrednom kontexte, zistíme, prečo ho Marek (autor evanjelia) do príbehu zaradil. Predchádzajúci príbeh o Ježišovi, ktorý vyhnal nečistého ducha v synagóge v Kafarnaume, zdôrazňuje Ježišovu autoritu v učení a exorcizme (Mk 1:21–28). Verše, ktoré bezprostredne nasledujú, rýchlo sumarizujú mnoho ďalších Ježišových činností, čím ukazujú, že jeho autorita siaha ďaleko za jediný exorcizmus alebo uzdravenie (verše 32–34). Jeho autorita sa vzťahuje na každého ducha a každú chorobu.

V kontexte je hlavným bodom príbehu o Šimonovej svokre Ježišova autorita nad jej chorobou. Jeho autorita je zrejmá z okamžitého uzdravenia — horúčka okamžite ustúpi. Je to zrejmé aj z úplného uzdravenia, ktoré sa netýka len horúčky, ale aj slabosti, ktorá zvyčajne nasleduje po chorobe. Kľúčový dôkaz okamžitosti aj úplnosti uzdravenia je zaznamenaný vo verši 31: „A ona im posluhovala.“ Jej služba — hoci je jednoduchá a pokorná — má preto obrovský význam. Je to hlavný dôkaz Ježišovej autority, čo je hlavným bodom tejto časti.

To isté platí aj pre nás: Naše najmenšie a najjednoduchšie činy môžu odzrkadľovať Kristovu veľkosť. „Či teda jete, alebo pijete, a čokoľvek činíte, všetko čiňte na slávu Božiu!“ (1. K 10:31). Keď obyčajní ľudia vykonávajú obyčajné činy, aby odzrkadľovali mimoriadneho Boha, tieto činy nadobúdajú veľký význam. Sú v súlade s konečným účelom vesmíru (R 11:36).

Dobrá správa pre dnešok

Bežný skutok, vykonaný v odpovedi na Ježišovu dobrotu a na Ježišovu slávu, má obrovský význam. Tu je dobrá správa: Môžete to vyskúšať už dnes. Vyberte si akúkoľvek z nespočetných bežných úloh, ktoré máte pred sebou: vysávať koberec, odviezť dieťa na futbalový tréning, opraviť vodovodný kohútik, vyplniť tabuľku. Teraz to obklopte týmito dvoma frázami: „z Ježišovej láskavosti“ a „na Ježišovu slávu“. Ak naozaj cítite prvú frázu, prinesie vám to radosť, nadšenie, štedrosť a pokoru pri vykonávaní vašej úlohy. A ak naozaj myslíte druhú frázu, zušľachtí a oživí to, čo robíte, a dodá tomu smer, účel a dôsledok.

Ježiš volá svojich nasledovníkov k pokornej, obyčajnej, ale hlboko zmysluplnej službe, vychádzajúcej z jeho láskavosti a na Jeho slávu. Na obyčajných veciach záleží.