Život upriamený na nebo

Bohatý plantážnik pozval na návštevu k sebe domov Johna Wesleyho. Obaja spolu celý deň jazdili na koňoch a videli malú časť toho, čo plantážnik vlastnil. Na konci dňa sa plantážnik hrdo opýtal: „Nuž, pán Wesley, čo na to poviete?“ Po chvíli ticha Wesley odpovedal: „Myslím, že budete mať veľký problém toto všetko opustiť.“

Každý z nás je k niečomu pripútaný. Všetci máme miesto, ktoré voláme domov. Otázka je, či premýšľame a žijeme tak, ako by náš domov bol tu alebo vo večnosti? Sú naše mysle na zemi alebo v nebi (ktoré bude jedného dňa na novej zemi)? Plantážnik bol pripútaný k svetu, v ktorom žil. Wesley bol pripútaný k svetu, do ktorého išiel.

Možno ste už počuli, ako o niekom povedali: „Je taký zameraný na nebo, že je na zemi nepoužiteľný.“ Napriek tomu nám Písmo prikazuje, aby sme svoju myseľ upriamili na nebo. Hovorí: „Ak ste teda boli vzkriesení s Kristom, hľadajte to, čo je hore, kde Kristus sedí na pravici Božej. Myslite na to, čo je hore, a nie na to, čo je na zemi.“ (Kol 3:1–2)

Keď máme myseľ správne upriamenú na nebo, budeme maximálne nebeskí a pozemsky dobrí. Ale keď sme príliš pozemskí, nakoniec neprinesieme nič dobré ani do neba, ani na túto zem.